Autorka článku, doc. PaedDr. Vladimíra Kurincová Čavojová, PhD., je výskumníčka Ústavu experimentálnej psychológie pôsobiaceho v rámci Centra spoločenských a psychologických vied Slovenskej akadémie vied.
Podľa prieskumu z roku 2009, 26 % Američanov verilo v astrológiu – čo je viac než ľudí, ktorí veria na čarodejnice (23 %), ale menej než ľudí, ktorí veria v UFO (32 %), kreacionizmus (40 %) a
duchov (42 %)
1. V našom prieskume z roku 2015 až 70,51 % mladých ľudí vo veku medzi 20 a 30 rokov verilo aspoň do určitej miery, že astrológia je tiež spôsob, ako sa dá presne predvídať budúcnosť
2. Iný prieskum
3 zas ukázal, že 70 % ľudí číta horoskopy aspoň raz do mesiaca, pričom polovica si cení rady, ktoré horoskop poskytuje. 98 % ľudí pozná svoje znamenie, 45 % si myslí, že znamenie vystihuje ich osobnosť a 25 % si myslí, že horoskop dokáže presne predvídať budúcnosť. Podľa Nicholasa Campiona je táto variabilita spôsobená tým, že keď smerujeme otázku na osobnú skúsenosť a správanie (napr. či zisťujeme znamenie perspektívneho partnera), tak dostaneme až dvojnásobne vyššie pozitívne hodnotenie ako keď sa pýtame na objektívne fakty (napr. či dokáže astrológia robiť presné predpovede).
Prečo majú ľudia také pozitívne zážitky s fungovaním astrológie, ak v skutočnosti nefunguje? Predstavte si, že na sociálnej sieti vyplníte krátky test, napr. o vašich obľúbených filmoch a dostanete nasledujúci opis:
„
Občas ste extrovertný/á, prívetivý/á, spoločenský/á, no inokedy ste introvertný/á, opatrný/á a rezervovaný/á. Zistili ste, že nie je veľmi múdre byť príliš otvorený v odhaľovaní sa druhým. Preferujete určité množstvo zmeny a rozmanitosti a ste nespokojný/á, keď vás niečo obmedzuje. Hoci sa zvonka javíte disciplinovane a viete sa dobre ovládať, vo vnútri sa občas cítite neisto a utrápene. Hoci máte aj slabé stránky, vo všeobecnosti ich viete dobre kompenzovať. Máte v sebe pomerne veľké množstvo nevyužitých schopností, ktoré ste nedokázali zúročiť vo svoj prospech. Máte tendenciu byť k sebe kritický/á. Máte silnú potrebu, aby vás druhí ľudia mali radi a obdivovali vás.“
Akceptovanie vágnych tvrdení
Väčšina ľudí sa v tomto opise ľahko nájde a má pocit, že ich úplne vystihuje. Niet divu – opis je dostatočne vágny a všeobecný, aby sa hodil takmer na každého. Kto občas nechce byť sám a inokedy netúži po spoločnosti druhých ľudí? Kto sa nepoučil, že existuje určitá miera otvorenosti, ktorá je prijateľná, a prílišné odhaľovanie sa druhým príliš skoro vo vzťahu sa nemusí vždy vyplatiť? Kto nemá rád, ak ho niečo obmedzuje, a kto sa občas necíti vo svojom vnútri neisto, hoci sa snaží navonok nedať to najavo? A kto by nechcel, aby ho druhí ľudia mali radi a obdivovali?
Tento fenomén – Forerov efekt – je v psychológii dobre zdokumentovaný; ide o tendenciu akceptovať ako pravdivé aj bezcenné (nediagnostické) informácie len preto, že sú formulované vágne a všeobecne. Netýka sa len osobnostných hodnotení získaných na základe astrológie, ale napr. aj grafológie, výkladu kariet či čítania z dlane.
Ako prvý ho zdokumentoval americký výskumník Bertram R. Forer
4, keď pred vyše 65 rokmi uskutočnil experiment so svojimi študentmi na úvodných hodinách psychológie. Pokusom chcel ukázať ľahkosť, s akou opis osobnosti môže slúžiť na potvrdenie platnosti aj neefektívneho diagnostického nástroja.
Forer dal svojim študentom krátky osobnostný dotazník, ktorý zdanlivo vyhodnotil. Na ďalšiu hodinu každému študentovi priniesol krátky profil osobnosti. Trik bol v tom, že každý študent dostal vymyslený profil, ktorý bol navyše pre všetkých študentov úplne rovnaký. Osobnostný profil sa skladal z 13 výrokov a študenti mali následne ohodnotiť, nakoľko bol osobnostný dotazník presný v identifikovaní ich typických osobnostných čŕt. Potom Forer testy zozbieral a požiadal študentov, aby zdvihli ruku, ak si myslia, že osobnostný dotazník bol výstižný. Všetky ruky sa zdvihli. Potom prečítal prvú položku z osobnostného profilu: „Máte veľkú potrebu, aby vás druhí ľudia mali radi a obdivovali vás.“ A opäť ich požiadal, aby zdvihli ruky tí, ktorí mali podobnú položku vo svojom profile. Ako sa ruky začali dvíhať, študenti začali chápať, o čo ide, a začali sa smiať. Bola to názorná ukážka toho, ako na nás dokážu zapôsobiť aj úplne vágne tvrdenia a následne máme tendenciu veriť, že „diagnostik“ má naozaj veľkú mieru vhľadu – podobné techniky často využívajú práve rôzni šarlatáni (o tom viac za chvíľu).
