13.09.2012-14:35:00   |   Dušan Valent
#Pravek
#Kuriozity
Pred prvohorami moria oživovali zväčša jednoduché organizmy (v mnohých prípadoch nie je isté, že už skutočne išlo o zvieratá) obvykle neurčitého príbuzenstva. Úplný začiatok prvohôr sprevádzal výrazný, podľa niektorých zastaralých názorov explozívny nárast v zložitosti a rozmanitosti života – kambrická explózia - objavujú sa niektoré veľké skupiny – „kmene“ živočíchov, ktoré prežívajú dodnes, a taktiež v predtým nevídanej miere prekvitajú predátory. Živočíšne spoločenstvá mali ale napriek novinkám naďalej odlišnú podobu od tej súčasnej: prevládali pevne prisadnuté organizmy ako ľaliovky či ramenonožce a organizmy žijúce na dne. Pevná schránka tela alebo život vo voľnom vodnom stĺpci charakterizovali spočiatku iba pomerne málo druhov. Dovoľujeme si predstaviť Vám sedmičku tých najfantastickejších obyvateľov tohto cudzieho, nenávratne strateného sveta.



7. Hallucigenia - tento maličký, pol centimetra až tri centimetre dlhý „červík“, má veľmi výstižne meno. Pôsobí takmer psychedelicky. Na „hornej“ strane tela mal dlhé tŕne a na opačnej nespárované „nohy“ s klepietkami. Jeden koniec tela síce vyzeral hrčovito a druhý pripomínal chobot, no kde mala hallucigenia hlavu, sme napriek tomu dlho nevedeli. Nové nálezy však ukázali, že chobotu podobný útvar bol hlavou zvieraťa. Dokonca sa na jeho konci podarilo rozoznať oči, ústa a zuby. Hallucigenia žila pred približne 500 až 520 miliónmi rokov, jej skameneliny možno nájsť v Kanade a Číne.


-



6. Doryaspis – asi 20-centimetrová bezčeľustnatá praryba sa vyznačovala dlhými, z prednej strany pílkovitými tŕňmi, ktoré vyrastali zo zadnej časti hlavového štítu. Pravdepodobne mali hydrodynamický efekt – doryaspis bol aktívny plavec. Ďalšou pozoruhodnou vlastnosťou tohto živočícha je pílkovitý rypák a ústa umiestnené nie na spodnej, ale hornej strane tela. Doryaspis žil asi pred 400 miliónmi rokov.


-



5. Orthrozanclus – ďalšie čudo spred asi 500 miliónov rokov patrí v evolučnom rodostrome kamsi medzi obrúčkavé červy a mäkkýše, pričom blízko má predovšetkým k mäkkýšom. Zo strán jeho panciernatého tela vyrastali dlhé, ohnuté ostne, ktoré pravdepodobne chránili malé, iba asi centimeter dlhé zviera pred predátormi. Jeho pozostatky sa podarilo objaviť v známych burgesských bridliciach v Kanade.


-



4. Dicranurus - vyobrazená monštruózna bytosť patrí medzi 17 000 známych druhov trilobitov. Žila pred približne 400 miliónmi rokov v plytkých moriach medzi dvoma veľkými superkontintentmi - Euramerikou na severe a južnou Gondwanou. Z maličkého, 2,5 cm dlhého tela vyrastali dlhé ostne, ktoré zrejme sťažovali potenciálnym predátorom trilobitov - bizarným článkonožcom anomalokaridom a neskôr prvým čeľustnatým rybám - snahy uloviť ich. Skameneliny dikranura možno vykopať v Oklahome a Maroku, alebo zakúpiť za približne 2500 dolárov. Poznámka: obrázok zachytáva pohľad na chrbtovú stranu zvieraťa.


-





3. Anomalokaridy – tieto až do dvoch metrov dlhé príšery vyzerali ako kríženec kôrovca a vesmírnej lode: z hlavy im vytŕčali veľké oči, pri okrúhlych hryzadlách im rástli dve „chápadlá“ podobné nohám článkonožcov a na každom boku mali rad plávacích lalokov. Predpokladá sa, že svojho času išlo o hlavné dravce. Nasvedčujú tomu aj skamenené trilobity, z ktorých si nejaké iné zviera odhryzlo veľké sústo. A odhryznuté časti výborne zapadajú do ústneho aparátu anomalokaridov. Istotu v tomto ohľade ale naštrbilo zistenie, že ich ústne aparáty netvorili tvrdé časti. Tak ako ostatné prapodivné tvory, aké nachádzame iba v náleziskách umožňujúcich skamenelé zachovanie mäkkých tiel, anomalokaridy nemali ani kúsok tela pokrytý tuhou vonkajšou kostrou. Žiaľ, takéto bizarné kreatúry sú známe iba spred asi 500 miliónov rokov. Menšiu obmenu základného stavebného plánu anomalokaridov vidíme u príbuzných, no slepých príšer z rodov Kerygmachela (prvé zviera v dolnom rade obrázka) alebo Pambdelurion (prvé zviera v hornom rade obrázka), či u zvláštnej opabinie s hryzadlami na konci dlhého chobota.


-



2. Cothurnocystis – čudesná desaťcentimetrová kreatúra pripomínajúca asymetrické písmeno „U“ s prvkami vzhľadu kreatúr zo sveta filmového Votrelca. Telo ukončoval dlhý, stopku pripomínajúci chvost, slúžiaci na pohyb. Zviera ho však podľa všetkého často nepoužívalo. Obyčajne iba ležalo na morskom dne a filtrovalo mikroskopickú potravu. Zdá sa, že patrilo do blízkeho príbuzenstva stavovcov, išlo o primitívneho chordáta. Inými slovami, Cothurnocystis nemal chrbticu, no našli by ste uňho aspoň chrbtovú strunu, a to na konci chvosta. Alebo mohlo ísť o blízkeho príbuzného ostnatokožcov. Pozostatky rodu sa podarilo nájsť v usadeninách starých 500-450 miliónov rokov na severe Európy a v USA.


-



1. Cambropachycope – najprapodivnejšou kreatúrou prvohôr, akú sa zatiaľ podarilo v prvohorných morských usadeninách nájsť, by mohol byť tento rod primitívneho kôrovca spred asi 500 miliónov rokov. Nenechajte sa zmiasť jeho vzhľadom – útvar, na ktorom sa nachádza jediné nadrozmerné oko, nie je hlavou. A skutočná hlava vyzerá ako trup s končatinami. Za ňou sa nachádza skutočný trup s dvojicou krídlovitých útvarov, ktoré azda napomáhali pri plávaní. O živote tohto tvora zatiaľ nevieme nič. A akoby jeho vzhľad sám o sebe nebol dostatočne divoký, niektoré larvy rodu mali oko rovnako veľké, ako celý zvyšok tela. Zviera bolo skutočne miniatúrne, sotva 2 mm dlhé. Jeho fosílie sa našli vo Švédsku.


-





-

Obrázky: wikimedia, flickr, http://cambrian-cafe.seesaa.net
Páčia sa Vám naše články? Podporte nás

Zdieľajte článok






Za podporu ďakujeme

Pridať e-mail