19.04.2017-01:43:00   |  
#Myslenie
Tu uvedených šesť prístupov či stratégií na spochybnenie akejkoľvek konšpiračnej teórie sa zameriava na ich rôzne aspekty. Námietka „žiadne úniky informácií“ sa pozastavuje nad predpokladom, že tisíce ľudí vykonávajú zložité zlomyseľné aktivity a plány bez toho, aby došlo k akémukoľvek prezradeniu ich činnosti. Námietka „priepastný rozdiel v dôkazoch“ sa pýta, prečo sprisahania, ktoré sa ukázali ako pravdivé, vždy podporuje tak veľa rukolapných dôkazov, ale prakticky žiadne nepodporujú populárne konšpiračné teórie. Námietka „nekonzistentné schopnosti“ sa pozastavuje nad tým, prečo údajne mimoriadne inteligentní a mocní páchatelia sa nedokážu zbaviť internetových videí či webstránok, alebo nafingovať rôzne „nehody“, aby sa zbavili samotných konšpiračných teórií.

Námietka „horizont predpovede“ pojednáva o tom, ako zložitá povaha reality má za následok nízku presnosť predpovedí pre detailné konšpiračné plány. Námietka „nesúlad medzi metódou a cieľom“ poukazuje na skutočnosť, že sú mnohé, oveľa jednoduchšie spôsoby, ako by páchatelia dosiahli svoje ciele, než metódami, ktoré naznačujú konšpiračné teórie. A napokon, námietka „nevyvrátiteľnosť“ konštatuje, že konšpiračné teórie sú často konzistentné s dôkazmi v prospech nich, ako aj s dôkazmi, ktoré im protirečia, takže nemajú žiadnu váhu [ide o tvrdenia, ktoré sú postavené tak, že nie je jasné, aký fakt by ich mohol vyvrátiť – vždy možno nájsť nejaké „ale“, a tak sú z pravdivostného hľadiska bezcenné, pozn. red.].



Námietka „žiadne úniky informácií“

V „Almanachu chudobného Richarda“ (1735) Benjamin Franklin napísal, že „trojica dokáže udržať tajomstvo, ak dvaja jej členovia sú mŕtvi.“ Franklin narážal na skutočnosť, že ľudia jednoducho nie sú dobrí v udržaní tajomstiev. A čím viac ľudí nejaké tajomstvo pozná, tím vyššie je riziko, že sa prezradí. Je to tak jednoducho preto, že viac ľudí možno oklamať, vydierať, podplatiť, alebo inak presvedčiť, aby ho prezradili. Stačí aby poľavil jeden človek a utajenie je prezradené.

Existujú premnohé príklady takýchto únikov informácií, ktoré prezradili skutočné sprisahania. Napríklad ani Bill Clinton nedokázal utajiť svoju aféru s Monicou Lewinskou, hoci bol ako americký prezident toho času najmocnejší muž sveta. Americká Národná bezpečnostná agentúra (NSA) nedokázala utajiť jej celosvetové sledovanie komunikácie pred jedným zo svojich dodávateľov. A existuje mnoho ďalších príkladov.

Ak by mali konšpiračné teórie pravdu, ako to, že žiadne informácie neunikli zo strany ich vykonávateľov? Táto otázka sa stáva ešte viac pálčivá, keď si uvedomíme ich rozmery, keďže by mali zahrňovať prinajmenšom stovky ak nie tisíce ľudí. Odpoveď je, samozrejme, že tieto konšpiračné teórie sú najskôr celkom pomýlené. Opýtať sa konšpiračného teoretika, aby vysvetlil absenciu úniku informácií z nimi navrhovaného tajného spolku či organizácie, ktorá zahrňuje tak veľa ľudí v porovnaní so situáciou Billa Clintona alebo NSA, môže byť produktívny prístup na oťukanie jeho pozície.

Námietka „priepastný rozdiel v dôkazoch“

Pri reálnych konšpiráciách, teda sprisahaniach, ktoré sa podarilo odhaliť, sa vyšetrovatelia doslova topili v dôkazoch. Často býva k dispozícii toľko dôkazového materiálu [nie domnienok, špekulácií, hoaxov a youtubových videí, pozn. red.], že bolo nad sily daného vyšetrovateľa alebo vyšetrovateľov aby sa dostatočne podrobne oboznámili so všetkými jeho aspektmi.



