02.05.2017-01:14:00   |  
#Veda
#Myslenie
#Názory
Veda nie je len pre vedcov. Nejde len o štúdium kvôli kariére. Dnešní mladí ľudia – všetci – budú žiť vo svete, ktorý bude viac ako kedy predtým závislý na technológiách. A viac ako kedy predtým bude zraniteľný voči ich zlyhaniam a zneužitiu. Aby sa vyrovnali s týmto rýchlo meniacim svetom a stali sa platnými občanmi, budú potrebovať aspoň základné povedomie o vede – dostatočné na to, aby sa nenechali zmanipulovať propagandou a nekvalitnými štatistikami alebo až príliš nedôverovali expertom.



Spoločnosť už teraz čelí zložitým otázkam. Kto by mal mať prístup k výstupu z analýzy nášho vlastného genetického kódu? Ako ovplyvní predlžovanie ľudského života našu spoločnosť? Mali by sme budovať nukleárne alebo veterné elektrárne, aby nám aj naďalej svietilo svetlo nad hlavou? Mali by sme pestovať geneticky modifikované plodiny? Mal by zákon umožňovať „nadizajnovanie bábätiek“ alebo liečivá vylepšujúce naše rozumové schopnosti?

Takéto otázky sa týkajú nás všetkých: týkajú sa vedy, ako aj ekonomiky, politiky a etiky – oblastí, v ktorých sa vedci vyjadrujú ako občania bez špeciálnej odbornosti. Lenže úroveň debát v demokracii sa nezvýši nad úroveň fráz bulvárnych plátkov, pokiaľ všetci nebudeme mať poňatie aspoň o základoch vedy a o povahe rizík a neistoty. Ako vieme, mnohým ľuďom toto základné poňatie chýba. Niektorí nevedia, v čom sa bozón odlišuje od bizóna. Pri podobných situáciách my vedci bežne zalamujeme rukami. Ale neznalosť sa neobmedzuje len na vedu. Je rovnako smutné, keď občania nepoznajú históriu svojho národa, neovládajú iný, ako materinský jazyk, nevedia nájsť na mape Severnú Kóreu či Sýriu – a mnohí to skutočne nedokážu.

Moje slová sú obžalobou nášho vzdelávania a našej kultúry vo všeobecnosti. Nemyslím, že vedci majú väčší dôvod na nárek. Vlastne som potešený a prekvapený, že toľkí ľudia sa zaujímajú o dinosaury, Hubblov kozmický ďalekohľad a Higgsov bozón – pričom všetky tieto príklady sú celkom irelevantné pre náš každodenný život.

A to nás vedie k ďalšej príčine, prečo je vzdelávanie v oblasti vedy dôležité. Porozumenie, ktoré veda poskytuje, by malo byť oceňované kvôli sebe samému.



V 19. storočí sa myšlienky Darwina a geológov dostávali k širokej a „zvedavej“ verejnosti prostredníctvom rôznych slávnostných podujatí. Nerozumieť prírode, ktorá nás obklopuje, a princípom, ktoré vládnu životu a klíme, dnes znamená obrovské intelektuálne ochudobnenie. Znamená to byť slepý voči úchvatnej vízii, ktorú ponúka teória evolúcie a moderná kozmológia – reťazec vznikajúcej zložitosti, vedúci od veľkého tresku k hviezdam, planétam, biosféram a ľudským mozgom, ktoré sú schopné uvažovať o úžase a tajomnosti toho všetkého.

Tieto koncepty sú súčasťou ľudskej kultúry. Viac ako to. Veda je jedinou kultúrou, ktorá je skutočne globálna – protóny, proteíny a Pytagorova veta sú rovnaké od Číny po Peru. Veda by mala prekračovať všetky národnostné hranice. (A mimochodom, mala by prekračovať aj cez hranice náboženských presvedčení. Vedci, ktorí sa zameriavajú na útoky voči mainstreamovému náboženstvu [pravda, to vo Veľkej Británii, ako aj iných civilizovanejších krajinách ako je Slovensko, o čosi menej zasahuje a snaží sa zasahovať do chodu štátu či vzdelávania, a nie je štátom ani financované, pozn. red.] namiesto toho, aby sa usilovali o pokojné spolunažívanie, ubližuje povesti vedy, a taktiež oslabuje boj s náboženským fundamentalizmom – ale to je téma na inokedy. Len pripomeniem, že jeden z rečníkov na jednej zo spomenutých vedeckých slávností bol Lord Habgood, yorský arcibiskup a niekdajší výskumník v oblasti fyziológie. Jeho prednáška niesla nápaditý názov: „Opice môžu mať duše, tvrdí primát“).

Je dôležité, aby si všetci uvedomovali, koľko toho vedci stále ešte nevedia – aké neúplné je naše poznanie. A že bežné fenomény sú niekedy tie najviac mätúce.



Môže sa zdať zvláštne, že astronómovia dokážu s istotou rozprávať o galaxiách vzdialených miliardy svetelných rokov, kým guruovia, ktorí sa venujú takým každodenným problémom, ako je výživa alebo starostlivosť o deti, menia svoje rady z roka na rok. Ale v skutočnosti to nie je také zvláštne. To, prečo sú niektoré problémy ťažko pochopiteľné, nezávisí od ich veľkosti, ale zložitosti. Je ťažšie predpovedať počasie ako predpovedať zatmenia. Jedinec hmyzu, ktorého každá jedna vrstva tela je komplikovaná, je oveľa zložitejší ako hviezda. A ľudia s ich interakciami sú ešte oveľa zložitejší.

-

Článok pôvodne vyšiel na portáli The Conversation pod slobodnou licenciou.
Páčia sa Vám naše články? Podporte nás

Zdieľajte článok






Za podporu ďakujeme

Pridať e-mail