Vyzdvihli sa spolu s 550 km širokým pásom. Tento proces sprevádzal vznik vysokých kaňonov, vytvorených riekami zarezávajúcimi sa do podložia. Tieto nové zistenia a ďalšie ukazovatele, ako vývoj zlomov, vrás, erózie, vulkanických erupcií a hromadenia usadených hornín, ukazujú na kontroverzný proces zvaný delaminácia. Kontroverzný z toho dôvodu, že mechanické modely horotvorných procesov ho dokážu napodobniť iba s veľkými ťažkosťami.
Horotvorné procesy nasledujú obyčajne po zrážke dvoch kontinentov. Povrch sa vtedy začne vrásniť za vzniku stúpajúceho horského pásma, kým kolízia v hĺbke vytvorí desiatky kilometrov hlboký, tlakom „zahustený“ koreň. Tento skalný útvar funguje, ako keď na spodok lode zavesíte ťažké závažie. Kvôli zavesenej váhe sa loď ponorí hlbšie do vody, pričom kvôli dlhému koreňu sa horstvo a kôra pod ním zabára hlbšie do inak hustejších hĺbkových hmôt, takže rast spôsobuje iba povrchové vrásnenie horninových vrstiev. Pohyby zemského plášťa potom podľa tradičného modelu koreň postupne „lúpu“. Pokračujúce odstraňovanie vsrtiev horstvo a kôru pod ním odľahčí, čo odľahčovanému podložiu horstva dovoľuje vynárať sa - horstvo pomaly rastie.
Lenže podľa teórie delaminácie sa koreň zahreje, prudko odtrhne a následne sa ako mimoriadne hustý sirup vnorí do plastického plášťa. Celkom ako keby ste naraz pretrhli všetko, čo drží závažia na našej pomyselnej lodi. Výsledok? Plavidlo by razom „podskočilo“ a vytŕčalo z hladiny oveľa vyššie. To isté sa deje s horstvami pri delaminácií. Podložie horstva zrazu nič neťaží, a hlavne ho nič neudrží ponorené v hustejších hmotách zemského vnútra. Horstvo rapídne vyrastie. Andy sa takto za 4 milióny rokov vyšvihli z necelého kilometra na viac ako štvornásobok - pritom nebyť síl zvetrávania a erózie, ktoré skracujú pohoria až o polovicu, boli by podstatne vyššie. V geologickom ponímaní času je to skutočne superrýchly výzdvyh!
-
Príspevok je úryvkom z článku "Drastické pretváranie Zeme", ktorý vyšiel v magazíne GoldMan (október, 2011)
» Atlantída: História, staroveký mýtus alebo mýtus o staroveku?
» Tromfnú aj Everest: Najvyššie hory slnečnej sústavy
» Superrýchly úvod do fungovania Zeme
Tweet
Horotvorné procesy nasledujú obyčajne po zrážke dvoch kontinentov. Povrch sa vtedy začne vrásniť za vzniku stúpajúceho horského pásma, kým kolízia v hĺbke vytvorí desiatky kilometrov hlboký, tlakom „zahustený“ koreň. Tento skalný útvar funguje, ako keď na spodok lode zavesíte ťažké závažie. Kvôli zavesenej váhe sa loď ponorí hlbšie do vody, pričom kvôli dlhému koreňu sa horstvo a kôra pod ním zabára hlbšie do inak hustejších hĺbkových hmôt, takže rast spôsobuje iba povrchové vrásnenie horninových vrstiev. Pohyby zemského plášťa potom podľa tradičného modelu koreň postupne „lúpu“. Pokračujúce odstraňovanie vsrtiev horstvo a kôru pod ním odľahčí, čo odľahčovanému podložiu horstva dovoľuje vynárať sa - horstvo pomaly rastie.
Lenže podľa teórie delaminácie sa koreň zahreje, prudko odtrhne a následne sa ako mimoriadne hustý sirup vnorí do plastického plášťa. Celkom ako keby ste naraz pretrhli všetko, čo drží závažia na našej pomyselnej lodi. Výsledok? Plavidlo by razom „podskočilo“ a vytŕčalo z hladiny oveľa vyššie. To isté sa deje s horstvami pri delaminácií. Podložie horstva zrazu nič neťaží, a hlavne ho nič neudrží ponorené v hustejších hmotách zemského vnútra. Horstvo rapídne vyrastie. Andy sa takto za 4 milióny rokov vyšvihli z necelého kilometra na viac ako štvornásobok - pritom nebyť síl zvetrávania a erózie, ktoré skracujú pohoria až o polovicu, boli by podstatne vyššie. V geologickom ponímaní času je to skutočne superrýchly výzdvyh!
-
Príspevok je úryvkom z článku "Drastické pretváranie Zeme", ktorý vyšiel v magazíne GoldMan (október, 2011)
Pozri tiež
» Hory putujúce po kontinentoch: Najväčšia geologická hádanka?» Atlantída: História, staroveký mýtus alebo mýtus o staroveku?
» Tromfnú aj Everest: Najvyššie hory slnečnej sústavy
» Superrýchly úvod do fungovania Zeme
Páčia sa Vám naše články? Podporte nás
Zdieľajte článok
Tweet
