24.11.2014-02:09:00   |   Dušan Valent
#Živá príroda
#Záhady a zvláštne javy
Mýtus o Bigfootovi v podobe, v akej ho všetci poznáme (obrí, vzpriamený ľudoop), vznikol tak ako mnohé iné "záhady" začiatkom druhej polovice 20. storočia v dôsledku honby za senzáciami. No poznáme "bájne bytosti", správy o ktorých mali reálny základ, napríklad žirafe príbuzná okapia objavená koncom 19. alebo varany komodské objavené začiatkom 20. storočia.

Aj v súčasnosti máme čo objavovať - pravda, novo objavené veľké zvery budú spravidla blízko príbuzné druhom, ktoré už poznáme, ako napr. nedávno objavený druh tapíra. Ďalším príkladom sú opice Bondo. Tie taktiež ukazujú, že záhadné zvery, ktoré naozaj existujú, nezanechávajú iba rozmazané fotografie a anatomicky nepresné stopy, ale aj DNA, kosti, trus a skôr či neskôr sa nechajú zoológmi dokonca pozorovať.




Otázna identita

Všetko sa začalo príbehmi záhadných ľudoopoch, ktorí žijú hĺbke džungle Demokratickej republiky Kongo. Podľa miestnych malo ísť obrovských krvilačných zabijakov levov. Ich opisy však akosi nesúhlasili so žiadnym známym druhom primátov.

Objavili sa aj dôkazy. V roku 1898 sa dôstojník belgickej armády vrátil z regiónu s troma veľkými opičími lebkami, ktoré výraznými predozadnými hrebeňmi na vrchole pripomínali gorily. Je tu však háčik. V okruhu tisíc kilometrov žiadne nežijú.

Záhada sa prehĺbila, keď sa objavili správy o spôsobe života tohto tvora. Hoci ich lebka podľa starších nálezov niesla hrebeň, ako je typické pre gorilie samce, záhadný ľudoop sa mal správať viac ako šimpanz. Kým gorily prichádzajúcich ľudí konfrontujú, tieto bytosti sa namiesto toho potichu stiahli späť na stromy – presne ako šimpanzy.



Záhadu mala vyriešiť vedecká expedícia do Konga z roku 2001. Výsledok – ešte väčší zmätok. Biológovia našli dôkazy o hniezdach ľudoopov budovaných na zemi, čo by svedčilo skôr o gorile ako o šimpanzovi. Naši najbližší príbuzní totiž stavajú svoje nocľažiská v korunách stromov. Fotografie, ktoré sa podarilo zachytiť nastraženým fotoaparátom reagujúcim na pohyb, prezradili ploché tváre pripomínajpce gorily a zároveň telá, ktoré boli úplne sivé. Gorily sú pritom sivé len na chrbte.

Unikátne šimpanzy


-

Prelom nastal roku 2006. Po viac ako 12 mesiacov úsilia sa zoológom podarilo kreatúry viac ako 20 hodín sledovať v džungli severozápadne od mesta Bili v Kongu. Výskumníkom bolo jasné, že ide o šimpanzy. Potvrdili to získané vzorky DNA, podľa ktorých opice Bondo patria do príbuzenstva poddruhu šimpanza Pan troglodytes schweinfurthii.

Okrem toho sa zistilo viacero nových skutočností. Napríklad fakt, pozemné hniezda týchto tvorov často sprevádzajú stromové, pričom predozadný hrebeň nie je univerzálnym znakom ich lebiek. Mnohým chýba. Rôznorodé nie sú len lebky, ale aj správanie opíc Bondo. Skupiny obývajúce hlbší prales nie sú voči ľuďom plaché, ale zvedavé.



Hoci staršie správy hovorili, že opice Bondo kráčajú často vzpriamene, neskoršie pozorovania zistili, že tak robia len zriedka. Aj tak však ide o unikátnu populáciu, ktorá sa od ostatných šimpanzov v mnohých znakoch odlišuje. Jej zástupcovia sa vyznačujú viac plochou tvárou, šedivením srsti po celom tele už v mladosti a dosahujú väčšie rozmery - samce môžu dorásť do veľkosti gorily a ojedinele sú ešte väčšie. Tieto šimpanzy si zároveň vyvinuli unikátnu kultúru - okrem tendencie hniezdiť (aj) na zemi používajú odlišné nástroje, napríklad panciere korytnačiek, ktorými si otvárajú termitiská.


-

Poznámka: Údajné požieranie levov je s najväčšou pravdpodobnosťou mýtus.

Zdroj: Walker, Matt: Fish that fake orgasms and other zoological curiosities. St. Martins Press 2006

Obrázky: public domain, www.factzoo.com
Páčia sa Vám naše články? Podporte nás

Zdieľajte článok






Za podporu ďakujeme

Pridať e-mail