18.10.2015-18:35:00   |   Juraj Littva
#Zem
#Názory
#Veda
V prípade, že by sa v ich rozvrhu objavil predmet geológia, všetci základo-, stredo- alebo vysokoškoláci by zrejme zborovo zvolali: „Niiiiiiieeeeeeeee!“. Viem, o čom hovorím, pretože počas celého svojho základo- a stredoškolského štúdia

som
absolútne
neznášal
geológiu.
(Zvuk zhrozeného kolektívneho zhíknutia v pozadí.)




Presne tak milé frlandy, frloši, frfanďatá a frflíčatá. Mojou srdcovkou nebola geológia, ale paleontológia. Keď som sa dozvedel, že na to, aby som na výške mohol študovať milovanú paleontológiu, si budem musieť odbiť tri roky štúdia ako geológ, vyliezol som počas búrky na vrchol najbližšieho kopca a zatiaľ čo v pozadí šľahali blesky, z plných pľúc som zreval: „Niiiiiiieeeeeeeee!

No dobre, dobre - žiaden kopec, blesky ani krik neboli (aj keď by to vyzeralo epicky). No rozhodne som nebol nadšený.

Na to, aby som mohol ukojiť svoje nekrofilné chúťky štúdiom vyhynutých živočíchov, sa musím tri roky zaoberať šutrami? Čakal ma však rad prekvapení. Preberali sme síce šutre, no zároveň aj kopu iných tém: vznik Zeme, sopky, zemetrasenia, vnútro Zeme, zosuvy, záplavy, rieky, jazerá, moria, oceány, púšte, klímu, pohoria, reliéf. Bol som zmätený. Nemali by tieto veci patriť pod geografiu? A potom prišli témy, o ktorých súvise s geológiou by sa mi ani nesnívalo, napríklad symetria, deformácie, hľadanie vody, bezpečné umiestnenie a zakladanie stavieb, dokonca hľadanie ukrytých dutín, či predmetov nielen v podzemí, ale aj v pyramídach a kostoloch. Ako každý smrteľník som si myslel, že geológia je hlavne o šutroch, no nemohol som byť ďalej od pravdy. Moje znechutenie z geológie veľmi rýchlo opadlo a o sedem rokov neskôr na dovolenke v zahraničí namiesto vylihovania na pláži nadšene sledujem plážové procesy nad i pod hladinou mora a čičrem sa v piesku.



Tento príbeh nerozprávam preto, lebo som nadutý samoľúby narcistický blbeček. Netvrdím, že ním nie som. Tvrdím len, že môj príbeh perfektne ilustruje, že ľudia o geológii nevedia ani prd. A tento problém začína už na školách. Niežeby sa geológia na školách neučila, problémom je skôr, ako sa učí. Učí sa na základných školách aj v gymnáziách buď v rámci geografie alebo biológie. Biológie. BIOlógie. (z gréčtiny: bios - život a logos – veda). Geológia, veda o neživej prírode, sa učí pod predmetom „veda o živote“. Čo sa týka vyučovania geológie v rámci geografie, to sa vám zrejme nezdá čudné. V ich názvoch je spoločné geo (Zem) a tematicky sa miestami prekrývajú. Keby sa však začal vyučovať nemecký jazyk v rámci anglického jazyka len preto, že oba majú v názve jazyk a niektoré slová sú si v oboch jazykoch podobné, žiaci by si asi ťukali na čelo. (Napríklad geologická a geografická definícia oceánu sa zásadne líšia.) Nehovoriac o tom, že vďaka tomuto systému geológiu učia biológovia a geografi, ktorí jej jednoducho nemajú šancu rozumieť tak ako geológovia. A to má hneď niekoľko neželaných následkov. Pri výuke sa kladie dôraz hlavne na biflľovanie sa hornín a minerálov, čo žiaci náležite odmenia opovrhnutím. Okrem toho, všetci vieme, aká je sranda počúvať výklad predmetu, ktorému poriadne nerozumie ani samotný učiteľ. Navyše, geológia je braná ako okrajový predmet, ktorý je v prípade „nestíhačiek“ ochotne vypúšťaný v prospech iného učiva.

Žiaci sa na geografii stretnú s mapami, atlasmi a kompasmi, na chémii zas s chemikáliami a ich reakciami, skúmavkami a horákmi, na biológii s mikroskopmi, zvieratami, kostrami, modelmi buniek a orgánov. No o veciach ako geologické kladivo, geologická mapa, geologický rez, či geologický kompas nikdy ani len nepočujú. S geológiou tak prídu do kontaktu len v podobe skamenelín, minerálov a hornín. (A piva, u toho si však súvis s geológiou neuvedomujú.) A tak geológia zostáva v povedomí väčšiny ľudí ako nudný predmet o skalách.

„Je tam toho,“ poviete si, „posledné, čo žiaci potrebujú, je ďalší predmet plný nepraktických vedomostí.“ Tento argument je však slabší než Hawkingove nohy. Geológia je všetko možné, len nie nepraktický predmet. Všetky tie thermalparky, aquaparky, kúpele a kúpaliská sem nedoniesol bocian. (Deti, bocian ich naozaj nenosí. V skutočnosti príde bradatý ujo alebo nebradatá teta a povie ostatným, kde majú vyvŕtať dieru na vodu.) Žiaci by sa mohli naučiť kopu nielen zaujímavých, ale aj prakticky využiteľných činností, napríklad či sú na nejakom mieste vhodné podmienky na stavbu domu alebo kopanie studne, naučia sa pomocou plastovej fľaše, štrku a piesku prefiltrovať špinavú vodu (nehovoriac o zvládnutí otvárania piva pomocou geologického kladiva) a iné. Navyše, keďže laboratóriom geológov je samotná Zem, žiaci by mali príležitosť vybehnúť von do terénu či už v rámci exkurzií alebo plnenia si domácich úloh. A ktovie, možno by pritom uvideli pár úžasných miest, o ktorých existencii „za ich plotom“ ani len netušili.




-


Káskádové travertíny, Moštenická Kyslá.


Geológia je už nejaký čas jednotkou v zozname odborov s nedostatočným počtom absolventov. Iste, o presnosti zoznamu by sa dalo diskutovať, keďže nové ponuky na pozíciu geológa sa na profesia.sk objavujú s frekvenciou výskytu komét v blízkosti Zeme. To však súvisí aj s tým, že vo fachu mnohí uprednostňujú sondovanie po dobrých ľuďoch skrz referencie od iných geológov (najmä vysokoškolských učiteľov), namiesto vešania inzerátov na net. Minimálne pre dobrých geológov sa práca nájde, ak nie tu, tak v zahraničí určite. Situáciu však netreba podceňovať. Pri klesajúcom počte absolventov geologických predmetov sa z geológov ľahko môže stať ohrozený druh, ktorý budeme musieť popri zubároch dovážať z Ukrajiny. A (poriadna) výučba geológie na školách by mohla výrazne pomôcť k zmene situácie. Iste, určite by neuškodilo ani keby politici na slovenskú geológiu (a vedu všeobecne) prestali hádzať hovienka, bohorovne sa pritom tváriac, že je to čokoládka. Ale to už je iný príbeh.
Páčia sa Vám naše články? Podporte nás

Zdieľajte článok






Za podporu ďakujeme

Pridať e-mail