17.01.2017-18:08:00   |   Tomáš Račko
#Zbúrané mýty
#Dejiny človeka
Konšpiračné teórie a hoaxy šíriace médiá taktiež prispeli svojim dielom. Ochotne poskytujú priestor ľuďom vyznávajúcim názory, ktoré tu spomeniem.

Rozmach pseudohistórie je prakticky celosvetový. V jednotlivých krajinách sa ale prejavuje odlišne - kľúčová je národnostná príslušnosť „bádateľa“. Napr. Turek vám povie, že Etruskovia sú vlastne prastarí Turci a Cyprus obývali taktiež pôvodne Turci. O tom, že Cyprus je dnes rozdelený na dve časti a takéto manipulácie by mohli legitimizovať vojenské ťaženie sa dúfam zmieňovať nemusím.



Našou cieľovou krajinou je však Slovensko, kde premiér vyhlási, že Svätopluk bol „kráľom starých Slovákov“ a dokonca mu nechá umiestniť sochu na nádvorí bratislavského hradu. Nebolo by tým pádom protislovenské tvrdiť, že to urobil kvôli získaniu politického kapitálu?

A toto je len jedna z mnohých epizód. Prekrúcanie histórie však siaha nielen do najvyšších politických kruhov, ale aj do Matice Slovenskej, ktorá poskytuje priestor „zaujímavým“ autorom (napr. Cyrilovi Hromníkovi, ktorý tvrdí, že existovala Egyptská Nitra aj Indická Nitra).

Slovenský štát (1939 - 1945) bol skvelý a Jozef Tiso je náš hrdina

Ide o jedno z najpopulárnejších tvrdení, ktoré sa snaží meniť pohľad na vojnový slovenský štát. Zároveň predostiera viacero absurdných konštrukcií.

Často počúvam, že počas vlády prezidenta Tisa sa „žilo veľmi dobre“. Ak sa pozrieme na kontext doby, nemôžeme popierať, že Tretia ríša poskytla hospodársku pomoc Slovensku, ktorého prezývka bola vtedy aj „Hitlerova výstavná skriňa“. Nesmieme však zabúdať, že Slovensko bolo de facto podriadeným štátom Nemecka a existovalo iba z vôle Hitlera.

Navyše, miestni obyvatelia žili na úkor Židov, ktorí boli najskôr odsunutí z politického a verejného života, zamestnania a na záver boli desaťtisíce z nich nenávratne deportované do koncentračných táborov v Poľsku (zahynulo ich celkovo viac ako 70-tisíc). Netvrdím, že bežní občania vedeli kam Židov odvážali, ale vytvárať takéto alibi pre politické špičky by bolo prinajlepšom naivné, prinajhoršom šialené.



Tu sa dostávame k ďalšej kuriozite, ktorou je popieranie holokaustu. Napriek nespočetným svedectvám bývalých väzňov a mnohých ďalších dôkazov sa stále nájdu ľudia popierajúci jednu z najstrašnejších genocíd v histórii ľudstva. Napr. poslanec NR SR Milan Mazúrek. Samotné pripomínanie faktov však nemusí stačiť. Mne osobne až návšteva Osvienčimu umožnila uvedomiť si hrôzostrašnosť riešenia židovskej otázky. Je to miesto, ktoré vzbudzuje silné emócie a odporúčam ho navštíviť každému.

Na záver možno len zhrnúť, že Jozef Tiso je skutočne osobnosťou v slovenských dejinách. Avšak nie takou, ktorú je hodné si ctiť. Pôsobil v temnej kapitole našich dejín, a tá dnes slúži predovšetkým na poučenie sa z jej hrozných omylov.

Maďari nás vždy utláčali

Veľmi populárnou témou v slovenských nacionalistických kruhoch je maďarizácia. Veľmi často slúži na burcovanie verejnosti a podnecovanie nenávisti voči Maďarom. V politike je tento termín známy ako „maďarská karta“. Slovenské Hnutie Obrody je exemplárny prípad zoskupenia, ktoré takýmto spôsobom manipuluje verejnosť.

Áno, maďarizácia sa udiala. Problém spočíva v tom, že v porovnaní s trvaním Uhorska predstavovala iba veľmi krátky úsek od rakúsko-uhorského vyrovnania po koniec I. svetovej vojny (1867 - 1918). Treba spomenúť aj Apponyiho školské zákony, ktoré boli ustanovené od roku 1907.

