07.01.2014-17:24:00   |   Dušan Valent
#Záhady a zvláštne javy
#Zem
#Dejiny človeka
#Zbúrané mýty

Pôvod mýtu

Najstaršia a jediná známa pôvodná zmienka o Atlantíde pochádza z Platónových dialógov Timaios a Kritias, konkrétne z pasáží venovaných utopickým spoločenstvám. Spomína sa v nich námorná veľmoc, ktorá si podmanila mnohé časti západnej Európy a Afriky asi 9600 rokov pred n. l., no po neúspešnom pokuse podmaniť si Atény sa v priebehu jedného dňa a noci zrútila do mora kvôli zemetraseniam a záplavám.


-





Čo hovorí geológia?

V časoch, keď „teória všetkého“ geológie, platňová tektonika, predstavovala iba hudbu budúcnosti, a o pohyboch pevnín ani o povahe dna Atlantického oceánu sme nič nevedeli, sa naozaj zdalo celkom reálne, že sa v dávnej minulosti na západ od Gibraltáru nachádzal zaniknutý kontinent. Napokon, staré hypotézy, vysvetľujúce súčasné rozšírenie fauny a flóry vo svete s nehybnými kontinentmi, naozaj počítali s mnohými zaniknutými pevninami či pevninskými mostmi. Výskum oceánskeho dna však začiatkom druhej polovice minulého storočia nenechal pre zaniknutý kontinent žiaden priestor. Ledaže by sa trosky Atlantídy premenili na jemné hlbokomorské usadeniny...

Geológovia okrem toho zistili, že kontinenty nezanikajú. Zrážajú sa, áno, trhajú, áno, ale nepoznáme žiadnu prírodnú silu, ktorá by ich dokázala zničiť. Bola by toho schopná azda len planetárna zrážka, ale ak by k nej pred pár tisícročiami skutočne došlo, dnes by Zem obývali nanajvyš baktérie.


-


Ako to, že kontinenty nezanikajú? Príčina je jednoduchá. Tvoria ich pomerne ľahké horniny, ktoré takpovediac plávajú na oveľa hustejších hlbinných hmotách Zeme. Preto kým sa ťažká oceánska kôra v priebehu vekov priebežne obnovuje - vzniká v oblasti stredooceánskych chrbtov a zaniká na miestach, kde sa vnára do žeravého planetárneho vnútra -, kontinenty od úsvitu histórie našej planéty iba rastú.* Na ilustráciu: pred asi 4 miliardami rokov na Zemi existoval jediný kontinent, Vaalbara, ktorý dosahoval veľkosť súčasnej Austrálie.



Ďalšie problémy

Dôveryhodnosť príbehu o Atlantíde okrem toho škrípe aj z ďalších dôvodov:

  • údajná existencia a rozmach jej ríše spadá do čias poslednej ľadovej doby, keď o žiadnych Aténach nemohlo byť ani reči, a už vôbec nie o vyspelej civilizácii**, ktorá by si podmanila veľké územie Európy a Afriky

  • ak by takáto civilizácia jestvovala, zachovali by sa rukolapné archeologické dôkazy o jej existencii

  • obyvatelia Atlantídy si údajne podmanili Egypt. Písomné záznamy jeho obyvateľov, inak veľmi podrobné, si takúto udalosť akosi... nevšimli


  • Všetko, čo vieme o histórii a geológii naznačuje, že celý príbeh o Atlantíde nie je nič viac ako podobenstvo. Bájny kontinent tak nezodpovedá žiadnemu reálnemu miestu v histórii, predstavuje len prostriedok na vyjadrenie morálneho posolstva. Podobne je tomu pri inom známom Platónovom podobenstve, podobenstve o jaskyni a ľuďoch uväznených v nej, vidiacich iba tiene. Žiadna takáto jaskyňa samozrejme nikdy neexistovala, slávny filozof si ňou iba vypomohol pri snahe tlmočiť myšlienky týkajúce sa vnímania reality.

    Aj tak ju stále "nachádzame"

    Mýtická povaha Atlantídy samozrejme nebráni nadšencom záhad v tom, aby ju znovu a znovu „nachádzali“ v akomkoľvek príklade viac či menej vyspelej prímorskej kultúry, ktorú napokon pohltili vody. Zaplavenie morom, nič viac na identifikáciu nepotrebujú. Zabúdajú, že od čias poslednej doby ľadovej stúpla morská hladina o približne 140 metrov, pričom niektoré územia sa pod vodnou hladinou ocitli kvôli miestnym poklesom spôsobeným tektonickými poruchami. Vyhlasovať akékoľvek staroveké ľudské sídlo za dôkaz Atlantídy len preto, že leží pod hladinou, preto nie je nič viac ako snaha upútať pozornosť.



    Reálna inšpirácia?

    Iste, nemožno celkom vylúčiť, že Platóna k podobenstvu o Atlantíde inšpirovala reálna udalosť. Pozornosť nadšencov sa preto obracia na ostrovy ako Sardínia alebo Kréta. Pre trochu viac fantazírujúce mysle sa kandidátmi zdali dokonca aj Indonézia či Antarktída. Za najpravdepodobnejšieho kandidáta sa považuje osud krétskej Minojskej kultúry, ktorú zdevastoval sopečný výbuch a zemetrasenie. Pravda, jej reálie ani umiestnenie v čase a priestore sa s mýtom o Atlantíde príliš nezhodujú. Napokon, prírodná katastrofa nezaznamenala koniec Minojcov. Podľa egyptských záznamov pokračoval obchod medzi oboma ríšami neprerušene ešte dlho po nej.

    Poznámky:
    * veľmi ojedinele môžu byť intenzívnou vulkanickou činnosťou zničené a oceánskou kôrou pohltené úlomky kontinentálnej kôry, tzv. mikrokontinenty
    ** vyspelé civilizácie potrebujú na svoj vznik aspoň na niekoľko storočí stabilné klimatické podmienky, lenže o niečom takom koncom poslednej ľadovej doby nemôže byť ani reči

    Použitá literatúra:
    Kukal, Z.: Atlantis ve světle moderní vědy. Praha, 1985.
    Linse, P.: Atlantis In: Shermer, M. (ed.): The Skeptic Encyclopaedia of Pseudoscience. Skeptics Society, 2002.
    Selley, R.C. (ed.): Encyclopedia of Geology. Academic Press, 2004.
    Páčia sa Vám naše články? Podporte nás

    Zdieľajte článok






    Za podporu ďakujeme

    Pridať e-mail