Napríklad Chelsea Manningová* zverejnila 92-tisíc dokumentov o vojne v Afganistane, 392-tisíc dokumentov o vojne v Iraku a mnohé ďalšie, týkajúce sa rôznych problémov a udalostí. Celkovo sa odhaduje, že išlo o 700-tisíc dokumentov. Čo sa týka vyššie zmienenej kauzy NSA, odhady o počte Snowdenom zverejnených dokumentov sa pohybujú od tisícok po viac ako milión (ale presný počet nikto nepozná). Pri škandále Watergate došlo k dolapeniu zlodejov, vystopovaniu toku peňazí, priznaniam a niekoľkým kolám inkriminujúcich nahrávok. Aféra agentúry IB prezradila, že švédska vláda prevádzkovala tajnú vojenskú informačnú službu a kontrarozviedku, o ktorej parlament krajiny nič nevedel. Táto agentúra monitorovala a evidovala ľudí, ktorí inklinovali ku komunistickej strane, a dokonca v tajnosti infiltrovala ich organizácie a snažila sa ich provokovať ku kriminálnej činnosti. Toto sprisahanie odhalil fotograf, ktorému sa podarilo dostať k usvedčujúcim dôkazom tak, že narazil na nespokojného zamestnanca agentúry. Následne obaja strávili mesiace sledovaním a fotografovaním členov agentúry. Dokonca zasahovali do listov medzi jej základňou a agentmi v poli.

Na druhej strane, väčšina konšpiračných teórií sa môže oprieť o veľmi chabé alebo celkom žiadne skutočné dôkazy. Ich obhajoba sa zakladá napríklad na výrokoch vedcov, ktoré sú vytrhnuté mimo kontext, nepochopení základnej fyziky stavieb, alebo vyvodzovaní ďalekosiahlych záverov pri nedorozumení v rozhovoroch a podobne. Je viac založená na údajných „dôkazoch“, ktoré v skutočnosti nemajú žiadnu hodnotu.

A tak vzniká priepastný rozdiel v množstve a kvalite dôkazov medzi sprisahaniami, ktoré sa skutočne odohrali na jednej strane a konšpiračnými teóriami na strane druhej. Reálne, preukázané konšpirácie sprevádza obrovské množstvo dostupných dôkazov, lenže konšpiračné teórie sa v rámci dôkazov nemôžu oprieť buď celkom o nič alebo len o veľmi málo.

Niekto by mohol namietnuť, že odhalené sprisahania nie sú reprezentatívne pre všetky konšpirácie. Toto je nepochybne pravda a možno existujú konšpirácie, ktoré sa podarilo vykonať v úplnej tajnosti a nikdy neboli odhalené [predovšetkým vtedy, ak sa ich zúčastnilo veľmi málo aktérov, pozn. red.]. Ale toto sa netýka konšpiračných teórií, ktoré sú spravidla založené na preukázaných nepravdách. Inými slovami, tvrdenie, že sa skutočne odohrali sprisahania, nijako nezvyšuje vierohodnosť konšpiračných teórií.

Námietka „nekonzistentné schopnosti“

Konšpiračné teórie predkladajú, že zlomyseľní ľudia stojaci v pozadí sú prakticky vždy mimoriadne inteligentní a efektívni. Prakticky nikdy sa nemýlia, rátajú so všetkými možnosťami, dopredu počítajú so všetkými prípadnými komplikáciami a poradia si so všetkými rizikami. Zničia všetky dôkazy a dokonca páchajú atentáty na ľudí, ktorí by ich mohli prezradiť.



