22.05.2015-01:55:00   |   Dušan Valent
#Pravek
#Kuriozity


-

Čestné uznanie: Leedsichthys
V druhohorných moriach síce neexistovali kosticové veľryby, no rolu obrovitých, planktón filtrujúcich tvorov úspešne zastúpili ryby. Európsky a juhoamerický Leedsichthys spred 165 až 155 miliónov rokov dokonca dorastal do rozmerov vráskavca dlhoplutvého či ďalšieho obrieho pojedača planktónu, žraloka veľrybieho - od rypáka po koniec chvosta meral 10 až 15 metrov (tvrdenia o väčších rozmeroch sú prehnané).




-

7 Pliosaurus - z obojživelných drakovitých notosaurov raných druhohôr časom vznikli výlučne vodné plesiosaury. Na súš nemuseli vychádzať ani kvôli znášaniu vajíčok – rodili totiž živé mláďatá. Svet obývali v dvoch podobách. Niektoré si vyvinuli dlhočizné krky, no iba malé hlavy. Nedokázali plávať veľmi rýchlo, no na druhej strane mali výbornú schopnosť manévrovania. A potom tu máme krátkokrké pliosaury s veľkými hlavami. Dokázali plávať veľmi rýchlo a loviť veľkú korisť. Napriek niektorým prehnaným správam, úplne najväčšie z nich ako európsky Pliosaurus spred 150 miliónov rokov, presahovali veľkosť kosatky dravej, merali až okolo 13 m (údajné väčšie rozmery "predátora x" alebo liopleurodona seriálu Prechádzky s dinosaurami boli výrazne nadhodnotené). Hlava takto veľkých pliosaurov dosahovala rozmery osobného auta.

6 Albertonectes - koncom druhohôr v moriach celého sveta vrcholil vývoj morských plazov, elasmosauridov. Mali malé zubaté hlavy, no dlhý krk. Z tela im vyrastali štyri plutvovité končatiny, ktoré im vo vode umožňovali výborne manévrovať. Na úplnom sklonku druhohôr mnohé rody dosahovali dĺžku 10 – 14 metrov. Jedným z týchto obrov bol aj severoamerický Albertonectes. Nielenže patril medzi najväčších zástupcov svojej vývojovej línie, vynikal aj extrémne dlhým krkom. Tvoril takmer dve tretiny celkovej telesnej dĺžky.Jeho krk vystužovalo neuveriteľných 76 stavcov!


-





5 Mosasaurus - pred 90 miliónmi rokov sa odohralo hromadné vymieranie, ktorému padli za obeť aj niektoré skupiny veľkých morských plazov, napríklad veľkohlavé pliosaury. Nahradili ich na prvý pohľad podobné, no v skutočnosti varanom príbuzné mosasaury. Koncom druhohôr sa stali dominantnými veľkými morskými plazmi. Mali pomerne veľké hlavy a pretiahnuté telo so štyrmi plutvovitými končatinami a dlhým chvostom. Pochutnávali si na veľkých rybách a hlavonožcoch, ale nezriedka aj na iných morských plazoch. Najväčší z mosasaurov bol v európskych moriach žijúci Mosasaurus spred 70 až 65 miliónov rokov. Najväčšie jedince tohto rodu merali 18 – 20 metrov, čím sa rovnali vorvaňovi tuponosému!


-



4 Xiphactinus - táto obludná ryba z konca druhohôr patrí medzi najúspešnejšie praveké živočíchy. Moria, pokrývajúce to, čo dnes nazývame Severná Amerika, Európa a Austrália, brázdila viac ako 35 miliónov rokov. Dorastala do veľkosti šesť metrov a vážila viac ako tonu. A bola mimoriadne pažravá. Ako to vieme? Jedna z najlepšie zachovaných kostier obsahovala v oblasti žalúdka takmer dvojmetrovú kostru inej ryby. Posledný chod dravej príšery sa zrejme ešte aj v útrobách divoko bránil. Pretrhol žalúdok predátora, čím mu priniesol záhubu. Jedinec xifakanta krátko nato zahynul a bol pochovaný jemným sedimentom, vďaka čomu jeho kostra skamenela.


