Sedím v miestnosti naplnenej kvalitou. Vidím tváre ľudí, ktorí patria medzi najlepších vedcov, pedagógov, doktorandov či študentov fakulty. Nie, nie som na vedeckej konferencii či prednáške významného zahraničného vedca. Toto je iba obyčajná diskusia ohľadom štrajku.



Politici roky tvrdili, že v školstve netreba dávať dôraz na kvantitu, ale kvalitu. Že netreba podporovať všetkých učiteľov, školy a vedcov, ale iba tých, ktorých je počuť a vidieť – skrátka tých kvalitných. (Mimochodom, ak by sme sa držali tohto princípu aj v parlamente, malo by tam sedieť tak desať – pätnásť poslancov, nie stopäťdesiat.) Ako roky ukázali, slovo kvalita je len pekným baliacim papierom, do ktorého sa zabaľujú a zaguľatila plošné problémy školstva, aby sa následne mohli zahrať do autu. Pretože hovno sa naleštiť nedá, nech sa snažíte akokoľvek.

Posledné roky však v školstve začala dochádzať trpezlivosť. A začalo sa štrajkovať. A politici? Tí spustili pštrosiu hru na krepého, hluchého a slepého tváriac sa, že štrajk padol z neba. Ako keby sa o všetkých tých petíciách, výzvach, protestných akciách, diskusiách a iných aktivitách, ktoré sa odohrávali roky pred štrajkom, nepočuli. To núti k otázke. Sú tak neschopní, že nevedia, čo sa deje v ich vlastnom štáte alebo „iba“ klamú? Nie som si istý, či chcem vedieť odpoveď.



Musím sa priznať, že nerozumiem averzii politikov voči štrajku. Veď pre nich predstavuje úžasnú príležitosť získať bonusové body tesne pred voľbami. Namiesto toho sa vláda vyhovára a porovnáva s predchádzajúcou vládou. Ako keby to, že s jednofarebnou vládou dokázali o trochu viac než (podľa ich vlastných slov) historicky najneschopnejšia vláda, malo byť úspechom, s ktorým by sme mali byť spokojní. A opozícia, ktorá ohľadom debaty o školstve štyri roky spala, si zvoláva schôdze, na ktoré sa nie je schopná dostaviť, bohorovne sa tváriac, že na súčasnom stave školstva a vedy na Slovensku nemá nijaký podiel.

Štrajk však zároveň predstavuje pre politikov príležitosť ukázať, že to s kvalitou v školstve myslia vážne. Do štrajku sú totiž zapojení zamestnanci z fakúlt a univerzít radiacich sa medzi tie lepšie. Medzi štrajkujúcimi a sympatizantmi so štrajkom môžete stretnúť mnohé osobnosti zo špičkových vedeckých tímov, aj akademikov študentmi vysoko hodnotených za kvalitné prednášky, i talentovaných a nadaných doktorandov, ba aj študentov, ktorých možno zaradiť k tým najšikovnejším a najaktívnejším.

Kvalita prehovára. Ozývajú sa ľudia patriaci medzi tých najlepších vo svojich odboroch a dávajú najavo svoju nespokojnosť so stavom školstva. A čo na to politici? Namiesto toho, aby načúvali, keď kvalitní ľudia prehovoria, oháňajú sa percentami zapojených ľudí. Teda kvantitou ľudí zapojených do štrajku. Jeden by si pomyslel, že to s tými rečami o kvalite školstva nemyslia vážne.

Páčia sa Vám naše články? Podporte nás

Zdieľajte článok

Tweet