Skreslené vnímanie presnosti
Neskorší výskum dokonca ukázal, že práve všeobecnosť a vágnosť tvrdení prispieva k tomu, že sú takéto tvrdenia vnímané ako presnejšie – keď si mali ľudia vybrať, ktorý opis je výsledkom reálneho osobnostného dotazníka a ktorý na základe falošného a všeobecne formulovaného opisu, vyberali si často práve ten falošný
5 . Navyše, ak je opis skôr pozitívny, participanti ho hodnotia ako presnejší pre nich osobne než pre ľudí vo všeobecnosti, čo však neplatí v prípade negatívneho opisu.
Je rovnako zaujímavé, že akceptáciu tvrdení o sebe ovplyvňuje aj spôsob, ktorým sa údaje o človeku získavali. Výsledky získané projektívnymi testami boli ľuďmi prijímané ako najpresnejšie, pravdepodobne pre nejednoznačnosť podnetov a tajomný proces interpretácie. Dokonca aj falošný opis po rozhovore s terapeutom bol vnímaný ako presnejší než po použití objektívnych testov, pravdepodobne preto, že ľudia verili v „intuitívne“ schopnosti terapeuta, čiže opäť šlo o určitú mieru tajomnosti. (Pravdepodobne z tohto dôvodu sa pri vykladaní tarotových kariet ašpirujúcim veštcom odporúča „tajomné mrmlanie“ pri výklade.) Rovnako je prekvapujúce, že kratšie „testy“ dosahujú vyššie hodnotenie presnosti ako dlhšie.
Metódy veštcov
Na Forerov efekt treba myslieť pri hodnotení „vešteckých“ či „diagnostických“ schopností rôznych šarlatánov. Častá úvodná fráza takéhoto „odborníka“ spočíva v súcitne vyslovenej vete: „Cítim (vidím v kartách/vo vašej dlani/vo vašom dátume narodenia/vo vašej dúhovke/výsledkoch biorezonancie a pod.), že vás niečo trápi...“ Iste, asi každého z náš niečo trápi, aspoň občas. A ak aj nie, dostatočne sugestívny tón nás dokáže prinútiť sa zamyslieť, či nás náhodou netrápi niečo podvedome. Po pár podobne všeobecne platných a pravdepodobných odhadoch zručný „veštec“ získa z vašich reakcií dostatočné množstvo informácií, aby si trúfol byť čoraz špecifickejší, a tým zvýšil svoju presvedčivosť. Špecifickosť „vešteckých“ tvrdení navyše zvyšuje odhad presnosti predpovede
6. Táto zručnosť samozvaných veštcov sa označuje aj ako „chladné čítanie“ (cold reading).
Ak by ste sa chceli stať takýmto veštcom, stačí poznať niekoľko jednoduchých premís
7. Po prvé, navzájom sme si skôr podobní ako rozdielni; po druhé, väčšina problémov je spôsobená veľkými životnými prechodmi, ako je narodenie dieťaťa, puberta, práca, manželstvo, deti, starý vek a smrť; po tretie, s výnimkou skeptikov a zvedavcov za takýmito „poradcami“ prichádzajú väčšinou ľudia, ktorí potrebujú, aby si niekto vypočul ich problémy s láskou, peniazmi a zdravím. Okrem týchto všeobecných predpokladov však človek využívajúci chladné čítanie ide ďalej a dôkladne si všíma a využíva akékoľvek konkrétne informácie, ktoré mu poskytnete aj nevedomky.
„Poradca“ sa zvyčajne spolieha na dobrú pamäť a dobré pozorovacie schopnosti. Z pozorovania vášho veku, pohlavia, oblečenia, štýlu reči a podobne dokáže šikovný „veštec“ odčítať veľa o vašom socioekonomickom statuse či spoločenskej skupine, do ktorej patríte, a vyloviť z pamäti mnoho potrebných štatistických údajov týkajúcich sa vašej skupiny. (Je pomerne ironické, že ľudia, ktorí najviac nedôverujú štatistike, nakoniec najviac naletia niekomu, kto štatistické údaje o klientovej spoločenskej skupine dokáže využiť tak, že klient verí, že sú jedinečné iba pre neho.)
Akceptovateľnosť všeobecného opisu sa zvýši, keď: (1) klient verí, že „poradca“ vie, čo robí, (2) nástroj alebo hodnotenie vyzerajú uveriteľne, (3) s procedúrou sa spája kopec rituálov (napríklad diktovanie dátumu a miesta narodenia a komplikované kalkulácie), (4) klient verí, že opis bol urobený špecificky pre neho. Keď sú tieto podmienky splnené, klient pociťuje „ilúziu jedinečnosti“.
