30.03.2016-16:53:00   |   Juraj Littva
#Záhady a zvláštne javy
#Zem
#Dejiny človeka
#Zbúrané mýty
Uf. Pri pripravovaní podkladov na tento článok som sa cítil ako krtko, ktorý sa omylom prehrabal do latríny. Nemáte najmenšie poňatie, koľko bludov obklopuje pyramídy. Úbohí stavitelia by sa pri pohľade na všetky tie bludy asi chytali za hlavu. Aj keď osobne si rád predstavujem, že by reagovali takto:





Vtipy bokom, bludy o pyramídach nešíria len pochybné internetové stránky, či bulvárne články. Mnoho bludov propagujú „seriózne“ médiá vrátane dokumentárnych filmov. Vďaka tomu rôznym nezmyslom o pyramídach verí mnoho ľudí: ja, ty, on, ona, ono, my, vy, oni, onie a dokonca aj onô. Venovať sa všetkým nezmyslom by bola nadľudská úloha. V tejto sérii článkov sa tak pokúsim rozobrať aspoň niekoľko geologických bludov o pyramídach.

Možno ste v médiách zachytili tvrdenia na spôsob: „prvé pyramídy v Európe, prastaré pyramídy v Bosne“ a podobne. Vrch Visočica pri meste Visoko má vskutku pozoruhodný tvar. A na vrchu boli odkryté horninové bloky. Pri pohľade na detaily sa však celá „pyramídová“ logika začne rozsypávať.

Začnime pohľadom na Visočicu z opačnej strany:


-


PyramíDA? Ha, skôr PyramíŇET!




To sa už na pyramídu veľmi neponáša, čo poviete? Tvar svahov Visočice v skutočnosti nie je vôbec zvláštny – ide o takzvané facetované svahy. Tie môžu vznikať z rôznych príčin, no najčastejšie pri ich vzniku zohráva úlohu kombinácia tektonickej aktivity a erózie.


-


Jedine, že by sa pyramídy nachádzali aj na Liptove (obec Ludrová).


To však statočných ľudkov neodradilo v tom, aby začali pyramídy kydať úplne všade, i do kopcov, ktoré pyramídy začnú pripomínať až po niekoľkých fľaštičkách. O ich neprírodnom pôvode vraj svedčí to, že vrcholky troch z nich sú vraj usporiadané do rovnostranného trojuholníka. Tak som nelenil, otvoril som Google Earth a vzdialenosti zmeral. A hups, nesedí to – severná strana trojuholníka je o dvesto metrov kratšia, než udáva obrázok. Pyramídy sú vraj prepojené tunelmi. Teda ak sa za prepojenie dajú považovať podzemné priestory nachádzajúce sa tri kilometre severne od najbližšej „pyramídy“. Menej piť, chlapi, menej piť.

Ale čo kamenné bloky? Ani to vám pri základných znalostiach z geológie nebude pripadať ako zvláštnosť. Ide o ortogonálne pukliny, ktoré sa vyskytujú na najrôznejších miestach sveta.




-


Jedine, že by sa pyramídy nachádzali na pobreží Tasmánie (foto: Felix Andrews).


Geologická stavba „pyramíd“ sa nijako nelíši od ich bezprostredného okolia – sú tvorené striedajúcimi sa vrstvami neogénnych (mladotreťohorných) zlepencov, pieskovco a ílovcov. (Vrelá vďaka Ficoidovi za to, že do googla nemôžem zadať slovo zlepenec bez toho, aby na mňa vyskočila politika.) Využívanie lokálneho materiálu pri stavbe pyramíd nie je nič zvláštne. Ale jednou z dôležitých úloh pyramíd je nezrútiť sa, preto by som rád vedel, ktorého génia by napadlo prekladať stavebné bloky hrubými vrstvami ílovcov. Pretože keď som to kontroloval naposledy, boli k zosuvom najnáchylnejšie práve oblasti tvorené striedajúcimi sa pieskovcami a ílovcami.

Zo všetkého najviac ma pobavili záhadné, prastaré a vraj ľudskou rukou vytvorené textúry. Každý študent geológie ich totiž bez mihnutia oka identifikuje ako prirodzene sa vyskytujúce sedimentárne textúry (útvary vznikajúce na povrchu nespevnených hornín, napr. piesku či ílu pozn. red.) vytvorené činnosťou vody, vetra a živočíchov:


-


Jedine, že by sa pyramídy nachádzali v geologickej zbierke. Oukeeej, oukeeej už s tým prestanem, sľubujem.


Navyše, sedimentárne textúry plynulo prechádzajú naprieč celou horninou, čo je v jasnom rozpore z predstavou o vedľa seba naukladaných blokoch.

Semir Osmanagić, „odborník“ „skúmajúci“ „pyramídy“ sa takýmito detailmi nenechal odradiť a prizval k svojmu „vedeckému projektu“ celý rad výskumníkov, ktorých zoznam zverejnil. No objavil sa malililililinký zádrheľ – jeho zoznam obsahoval vedeckých duchov. Niekoľkí ľudia na zozname sa po jeho zverejnení ozvali, že nikdy neboli v Bosne, s Osmanagićom nekomunikovali a s celou záležitosťou nemajú nič spoločné. Ďalší po obhliadnutí „pyramíd“ skonštatovali, že nejde o ľuďmi vytvorené útvary. Ani to Osmanagića neodradilo od toho, aby hrdo tvrdil, že ide o pyramídy. A že s ním nesúhlasia iba ľudia, ktorí tam v živote neboli. Napriek týmto klamstvám vo svojom „výskume“ pokračuje dodnes a istý čas mu naň dokonca prispieval štát.



Takže aké z toho plynie poučenie? Že za pyramídami netreba chodiť ani do Egypta, ani do Bosny, stačí prísť do Ludrovej. Že medzery v geologickom vzdelaní predstavujú rentabilný zdroj príjmov. A že ak budete klamať, dostanete sa k štátnym peniazom. Ale to už zrejme vďaka nedávnym voľbám viete.

Dodatok: Náš čitateľ Ľuboslav Gerliczy jednu z „pyramíd“ navštívil a poskytol nám svoju video- a fotodokumentáciu, za čo mu neochotne ďakujem. Ako sa sami môžete presvedčiť, prírodné javy spomínané v tomto článku (napr. ortogonálne pukliny) sú viditeľné len na pár miestach a inde vidno akurát tak babkin guľomet. Naivne som očakával, že tieto javy budú nádherne viditeľné všade – návštevníci by predsa len tak ľahko nenaleteli, ak by sa kamene tvarom pripomínajúce bloky nachádzali len na pár miestach, však? Však? VŠAK?!

-

Perexová fotografia: používateľ wikimédie Achernar.sk
Ďalšie fotografie (pokiaľ nie je uvedený autor): Juraj Littva
Páčia sa Vám naše články? Podporte nás

Zdieľajte článok






Za podporu ďakujeme

Pridať e-mail