Maďarizácia teda nepredstavuje žiadnu dlhotrvajúcu „1000 ročnú pliagu“, ale krátky úsek z dejín Uhorska. Celkovo môžeme maďarizáciu - ale aj slovenské národné obrodenie - zahrnúť do produktov nacionalizmu, ktorý sa formoval v priebehu 19. storočia a mal svoje pozitíva, ako formovanie slovenského národa, ale aj negatíva, z ktorých najznámejšie sú (v konečnom dôsledku) fašizmus a nacizmus.



ČSR bola nástupníckym štátom Rakúsko-Uhorska. Vychádzame teda z kultúry bývalej monarchie a nie Veľkej Moravy, ktorá zanikla viac ako 1000 rokov predtým. História monarchie je aj naše dedičstvo a jej odmietanie je sebaklam.

Slovania sú jeden z najstarších národov na svete

Existujú ľudia a dokonca zoskupenia, ktoré považujú Slovanov za jeden z najstarších ak nie najstarší „národ“ na svete [o tom, ako dezinterpretujú zistenia genetiky, a čo zistili nové, oveľa spoľahlivejšie paleogenetické výskumy, sme si už podrobne písali, pozn. red.]. Tejto problematike som sa venoval najviac. Musím konštatovať, že tomuto názoru podľahli mnohí ľudia. Ich presvedčenie je veľmi silné, pričom jeho popularita bude vyžadovať angažovanosť vedeckej obce vo výraznej miere.

V diskusiách so zástancami tohto presvedčnia som si všimol silný sklon k ezoterike a nacionalizmu. Ale aj k otrepanej konšpirácii, že vedci sú „zapredaní“. Často články nadšencov pravekých Slovanov začínajú práve tým, že zatiahnu čitateľa, poslucháča alebo diváka do konšpiračnej teórie, kde naši vedci majú byť podriadení „Anglosasom“ a „Germánom“. Ako keby moderná archeológia musela písať dejiny v prospech nacionalistických ideológií, či už Slovákov a Slovanov alebo kohokoľvek iného.

Každý vedec historických disciplín je do istej miery subjektívny, ale mal by sa snažiť vplyv svojej subjektivity obmedziť. Fakty a logické argumenty sú to, čo je esenciou vedy.

Bohužiaľ, zdá sa, že ľudí z tejto skupiny zaujíma len to, či niektorá publikácia velebí Slovanov, nič iné. Veľmi typickou je aj viera, že pôvod Slovanov siaha 8000 rokov do minulosti, pričom Slovania (a nie Sumeri) disponovali prvým písmom.

Patria sem tiež rôzne zvláštnosti ako „Slovansko-árijské védy“, „Staroslovienska bukvica“, „Veľká Morava pri Sirmiu“ a pod. Navyše, niektoré weby tomuto venované sa popri pseudohistórii zaoberajú aj aktuálnym dianím a sú prostriedkom šírenia politickej propagandy (napr. tu).

Tu už začína hrozba pre spoločnosť.



Ak politici sympatizujú s takýmito zoskupeniami a dostanú mandát na zostavenie vlády, môžu nebezpečne znehodnotiť vedecké bádanie a vyprodukovať podobné spoločenské prostredie ako v nacistickom Nemecku (viac tu).

Známy prípad zneužitia archeológie nacionalizmom a politikou sa týka nemeckého filológa a archeológa Gustafa Kossinu. Ten v roku 1911 vydal dielo „Die Herkunft der Germanen. Zur Methode der Siedlungsarchäologie“ [„Pôvod Germánov. K metóde sídliskovej archeológie“]. V ňom sa snažil stotožniť archeologické kultúry s etnikami, čo nie je nikdy spoľahlivé. Taktiež sa na základe kontinuity osídlenia na území Nemecka snažil doložiť pôvod Germánov až v období eneolitu (doba medená, pred viac ako 4300 rokmi).

