20.01.2012-16:51:00   |   Dušan Valent
#Záhady a zvláštne javy
#Zdravie

Obvyklé zázraky?

Zázračné uzdravenia sa dnes azda najčastejšie spájajú s francúzskym mestom Lurdy, neďaleko ktorého sa štrnásťročnému dievčaťu údajne zjavila Panna Mária. Udalosť sa odohrala v roku 1858, ale dodnes tam smerujú státisíce chorých. Mnohí z nich pociťujú úľavu, poniektorí sa dokonca celkom vyliečia. Zázračné? Hm... Neobvyklé? Nuž, história a veľká väčšina náboženstiev je plná zázračných uzdravení. Uzdravovali šamani alebo svätci, živí alebo mŕtvi. A keď mŕtvi, tak niekedy aj po kúskoch: ich hlavy, vlasy, kosti - ba postačili útržky šiat. Inokedy to boli hrudky zeme, talizmany, sošky, kamene, pyramídy, obrázky, vlčie chvosty... Na čo si len spomeniete.



Prekvapivo, liečivá sila sa nevyhýba tým, čo v ňu neveria. Alexandria v Egypte, rok 70 nášho letopočtu: muž s chromou rukou a slepec prichádzajú za rímskym cisárom Vespaziánom. Tvrdia mu, že sa im zjavil boh Serapis a povedal, že ich uzdraví. Vespazián oboch najprv vysmeje, no napokon sa prosbám podvolí. Vzápätí sa prvému vracia cit do rúk, druhému zrak. Udalosť sledoval veľký dav a zaznamenal ju významný historik Tacitus.

A ešte zvláštnejší, no v antropológii a objaviteľských cestách nie ojedinelý prípad. Amerika, roky 1528-1536: Álvar Núñez Cebeza de Vaca cestuje s niekoľkými spoločníkmi z dnešnej Floridy do Mexika. Cestou stretáva domorodcov, nezriedka túžiacich veriť v liečivé schopnosti týchto zvláštnych cudzincov - svetlokožcov s čiernymi bradami, sprevádzaných černochom z Maroka. Na ceste ich vítajú celé dediny a pokorne prosia o liečenie. A keď sa Španieli nechajú prehovoriť, domorodci nadšene hlásia, že im je zrazu dobre, a že sú zdraví, takže zakrátko liečia aj mrzákov.

Medicínske „zázraky“

Liečenie chorôb bez použitia liekov nie je ničím vzácnym. Dokonca ani v konvenčnej medicíne. V rámci nej tak postupujú, podobne ako Álvar de Vaca a spoločníci, ľudia odmietajúci, že by mali akékoľvek „nadprirodzené“ schopnosti. Príkladov je nespočetne veľa. Napríklad pri liečení astmy k roztiahnutiu dýchacích ciest niekedy postačilo iba presvedčenie chorých, že inhalovali bronchodilátor – látku pomáhajúcu priechodnosti dýchacích ciest. Alebo v 11-tich rôznych klinických štúdiách hlásilo zlepšenie 52 % pacientov so zápalom hrubého čreva, ktorí namiesto lieku užívali neaktívnu látku. A nielen to. Pri prieskume sigmoidoskopom vyzerala až polovica z predtým zapálených orgánov naozaj lepšie!



Obdivuhodný vplyv ľudského presvedčenia na zdravie podčiarkli psychiatri Standfordskej univerzity, keď rozdelili 86 žien s metastázujúcou rakovinou prsníkov do dvoch skupín: jedna so psychiatrickou pomocou, druhá bez nej. Na prekvapenie výskumníkov, nielen, že ženy z prvej skupiny hovorili o zažívaní menších bolestí, ony navyše žili v priemere o 18 mesiacov dlhšie! Ešte neuveriteľnejšie môžu znieť správy lekárov, že pri podaní veľmi silného sirupu vyvolávajúceho zvracanie mnohí pacienti práve naopak, prestali zvracať, pokiaľ im pri podaní lieku tvrdili, že dostávajú silný prípravok na upokojenie žalúdka.

Placebo

Späť k otázke z úvodu článku. Čo je onou zdanlivo zázračnou substanciou, s tak rôznymi, miestami protichodnými účinkami? Verte alebo nie, v podstate hocičo. Za istých okolností môže to všetko spôsobiť kapsula cukru. Siahnime však po vhodnom medicínskom termíne. Je ním placebo, domnelý liek či simulovaná liečba bez vlastných liečivých látok, napr. spomenutá kapsula s cukrom. Respektíve placebo efekt, také zlepšenie zdravotného stavu, ktoré nevychádza z medikamentóznej alebo invazívnej liečby. Môže nastať po podaní neúčinnej látky ako aj po podaní účinného liečiva, ako akási „nadstavba“ či navýšenie jeho prirodzeného efektu.