Blamáž astrológov
Výskum Forerovho efektu bol pomerne obsiahlo preskúmaný najmä v súvislosti s horoskopmi. Napríklad austrálsky výskumník Geoffrey Dean
8 si vybral 60 výrazne extrovertných ľudí a 60 výrazne introvertných ľudí. Potom dal 45 astrológom horoskopy týchto 120 ľudí a ich úlohou bolo identifikovať, ktorí z nich sú extroverti a ktorí introverti. Výsledky boli veľmi skľučujúce – bolo to, akoby si astrológovia hádzali mincou, pretože priemerne boli úspešní len v 50,2 % prípadov.
Holandský skeptik Rob Nanninga navrhol aj vlastný test. Sedem ľudí s rôznym socioekonomickým pozadím vyplnilo podrobný dotazník o sebe a okrem toho osobitne poskytli zoznam významných udalostí vo svojom živote aj s dátumami, keď sa stali. Päťdesiat skúsených astrológov súhlasilo, že sa pokúsi spárovať osobnostné dotazníky s udalosťami, a bola im sľúbená veľká finančná odmena, ak správne spárujú všetkých sedem. Ako kontrolnú skupinu mal Nanninga niekoľko skeptikov, ktorí mali tiež párovať osobnostné dotazníky so životnými udalosťami, aby sa dal vylúčiť vplyv prípadných iných faktorov ako astrológie. Astrológovia mali tiež odhadnúť, koľko zhôd očakávajú. Polovica z nich odhadla, že spárovala všetkých sedem horoskopov správne, a len štyria astrológovia očakávali menej ako štyri zhody. V skutočnosti ten najúspešnejší astrológ mal len tri zhody a polovica astrológov (t. j. 22) nemala ani jednu správnu zhodu. Priemerné skóre správnych zhôd bolo 0,75, teda v priemere uhádli menej ako jedného. Navyše, Nanninga nenašiel žiadny dôkaz o tom, že by skúsenejší astrológovia boli úspešnejší ako začiatočníci. V kontrolnej skupine mal najúspešnejší skeptik tiež tri zhody – rovnako ako najúspešnejší astrológ.
Možno teda zhrnúť, že Forerov efekt funguje tak dobre, pretože ľudia sú v komunikácii nastavení tak, aby v nej našli zmysel a vztiahli ho na seba. Ak aj takýto skutočný zmysel chýba (ako v prípade univerzálne platných výrokov, ale aj bullshitov – o tom niekedy nabudúce), tak namiesto toho, aby sme sa takýmito výrokmi zaoberali len ako nezmyselným šumom, podarí sa nám z nich aj tak vyťažiť nejaký význam, a tým subjektívne „potvrdzujeme“ ich platnosť.
Mať svoj osud napísaný vo hviezdach napĺňa našu potrebu po jedinečnosti viac než pocit, že vesmíru sme asi celkom ľahostajní.
Tento článok sme Vám mohli priniesť vďaka podpore na Patreone. Aj symbolický príspevok nám pomôže zverejňovať viac kvalitných článkov.
Zdroje:
1. https://www.smithsonianmag.com/history/how-are-horoscopes-still-thing-180957701/#:~:text=According %20to %20a %202009 %20Harris,and %20ghosts %20(42 %20percent).
2. Čavojová, V., & Jurkovič, M. (2017). Intuition and irrationality. In M. Grežo & M. Sedlár (Eds.), Sociálne procesy a osobnosť 2016 (pp. 77–83). Ústav experimentálnej psychológie, CSPV SAV. http://www.spao.eu/pastevents.php
3. https://phys.org/news/2017-04-people-astrology.html
4. Forer, B. R. (1949). The fallacy of personal validation: A classroom demosntration of gullibility. The Journal of Abnormal and Social Psychology, 44(1), 118–123. https://doi.org/10.1037/h0059240
5. Dickson, D. H., & Kelly, I. W. (1985). The “Barnum effect” in personality assesment: a review of the literature. Psychological Reports, 57(2), 367–382. https://doi.org/10.2466/pr0.1985.57.2.367
Snyder, C. R., Shenkel, R. J., & Lowery, C. R. (1977). Acceptance of personality interpretations: the “Barnum Effect” and beyond. Journal of Consulting and Clinical Psychology, 45(1), 104–114. https://doi.org/10.1037/0022-006X.45.1.104
6. Snyder, C. R. (1974). Why horoscopes are true: The effects of specificity on acceptance of astrological interpretations. Journal of Clinical Psychology, 30, 577–580. https://doi.org/10.1002/1097-4679(197410)30:4<577::AID-JCLP2270300434>3.0.CO;2-8
7. Hyman, R. (1977). “Cold Readings”, How to convince strangers that you know all about them. In The Zetetic (Vol. 18, pp. 402–419).
dostupné na https://skeptoid.com/episodes/4173.
8. Nanninga, R. (1997). The Astrotest: A Tough Match for Astrologers. Correlation, Journal of Research into Astrology, 15(2), 14–20. http://skepsis.nl/astrology-test/.
Titulný obrázok: freepik.com (
pikisuperstar)
Páčia sa Vám naše články? Podporte nás
Zdieľajte článok