Napriek tomu títo diabolskí géniovia nie sú dosť zruční, aby odstránili videá na Youtube alebo webstránky, ktoré ich sprisahania prezrádzajú. Nie sú dokonca ani len schopní eliminovať tých najprominentnejších konšpiračných teoretikov, namiesto toho ich nechajú zverejňovať tisíce videí a článkov, ktoré odhaľujú citlivé detaily o údajných sprisahaniach. Niekedy sa tvrdí, že ak by niekto na konšpiračných teoretikov spáchal atentát, dané sprisahanie by bolo prezradené. Lenže zdrojmi oplývajúci „ľudia v pozadí“ by predsa takéto atentáty poľahky narafičili tak, aby vyzerali ako nehody alebo smrť prirodzenou príčinou. Navyše, ak konšpiráciu neprezradia tisíce hodín videomateriálu a státisíce článkov, blogových komentárov a príspevkov na fórach, je nepravdepodobné, že by ju zrazu definitívne prezradila smrť niektorého známeho konšpiračného teoretika, ktorý zomrel zdanlivo kvôli „nehode“ alebo z „prirodzených príčin“.

A tak sa nám črtá mimoriadne pozoruhodná rozporuplnosť medzi schopnosťami ľudí, ktorí podľa konšpiračných teórií „ťahajú za nitky“ – sú mimoriadne inteligentní a prakticky neomylní, alebo neuveriteľne nekompetentní?

Námietka „horizont predpovede“

Svet je zložitý a niekedy len s ťažkosťami predvídateľný. Konšpiračné teórie často obsahujú mimoriadne detailné, zložité a prepletené plány aktivít trvajúcich mesiace, roky, či dekády. Lenže pokaziť sa môže tak veľa vecí. Kľúčová postava plánu môže zomrieť kvôli chorobe, niektorá služba zlyhá alebo sa celkom rozpadne, ľudia sa presťahujú, zmenia sa zákony, prestavajú budovy, ľudia zmenia zamestnania, vypuknú epidémie, vojenské konflikty, vylepšia sa obranné protokoly, dôležité osoby dajú výpoveď, atď. V podstate milióny rôznych vecí by mohli narušiť plány. Ich vykonávatelia tak podstupujú zvýšené riziko zlyhania a dolapenia. Dolapenie by pritom v mnohých prípadoch celkom vylúčilo možnosť dosiahnutia pôvodne vytýčených cieľov.

Mnohé konšpiračné teórie teda nie sú realistické, pretože plán na ich vykonanie by mohol zlyhať z privysokého množstva príčin. Zrejme existuje taktiež „horizont predpovede“ (prediction horizon), za ktorým sa kvôli zložitostiam skutočného sveta stávajú detailné a presné predpovede veľmi obtiažné alebo prakticky nemožné. Napokon, mnohí experti nedokážu presne predpovedať ani len vývoj ekonomiky alebo vzťahov medzi krajinami. Naproti tomu konšpiračné teórie obsahujú mimoriadne presné alebo dokonca neomylné predpovede „ľudí v pozadí“, bez akéhokoľvek ohľadu voči komplikáciám, s akými sa stretávame „v skutočnom svete“.



Námietka „nesúlad medzi metódou a cieľom“

Konšpirační teoretici sa často zameriavajú na veľké katastrofické udalosti a snažia sa im spätne nájsť rovnako veľké, vplyvné vysvetlenie. Čoho sa takto dopúšťajú je vlastne len „lov anomálií“. Výsledný konštrukt je veľmi chabý, predovšetkým ak zohľadníme, akým spôsobom by sa udalosť bola odohrala, pokiaľ by údajní vykonávatelia sledovali konšpiračnými teoretikmi deklarované ciele.

Zástancovia plochej Zeme** môžu vytasiť ťažkopádne a bizarné výhovorky voči vedeckým dôkazom proti ich presvedčeniu. No okamžite zaváhajú, keď sa ich opýtate, ako môže balamutenie ľudí, že Zem je približne guľovitá, niekomu pomôcť dosiahnuť jeho ciele. Napokon, prečo by si vládnuca elita dávala toľkú námahu, míňala toľké peniaze a iné zdroje, aby skrývala, že Zem je v skutočnosti plochá? Odhliadnuc od ich racionalizácií, zástancovia plochej Zeme nemajú žiadne vierohodné (alebo aspoň koherentné) vysvetlenia.