Výraznejšej pozornosti sa placebo efektu dostalo až v polovici 50. rokov 20. stočia. Americký anesteziológ Henry K. Beecher z Harvardskej univerzity najprv ku koncu druhej svetovej vojny spozoroval, že ťažko raneným pacientom mohol pred operáciou namiesto morfínu podávať soľný roztok, a oni nielenže pociťovali mimoriadne utlmenie bolesti, ale ani netrpeli srdcovocievnym šokom, aký nastáva počas operácií a amputácií bez podania anestetík. S podobným fenoménom sa Beecher stretol pri vyhodnocovaní 15-tich klinických štúdií zaoberajúcich sa rôznymi chorobami. Pri klinických štúdiách sa na vzorke pacientov zisťuje účinnosť liekov porovnávaním zmien, aké nastali na jednej strane u skupiny liečenej skutočným, aktívnym liekom, a na strane druhej u skupiny dostávajúcej placebo. Čo Beechera upútalo na pätnástke ním skúmaných štúdií, bolo, že nie menej ako 35 % z 1082 pacientov sa podarilo uspokojivo liečiť iba pomocou placeba!

Účinnosť

Neskoršie štúdie odhalili ešte vyššie percentá účinnosti. V prípade bolesti, depresií a niektorých srdcových a žalúdočných chorôb 50-60 %, ojedinele dokonca cez 70 %! Ba čo viac, zistilo sa, že vyššie percento pacientov pociťuje úľavu pri placebe (39 %), ako pri podaní 4 mg morfínu (36 %)! Navyše, jeho účinky sa ukázali dlhodobé: 8 týždňov pri niektorých panických poruchách, 6 mesiacov pri angíne pektoris, a až dva a pol roka pri reumatoidnej artritíde. Podľa experimentov dokonca aj 60 až 90 % účinku aktívnych liekov závisí do väčšej alebo menšej miery od placebo efektu. Sila tohto fenoménu siaha až tak ďaleko, že niektorí pacienti, ktorí absolvovali „nepravú“ operáciu kolien, hovorili o znížení bolestí v ich „vyliečených“ šľachách.



Lenže placebo neúčinkuje na každého – tak isto ako „ozajstné“ lieky. A jeho účinnosť nezávisí len od choroby. Zvyšuje ju použitie kapsúl namiesto tabliet, ich výrazná veľkosť a farba, dokonca aj vysoká cena a používanie nástrojov, napríklad injekcií (pokiaľ si pacienti mysleli, že podaná injekcia obsahovala látku proti bolesti, hlásili až dvojnásobne vyššiu úľavu). Okrem toho naň môže pozitívne reagovať až o polovicu pacientov viac, akonáhle je lekár dôveryhodný, príjemný, optimistický a pozorný. Jeho účinnosť nezávisí od inteligencie pacienta, ale istú úlohu zohráva charakter vzdelania. Ľudia s prírodovedným vzdelaním alebo lepšie vyvinutých kritickým myslením sú naň menej náchylní. A podobne ako pri akupunktúre, tí, ktorí dobré výsledky očakávajú, ich neskôr aj potvrdzujú. Ale efektivita je nižšia v klinických štúdiách, keďže pacient nevie, či dostáva skutočný alebo neaktívny liek a stráca sa, keď je pacientovi prezradené, že liek nie je efektívny. Posledné výskumy napriek tomu ukazujú, že istá účinnosť je prítomná, aj keď si liečený človek plne uvedomuje, že dostáva iba placebo.

Porozumieť placebo efektu je dôležité prinajmenšom z dvoch dôvodov. Po prvé, umožňuje to odlíšiť, kedy sú liečivá či liečebné procedúry skutočne samy o sebe prospešné, a kedy ich účinok tkvie iba medzi pravým a ľavým uchom pacienta. Po druhé, človek si uvedomí hranice toho, čo všetko možno „silou mysle“ (správne: sugesciou a podmieňovaním) naozaj ovplyvniť, či už pozitívne alebo negatívne. Mnohé liečebné smery vychádzajúce z hnutia New Age totiž stavajú na sile myšlienky a obaľujú ju do nezrozumiteľnej škrupiny vedecky znejúcich žvástov. Pritom ich sľuby (napr. aj liečba či prevencia rakoviny) sú, ako uvidíme, v skutočnosti celkom prázdne.



-

Text vyšiel pôvodne ako súčasť článku „Takmer zázračné uzdravovanie“ v magazíne GoldMan (jún 2011, str. 96-100).

Použitá a odporúčaná literatúra

Ariely, D.:Predictably Irrational, HarperCollins, 2008.
Brown, D.: Magie a manipulace mysli. Argo, 2008.
Gilovich, T.: How We Know What Isn't So: The Fallibility of Human Reason in Everyday Life. Free Press 1993.
Goldacre, B., 2008: Bad Science. Fourth Estate, 2008, web: http://www.badscience.net/.
Hert, J.: Alternativní medicína a léčitelství: Kritický pohled. 2010, voľne stiahnuteľná.
Sagan, C.: The Demon-Haunted World: Science As a Candle in the Dark. Ballantine Books, 1995.
Shermer, M.: Why People Believe Weird Things: Pseudoscience, Superstition, and Other Confusions of Our Time. Henry Holt and Company, 2003 (druhé vydanie).
Singh, S., Erns E.: Trick or Treatment? Alternative Medicine on Trial. Bantam Press, 2008.
SkepDic o placebo efekte: http://www.skepdic.com/placebo.html
Páčia sa Vám naše články? Podporte nás

Zdieľajte článok






Za podporu ďakujeme

Pridať e-mail