...

Zlostné frflanie mrzutého geológa: Egyptské pyramídy alebo Pyramídové šialenstvo časť 2.

Po dlhšej odmlke a doliečovaní sa z následkov písania článku o bosnianskych pyramídach sa mrzutý geológ opäť vracia, pripravený ponoriť sa do bažiny zvanej „fakty o pyramídach“. Dokáže si uchovať zdravý rozum alebo oň nadobro príde? To a viac sa dozviete v novej časti Pyramídového šialenstva.

30.04.2016-19:14:00   |   Juraj Littva
#Zbúrané mýty
#Záhady a zvláštne javy
#Dejiny človeka
Zdá sa, že bosnianske pyramídy sú in - nedávno sa im venovala relácia Reflex na Markíze. Takže ako vidíte, mrzutý geológ a In vivo sú trendsetteri. Najskôr teda krátky dovetok k predchádzajúcej časti Pyramídového šialenstva. Náš čitateľ Ľuboslav Gerliczy jednu z „pyramíd“ navštívil a poskytol nám svoju video- a fotodokumentáciu, za čo mu neochotne ďakujem. Ako sa sami môžete presvedčiť, prírodné javy spomínané v predošlom článku (napr. ortogonálne pukliny) sú viditeľné len na pár miestach a inde vidno akurát tak babkin guľomet. Naivne som očakával, že tieto javy budú nádherne viditeľné všade – návštevníci by predsa len tak ľahko nenaleteli, ak by sa kamene tvarom pripomínajúce bloky nachádzali len na pár miestach, však? Však? VŠAK?!



No to je oproti mýtom obklopujúcim egyptské pyramídy iba slabý odvar. Namiesto zostupu do najväčších hlbín ľudskej hlúposti sa však radšej pokúsim adresovať niekoľko najbežnejších mýtov o pyramídach. Mýtov, ktorým možno veríte aj vy.

Asi každý pozná tento ikonický obrázok. Nachádza sa totiž na ňom najväčšia pyramída vôbec: Chufuova (Cheopsova) pyramída. Viete ktorá z nich to je?


-


Malá nápoveda – tá v strede to nie je.


Zdanlivo najvyššia prostredná pyramída je v skutočnosti druhá najvyššia – Rachefova (Chefrénova) pyramída. Jej zdanlivá výška je len výsledkom vyššie položeného podložia oproti Chufuovej pyramíde, na obrázku sa nachádzajúcej úplne vzadu.

Mnohí sa mylne domnievajú, že pyramídy vždy vyzerali tak ako dnes. No pyramídy sú tisíce rokov staré. Ani starovekí Egypťania nevyzerali pôvodne takto. Vieme, že to, čo z pôvodných pyramíd ostalo dodnes, je tiež len akási „múmia“. Pyramídy boli pôvodne pokryté blokmi bieleho, nalešteného vápenca, čo im dodávalo hladký a jagavý vzhľad. (Zvyšky tohto pokryvu sú viditeľné vo vrchnej časti Rachefovej pyramídy na obrázku vyššie.) Vďaka tomu boli pyramídy viditeľné na kilometre i v noci, no to faraónom očividne nestačilo, pretože na vrchol pyramíd bol umiestňovaný blok horniny pokrytý elektrom, čo je prírodná zliatina zlata a striebra. Faraóni si vskutku potrpeli na bling - nepochybne jazdili na záprahoch s minimálne štyridsaťpalcovými kolesami a pochrómovanými koňmi. I dnešná podoba majestátnych egyptských reliéfov a sôch sa líši od ich pôvodného vzhľadu – boli pomaľované farbami, ktoré by sa dali považovať za, ehm... tak trochu krikľavé .



Takže keby ste sa postavili pred pôvodnú sfingu, zrejme by ste nemali pocit, že ste v majestátnom starom Egypte, ale na drogami oplývajúcej psycho-techno-hypno diskotéke. Mimochodom, to isté platí aj o gréckych a rímskych sochách.

Apropo, stavebné bloky. Existujú fotografie jasne dokladajúce, odkiaľ bloky pochádzajú aj to, ako ich Egypťania dostávali z horniny. Napriek tomu sa stále nájdu „odborníci“ „skúmajúci“ pyramídy, ktorí vám budú tvrdiť, že nevieme, odkiaľ sa bloky nabrali, respektíve, že pochádzajú z veľkej vzdialenosti. Prečo? PREČO? Áááááárggghhhhlllaggghháááá!


-


Podľa niektorých názorov postavili pyramídy mimozemšťania. Mrzutý geológ krúti hlavou.


Tak, po menšej dávke sedatív môžeme pokračovať. Bloky tvoriace „kostru“ pyramídy sú numulitové vápence, ťažené priamo na mieste ich neskoršieho umiestnenia. Názov horniny je odvodený od numulitov, ktorých schránky sa v nej často vyskytujú. Išlo o veľké jednobunkové živočíchy – tak veľké, že boli viditeľné voľným okom a mohli dosiahnuť veľkosť 15 (slovom pätnásť) centimetrov! Numulitové vápence sú pomerne mäkké, takže ich opracovanie nebolo problémom, rovnako ako opracovanie vápencov z Tury, ktoré boli použité na pokrytie pyramíd. Iba niekoľko blokov (napríklad elektrom pokrytý blok na vrchole pyramídy) bolo tvorených tvrdšími horninami, napríklad granitom z Asuánu či bazaltom z Fayumu. Takže ak niektorí „odborníci“ tvrdia, že Egypťania mali vyspelé supertechnológie, prečo potom tieto typy hornín nevyužívali pri stavbe pyramíd častejšie? Prečo namiesto toho ťažili miestny, ľahko opracovateľný kameň?



A čo presnosť, s akou boli pyramídy postavené? Rád by som vás zoznámil s jedným faraónom. Jeho meno je Snofru. Dal postaviť rovno tri pyramídy. Prvá sa zrútila, strmosť stien druhej musela byť počas stavby zmenená, pretože jej hrozil rovnaký osud a až do tretice sa mu podarilo postavať poriadnu pyramídu. Jeho chyby sa nám môžu zdať smiešne, no vďaka týmto chybám sa jeho robotníci naučili stavať tak, že pyramídy jeho syna Chufua, vnuka Rachefa a pravnuka Menkaureho sa stali jedným z divov sveta.

Tajomstvo pyramíd nespočíva vo vyspelej supertechnológii, mimozemšťanoch, nadpozemských silách, ani nadprirodzených javoch. Posolstvo pyramíd je jednoduché – cesta k úspechu je vydláždená zlyhaniami. A chcete v niečom excelovať, musíte to skúšať dovtedy, kým sa vám to nepodarí. Len sa čudujem, prečo sa toľkí ľudia snažia byť excelentní v stupidite.

-

Perexová fotografia: používateľ Flickr paweesit
Páčia sa Vám naše články? Podporte nás

Zdieľajte článok






Za podporu ďakujeme

Pridať e-mail