Ak by útoky z 11. septembra 2001 mala vykonať americká vláda, aby jej to umožnilo viesť vojnu na Blízkom východe v nasledovných rokoch, prečo jednoducho nejsť do vojny? Americká vláda predsa predtým úspešne viedla vojny a iné pochybné medzinárodné operácie bez toho, aby fingovala teroristické útoky. 9/11 zároveň predstavuje veľmi zložitú konšpiračnú teóriu, ktorá zahrňuje niekoľko samostatných plánov, teroristov z krajín, ktoré dovtedy neboli Američanmi napadnuté, a tak ďalej. Keď už, prečo jednoducho nevyhodiť budovu do povetria a mať pokoj?

Ak vy alebo samotní konšpirační teoretici dokážete ľahko vymyslieť lepší plán, ako dosiahnuť cieľ, ktorí si vytýčili údajní páchatelia v scenári konšpiračnej teórie, zrejme má daná konšpiračná teória veľký problém.

Námietka „nevyvrátiteľnosť“

Ako píšeme vyššie, konšpirační teoretici tvrdia, že zlomyseľní ľudia stojaci v pozadí sú tak efektívni, že dokážu eliminovať prakticky všetky dôkazy o ich činnosti. A čo je ešte klamlivejšie, nástoja, že dôkazy vyvracajúce danú konšpiračnú teóriu sú vlastne podvrhom, ktorý vyfabrikovali samotní aktéri na zahladenie stôp po svojej činnosti, alebo že vedci, ktorí dané dôkazy zhromaždili a prezentujú ich, sú vlastne súčasťou sprisahania.

Konšpirační teoretici sa tak dostávajú do kúta. Pretože žiadne dôkazy nemôžu zmeniť ich názor, ich stanovisko je nefalzifikovateľné. Je to pozícia, ktorá je konzistentná s akýmikoľvek výsledkami a zisteniami [pripomíname, že hodnotné tvrdenie musí byť postavené tak, aby bolo jasné, aké zistenia ho môžu vyvrátiť – inak ho nie je možné otestovať, čím sa stáva pravdivostne bezcenné, pozn. red.] Z hľadiska nezainteresovaného pozorovateľa to znamená, že pomyselný svet, v ktorom by sa daná konšpiračná teória odohrala, je rovnaký, ako pomyselný svet, v ktorom by sa neodohrala. To tiež znamená, že údajná konšpiračná teória je v skutočnosti irelevantná. Keď čelíte nejakej konšpiračnej teórii, je teda vhodné opýtať sa, prečo by mal ktokoľvek veriť tvrdeniam, ktoré sú postavené tak, že ich nie je možné vyvrátiť.



Záver

Súbor týchto šiestich námietok zrejme nedokáže vyvrátiť všetky konšpiračné teórie, ktoré kedy ľudia vymyslia. Zrejme však postačí na to, aby väčšine zástancov spôsobili vážne ťažkosti pri ich obhajovaní. Výhody tu predstaveného všeobecnejšieho prístupu sú, že ho možno použiť na mnohé rozmanité konšpiračné teórie súčasne. Nie je potrebné vyznať sa do najmenších detailov v oblastiach, ako je povedzme inžinierstvo či molekulárna biológia alebo akomkoľvek inom odbore, ktorého sa predmetná konšpiračná teória týka.

-

Emil Karlsson

Dodatočné poznámky redakcie
* pred zmenou pohlavia sa volala Bradley Manning
** zástancovia „plochej Zeme“, pôvodne rozšírení len medzi najviac hardcore kresťanskými fundamentalistami, sa v poslednej dobe až absurdne množia medzi konšpiračne zmýšľajúcimi ľudmi v USA, známe sú kauzy celebrít, ako sú rôzne hviezdy NBA ako Shaquille O'Neal alebo rapperi ako B.o.B. Je zrejme len otázka času, kým sa táto staro-nová konšpiračná teória uchytí aj u nás...

-

Príspevok je prekladom článku portálu Debunking Denialism. Preložené s vedomím a dovolením autora.
Páčia sa Vám naše články? Podporte nás

Zdieľajte článok






Za podporu ďakujeme

Pridať e-mail