23.03.2018-10:23:00   |   Sledujte autora na FB   -   Dušan Valent
#Zem
#Pravek

Voda z praveku

Stovky až tisíce metrov pod zemským povrchom je na Slovensku uzavreté pradávne more. Pravda, nie celé. Ale tisíce a tisíce litrov slanej vody rozhodne nie sú málo.

Hoci takúto podzemnú vodu geológovia označujú ako fosílnu, nie je skamenená, iba od praveku odrezaná od vodného kolobehu. Fosílna voda sa obvykle nachádza v póroch hornín, ktoré vznikli z pieskov či štrkov usadených medzi dvoma nepriepustnými vrstvami (napríklad ílovcami). Tie kvôli rozsiahlym deformáciám, aké sprevádzajú horotvorné procesy, môžu byť silne deformované, miestami tvarované ako nádrže. Kým ich spodné nepriepustné vrstvy bránia hlbšiemu vsiaknutiu týchto morských reliktov, horné nepriepustné vrstvy pre zmenu bránia jej kontaminácii sladkou, zrážkovou vodou.



Žiaľ, zložitý geologický vývoj územia dnešného Slovenska v treťohorách spôsobil, že v mnohých podzemných skalných kolektoroch nezostali fosílne vody izolované. Prenikali do nich a premiešavali sa s nimi zrážkové vody. K najmenšej kontaminácii došlo v centrálnych častiach treťohorných panví, čo boli ploché, poklesávajúce územia, na ktorých sa hromadili značné hrúbky usadenín. Slabé premiešanie so sladkou vodou pozorujeme napríklad v okolí Trebišova, kde kyselky v Slivníku a Kuzminovciach tvorí 11 miliónov rokov stará brakická voda niekdajšieho zanikajúceho mora. Ostatné slané pramene obsahujúce sa vo východoslovenskej nížine neviažu tekutý ale vyzrážaný - soľný pozostatok dávneho mora: vytvorili sa tu asi 12 miliónov rokov staré solinosné vrstvy.

Dúšok treťohôr

Dostali ste chuť na dúšok praveku? Ak áno, navštívte Kúpele Číž. Z 33 metrov hlbokej studne Hygiea tu vyteká liečivá, viac ako 25 miliónov rokov stará morská voda s vysokou koncentráciou brómu a jódu. Prastarou morskou vodou je v širšom okolí presiaknuté aj hlbšie podložie. Svedčí o tom fakt, že približne kilometer od kúpeľov sa v Rimavskej kotline podarilo navŕtať sladkou vodou prakticky nezasiahnutú morskú vodu, predstavujúcu dominantnú hlbinnú zložku čížskych podzemných vôd. Geológovia ju zaznamenali v hĺbke viac ako 410 metrov. Iba nepatrne infiltrovanú morskú vodu sa podarilo navŕtať taktiež v Ipeľskom Predmostí. Geológovia tu v hĺbke 225 metrov zaznamenali morskú vodu starú približne 20 miliónov rokov.

V Podunajskej nížine sa miera premiešania fosílnych morských vôd so sladkými zrážkovými znižuje s ich hĺbkou. Ako ukázali vrty v Novej Vieske a Kolárove, v tej najväčšej podzemná voda dosahuje chemické zloženie identické s morskou vodou. Inými slovami, ide o skutočné, nedotknuté morské vody. Pochádzajú z najmladších ešte morských usadenín nášho územia starých o čosi viac ako 10 miliónov rokov, pričom neskôr po pochovaní boli vytlačené do vyšších vrstiev hlbokých približne 450 m.



Unikátne zdroje

Fosílne vody morského pôvodu sa okrem južných oblastí Slovenska nachádzajú aj pod horami flyšového pásma, čo je oblasť na slovensko-českom a slovensko-poľskom pohraničí, budovaná rôznymi typmi morských usadenín. Tunajšie relikty mora však len zriedkakedy vyvierajú na povrchu tak, ako pôvodne v Smrdákoch, kde pre pramene unikátnych, na sírovodík bohatých vôd vybudovali kúpele.