-



3 Helicoprion - z tohto tvora sme dlhé roky poznali iba záhadné polmetrové špirály plné zubov. Ako sa napájali na telo? A ako slúžili? Názory vedcov sa rôznili. Neskoršie výskumy odhalili, že zubatá špirála predstavovala spodnú čeľusť pradávnej chiméry. Chiméry sú blízko príbuzné žralokom, spolu s ktorými tvoria skupinu drsnokožcov – ich kožu pokrývajú zubom podobné šupiny. Naproti tomu skutočné kosti u nich nenájdete, iba chrupavkovité. Keďže je chrupavka pomerne mäkké tkanivo, iba málokedy skamenie. Preto sa z pražralokov a chimér obvykle zachovávajú iba zuby.




-

Špirála helikopriona počas života nepretržite rástla, neustále na nej pribúdali ďalšie a ďalšie zuby. Helicoprion zrejme nemal žiadne ďalšie ústroje na lov a spracovanie potravy – v hornej čeľusti mu zuby nerástli. Podľa všetkého preto lovil hlavne hlavonožce a malé ryby, ktoré pohybmi dolnej čeľuste poľahky rozsekal na malé kúsky a prehltol. Mohlo ísť o veľké zviera. Niektoré jedince dorastali do dĺžky 6 až 8 metrov. Žil na prelome prvohôr a druhohôr, pred 300 až 230 miliónmi rokov.

2 Nipponites - ak bola súš v druhohorách kráľovstvom dinosaurov, v moriach vládli hlavonožce, predovšetkým amonity. Hoci zväčša pripomínali "živé skameneliny" lodičky, evolučne mali bližšie k dvojžiabrovcom, ako sú kalmary, chobotnice alebo sépie. Väčšina druhohorných amonitov sa vyznačovala stočenou schránkou na spôsob ulity slimáka. Niektoré takéto amonity mohli dosiahnuť rozmery až takmer tri metre, obvykle však boli asi desaťrát menšie. Koncom druhohôr sa objavili rozmanité formy so schránkou, ktorá nebola ani stočená. U niektorých rástla priamo, u iných bola namiesto toho akoby náhodne poprehýbaná. Názorným príkladom takéhoto amonita je napríklad pred 90 miliónmi rokov prakticky celosvetovo rozšírený Nipponites (na obrázku vľavo).


-





1 Atopodentatus - začiatkom druhohôr medzi pobrežiami a plytkými moriami pendlovali rozmanité plazie obdoby tuleňov. Z niektorých obojživelných jašterov vznikli delfínom podobné ichtyosaury (zrod „rybojašterov“ podrobnejšie preberáme TU). Evolúcia iných mala len krátke trvanie - v neskorších geologických obdobiach po sebe nezanechali žiadnych potomkov. To bol prípad aj trojmetrového rodu Atopodentatus spred asi 245 miliónov rokov. Tento v Číne objavený praplaz sa vyznačoval bizarnou hlavou, s lopatovitou, dodola stočenou sánkou a vysokým, ozubeným zárezom v hornej čeľusti. Stovky malých zubov naznačujú, že zviera sa živilo filtrovaním sedimentu.


-


Autorom ilustrácie je Jack Wood. Ďalšiu tvorbu umelca nájdete napríklad na jeho osobnej stránke. Použité s povolením autora.


-

Obrázky: Jullan Johnson, Dmitry Bogdanov, užívateľ wikimédie SmokeyJB, Scott Heath, Stanton Fink, Jack Wood
Páčia sa Vám naše články? Podporte nás

Zdieľajte článok






Za podporu ďakujeme

Pridať e-mail