21.09.2017-05:37:00   |   Dušan Valent, Marek Jurkovič
#Myslenie
Výskumníci z Illinoiskej univerzity v Urbana-Champaign a Pennsylvánskej univerzity vykonali rozsiahlu meta-analýzu (štúdiu štúdií) zameranú na účinnosť rôznych prístupov k vyvracaniu dezinformácií.

Dezinformácie, falošné správy a fámy sú fenomén, ktorý môže zásadne ovplyvňovať životy jednotlivcov a aj spoločnosti. Či už sa to týka napr. neočkovania, užívania neúčinných prípravkov na liečbu závažných ochorení alebo šírenia nepravdivých správ podnecujúcich nenávisť, stereotypy a pod. Ich šírenie je v súčasnosti významne uľahčené sociálnymi médiami.



Nová analýza zistila, že nestačí len označiť tvrdenia za chybné. Účinnejšie je detailné vysvetlenie obsahujúce nové informácie. A taktiež pomoc druhej strane pri kritickom pohľade na cudzie argumenty a vytváraní vlastných protiargumentov.

Stručne to nejde

„Vplyv dezinformácií je veľmi silný,“ hovorí spoluautorka štúdie a profesorka psychológie Dolores Albaracinová. „Keď sú im ľudia vystavení, uveria im. Ale zaujímalo nás, či je možné dezinformácie uviesť na pravú mieru. Vo všeobecnosti je to do istej miery možné, ale vyvrátiť ich úplne je veľmi ťažké.“

Vyvracanie dezinformácií je ťažké z viacerých dôvodov. Vo všeobecnosti je pre nás náročnejšie hľadať tvrdenia, ktoré idú proti našim presvedčeniam a omnoho radšej a ľahšie si nájdeme tvrdenia, ktoré ich podporujú. Ak nás niekto presviedča o opaku, dochádza tiež k tzv. efektu opačného účinku („backfire effect“) a polarizácii, keď je naše presvedčenie ešte viac posilnené.

V novej štúdii výskumníci vychádzali z dát 20 experimentov vykonaných na 6878 účastníkoch, ktoré sa uskutočnili v rokoch 1994 až 2015. Analyzovali pokusy, ktoré sa týkali falošných správ so spoločenskou a politickou tematikou – napríklad ohľadom krádeží, kontroverzných názorov politikov alebo ich údajného prepojenia s kriminálnikmi.

„Analýza podporila hodnotu rozsiahlejšieho vyvracania dezinformácií. Jednoducho vyhlásiť, že nejaká informácia nie je pravdivá a v krátkosti dodať prečo, je zväčša neúčinné,“ uviedla spoluautorka štúdie Kathleen Hall Jemiesonová, spoluzakladateľka portálu FactCheck.org.

Hlavná autorka meta-analýzy, Man-pui Sally Chanová, dodáva: „Čím detailnejšie niečo vyvraciate, tým väčší účinok dosiahnete. Lenže samotné vyvracanie nestačí.“



Paradoxné zistenie

Výskumná práca nezistila iba súvislosť medzi detailnosťou vyvracania a jeho úspešnosťou. Zistila ďalšiu, prekvapivú koreláciu.

Čím bola snaha uviesť dezinformáciu na pravú mieru detailnejšia, tým mali dezinformácie tendenciu pretrvať dlhšie (povedané inak, podrobnejšie vyvracanie síce vyvráti viac dezinformácií, ale tie, u ktorých sa to nepodarí, sú zdanlivo posilnené).

Možné vysvetlenie je, že detailnejšie vyvrátenie mohlo v štúdiách sprevádzať detailnejšie opísanie pôvodných dezinformácií. Meta-analýza totiž zistila, že podrobnejšie popisy tvrdení dezinformácií sprevádza pokles účinnosti vyvracania.

„Čo je naozaj úspešné, je podnietiť publikum protiargumentovať a uvažovať o dôvodoch, prečo je pôvodná dezinformácia nepravdivá,“ hovorí spoluautorka Dolores Albarracinová.

Čítajte tiež: 6 spôsobov ako vyvrátiť ktorúkoľvek konšpiračnú teóriu


V praxi to podľa autorov výskumnej práce znamená, že články vyvracajúce dezinformácie by mali podnecovať čitateľov ku komentárom, otázkam alebo im poskytnúť možnosť moderovaného chatu. Tým sa možno zabráni aj backfire effectu, pretože ak má jednotlivec možnosť samostatne alebo pod vedením druhej strany dospieť k vlastným protiargumentom alebo záverom (hoci len zdanlivo), nemusí sa dostať do obrannej pozície, pretože k tomu dospel „vlastnou hlavou“.

Tri odporúčania

Autori štúdie na základe získaných poznatkov zosumarizovali tri odporúčania pre vyvracanie dezinformácií (ich účinnosť ale môže závisieť od individuálnych, ideologických alebo sociálnych charakteristík prijímateľa a kontextu vyvracania): 

  • 1. Nepopisujte podrobne argumenty, na ktorých dezinformácie stoja – mediálne správy o dezinformáciách by nemali detailne opakovať tvrdenia dezinformácií. Ak si niekto vytvorí detailný mentálny model dezinformácie aj so všetkými argumentami, je ťažšie ich vyvrátiť – to je pravdepodobne dané ako kapacitou pracovnej pamäte, aj náročnosťou hľadania protiargumentov. Na druhej strane, v snahe vyvrátiť dezinformáciu by by sme nemali skĺznuť do kritizovania jej príliš zjednodušenej, zveličenej alebo inak dezinterpretovanej verzie (argumentačný klam „podsunutého argumentu“, straw man fallacy).




  • 2. Zapojte publikum do skúmania dezinformácie a do argumentovania proti nej: vzdelávacie inštitúcie by mali propagovať zdravý skepticizmus. Keď sa pokúšate uviesť na pravú mieru dezinformáciu, je podľa autorov štúdie prospešné, aby sami čitatelia prichádzali na protiargumenty. Jednou z metód môže byť napríklad aj tzv. sokratovská metóda, keď sa druhú stranu snažíme naviesť správne položenými otázkami a moderáciou diskusie k fakticky správnym záverom. Ak má druhá strana dojem, že sa ju snažíme umlčať, aby sme mohli prezentovať len vlastné argumenty, tak sa bude prirodzene brániť.


  • 3. Pridajte k tvrdeniam, ktoré vyvracajú dezinformáciu, širší kontext, nové a detailnejšie informácie – ľudia majú nižšiu tendenciu akceptovať, že informácia bola chybná, pokiaľ ju len označíte za nesprávnu namiesto toho, aby sa dozvedeli o širších súvislostiach, prečo. napríklad nestačí len uviesť, že očkovanie a autizmus nespájajú žiadne vierohodné štúdie, treba tiež poznamenať, že väčšina medicínskych výskumov nie je hradená farmaceutickými firmami, ale z nezávislých zdrojov, napr. univerzitami, charitatívnymi organizáciami alebo štátnymi grantovými agentúrami.


  • Užitočné weby zamerané na vyvracanie dezinformácií:

    CZ/SK
    Dezinfomácie, hoaxy, propaganda
    Hoax.cz
    Lovíme hoaxy (denník Sme)
    Manipulátoři.cz
    Stop Fake (CZ)



    EN
    FactCheck
    Hoax-Slayer
    Snopes
    Páčia sa Vám naše články? Podporte nás

    Zdieľajte článok






    Za podporu ďakujeme

    Pridať e-mail