Iný, menej známy povrchový prameň pôvodne morskej vody, zvaný Slaná voda, sa nachádza pri Oravskej Polhore. Využívali ho významné liečebné kúpele postavené v 60. rokoch 19. storočia, svojho času porovnávané so svetoznámymi vodami pri Florencii. Žiaľ, sláva kúpeľov zanikla na konci prvej svetovej vojny po ich zdemolovaní a požiari. Jódovo-brómový prameň Slaná voda má však stále veľký potenciál – Čížske kúpele využívajú prameň jódovo-brómovej vody s dvadsaťnásobne nižšou výdatnosťou. Voda, ktorá pri Oravskej Polhore vyviera, je veľmi stará. V 500 metrov hrubom súvrství hrubozrnných pieskovcov a zlepencov uviazla začiatkom treťohôr, pred asi 40 miliónmi rokov.

Prastaré zásobníky


-


Tisíce rokov staré fosílne vody, pôvodne sladké, nie morské, sú v púšťach často jediným významným zdrojom pitnej vody. Pravda, používať ich na zavlažovanie nie práve múdre. Keďže niet zrážok, ktoré by vlahu v podzemí stíhali doplňovať, skôr či neskôr sa ich zásoby vyčerpajú - fosílne vody patria medzi neobnoviteľné zdroje.

Pocítili to aj v Saudskej Arábii, kde investovali milióny a milióny dolárov do čerpania fosílnych vôd. Spočiatku s postupom slávili úspech. Púšť sa na mnohých miestach zazelenala a jedna z najsuchších krajín sveta sa stala sebestačná v pestovaní pšenice. Lenže sa zásoby starej vody postupne míňali, púštna zeleň sa vytrácala a potravinová sebestačnosť Saudskej Arábie skončila. Predpokladá sa, že veľkoplošné pestovanie plodín sa v krajine kvôli vyčerpaniu fosílnych vôd skončí do roku 2016.



Najväčším zásobníkom sladkej fosílnej vody je Nubíjsky pieskovcový systém vodonosných vrstiev (NSAS – Nubian Sandstone Aquifer System). Rezervoár vznikol pred desiatkami tisícročí v časoch, keď súčasná Sahara ešte nepredstavovala púšť. Voda sa nachádza v podzemí východnej časti Sahary na ploche dvoch miliónov štvorcových kilometrov pod vyprahnutou pôdou Sudánu, Čadu, Líbye a Egypta. Jej množstvo dosahuje objem 150-tisíc kubických kilometrov, čo znamená, že tridsaťnásobne prevyšuje ročnú svetovú spotrebu pitnej vody. Nedávno z neho začali veľkou mierou ukrajovať Líbyjčania – prastarou vodou začali zásobovať oázu Kufra. Ich veľkolepé vodné dielo ukrajuje z pravekého rezervoára mierou približne 2,4 kubického kilometra ročne.

Jazero v skalách

V horninovom podloží Slovenska sa skrýva morská voda zo začiatku treťohôr. V Podebradoch v Českej republike dokonca z druhohôr. Aký je však rekord? Aká stará je úplne najstaršia fosílna voda? Má celé miliardy rokov! Neďaleko mesta Timmins v juhovýchodnej Kanade sa 2,4 kilometra pod zemským povrchom podarilo objaviť kapsu podzemnej vody, ktorá sa nachádzali v izolácii prinajmenšom 1,5 a možno až takmer 2,6 miliardy rokov.

Rezervoár obklopujú podobné horniny, aké nachádzame aj na Marse. To je veľmi dobrá správa pre astrobiólogiu, konkrétne pre možnosť prežitia potenciálneho marťanského života pod povrchom planéty, kde by ho nezasiahlo ochladenie a vyschnutie povrchu. Geológovia totiž zistili, že hoci prastará kanadská voda pochádza z čias, keď bola zemská atmosféra odlišná od tej dnešnej, jej chemické zloženie je vhodné pre život. Obsahuje veľa rozpusteného vodíka a metánu, ktoré predstavujú obľúbenú potravu niektorých mikróbov. Znamená to, že by mohla byť vhodným miestom pre prežitie komunít mikróbov, aké obývajú napríklad horúce pramene oceánske dna.

-

Obrázky: Crisco 1492, public domain



Príspevok pôvodne vyšiel v magazíne GoldMan.
Páčia sa Vám naše články? Podporte nás

Zdieľajte článok






Za podporu ďakujeme

Pridať e-mail