Je nutné dodať, že kontinuita osídlenia na určitom území nevyhnutne neznamená prežívanie tej istej populácie. Mohla byť nahradená cudzou kultúrou a jej nositeľmi, ktorí na územie imigrovali. Taktiež sa populácie mohli spájať a rozdeľovať. Navyše, neexistujú písomné pramene zo staršieho praveku, ktoré by umožňovali teoretizovať spôsobom, akým to robil Kossina. A ak je reč o mladších dejinách a o archeologickej kultúre, ktorú stotožňujeme s určitým kmeňom opísaným v písomných prameňoch, nie je jednoznačné, či jej súčasťou bol iba jeden kmeň a i ten sa mohol skladať z rôznych zoskupení, ktoré veľmi často nemôžeme rozpoznať v nálezoch hmotnej kultúry.

Hoci Kossina nebol nacista, jeho diela prispeli k vzniku „nacistickej archeológie“ a rastu popularity nacizmu v Nemecku. Dnes hovoríme o ľuďoch s podobnými „chúťkami“, že trpia tzv. kossinovým syndrómom.

Po II. svetovej vojne sa jeho názory uchytili hlavne vo východnej Európe. V porovnaní s mnohými dnešnými samozvanými bádateľmi však bol Gustaf Kossina kvalitným výskumníkom – stal sa priekopníkom sídliskovej archeológie. Jeho definícia archeologickej kultúry, aj keď zastaraná, sa dodnes používa aj u nás. V skratke, aj keď boli jeho hypotézy po vojne vyvrátené, bol to skutočný vedec. Naproti tomu dnešní autori pochybných publikácií nielenže nemajú príslušné vzdelanie, unikajú im elementárne historické súvislosti.

Nebudem tu vyvracať ich názory a tvrdenia. Spomínanej téme som venoval jeden diel relácie Relikviár.



Po zozname použitej literatúry prikladám krátky zoznam odporúčaných autorov a diel pre záujemcov o históriu. Pred štúdiom odbornej literatúry je totiž najskôr vhodné začať s niečím jednoduchším. Uvediem však aj odkazy na odbornú literatúru pre už sčítané osoby.

V tomto článku spomenuté zoskupenia sú len špičkou ľadovca. Existujú mnohé ich variácie a odlišné názorové prúdy. V ďalších príspevkoch sa im budem dôslednejšie venovať.

Otázky a reakcie na môj článok posielajte prosím na mailovú adresu: relikviar@gmail.com

-

Autor je archeológ.

-

Použitá literatúra:
KOSSINA, G.: Die Herkunft der Germanen. Zur Methode der Siedlungsarchäologie. 1911.
LENDVAI, P.: Maďari. 2011.
MÉSÁROŠ, J.: Zložité hľadanie pravdy o slovenských dejinách, Veda, 2004.
NIŽŇANSKÝ, E.: Holokaust na Slovensku, 1 – 5. NMS/ZNO, 2001 – 2004.
NIŽŇANSKÝ, E.: Od demokracie k diktatúre, Historická revue č. 3/2012, str. 23, 25.

Odporúčaná literatúra:
AUGUSTA, P. / HONZÁK, F.: Ako sa žilo v staroveku. 1993.
DVOŘÁK, P.: Stopy dávnej minulosti + ktorákoľvek ďalšia literatúra od autora
FEDER, K.: Frauds, Myths and Mysteries: Science and Pseudoscience in Archaeology. 2014.
FURMÁNEK, V. / RUTTKAY, A. / ŠIŠKA, S.: Dejiny dávnovekého Slovenska. 1991.
GALUŠKA, L.: Slované - doteky dávných předků. 2004.
HERODOTOS: Dejiny. 1983.
KREKOVIČ, E.: Črepy a ľudia alebo všedná archeológia. 1991.
KUČERA, M.: Postavy veľkomoravskej histórie. 1986.
NEUSTUPNÝ, E.: Metoda archeologie. 2007
NOVOTNÝ, B.: Slovom a mečom. 1995
OLIVA, P.: Zrození evropské civilizace. 2003.
PODBORSKÝ, V.: Dějiny pravěku a rané doby dějinné. 1997.
RENFREW, C. / BAHN, P.: Archaeology – Theories, Methods and Practice, 2016
ŠTORCH, E.: Lovci mamutů. 2010
ZAMAROVSKÝ, V.: Objavenie Tróje. 2002
Páčia sa Vám naše články? Podporte nás

Zdieľajte článok






Za podporu ďakujeme

Pridať e-mail