29.01.2013-14:57:00   |   Dušan Valent
#Myslenie
Wiseman sa teda podujal napísať knihu s podobným účelom, ibaže vychádzajúcu z vedeckých výskumov ukazujúcich čo funguje a čo nie. Prvú časť tejto knihy („59 sekúnd: Malým zamyslením k veľkým zmenám“) venuje šťastiu a poukazuje v nej na niektoré pozoruhodné výskumy.



Šťastie... je zdravé!

Prečo sa o šťastie aktívne snažiť? Hlúpa otázka! Vlastne, hlúpa len zdanlivo. Význam šťastia netkvie iba v skutočnosti, že zažívať ho je o „čosi“ príjemnejšie než utápať sa v depresii. Soňa Ľubomirská a jej kolegovia z Kalifornskej univerzity vyhodnocovali stovky štúdií, v ktorých experimentátori sledovali vplyv šťastia na viac ako 250 000 ľudí a zistili ďalšie výrazné pozitíva. Šťastie robí ľudí spoločenskejšími a menej sebeckými, ďalej zvyšuje mieru, do akej majú radi seba a iných, zlepšuje ich schopnosti riešiť konflikty a posilňuje im imunitný systém.

So šťastím to ale nie je práve jednoduché. Až 50 percent nášho „zmyslu“ pre šťastie je vrodené a my s ním nemôžeme nič spraviť. Ďalších desať percent závisí na všeobecných okolnostiach ako je úroveň vzdelania, príjem, a či ste (ne)zadaný alebo už po svadbe. Zostávajúcich 40 percent vychádza z každodenného správania.

Ak máme veriť industrii s motivačnou literatúrou, týchto 40 percent by sme mohli získať pozitívnym myslením. Lenže, ukazuje sa, že táto metóda môže mať pre potlačovanie negatívnych myšlienok práve opačný účinok (v konečnom dôsledku budeme na ne myslieť omnoho viac!). Ako teda byť šťastný?

Čítajte tiež: Lesk a bieda pozitívneho myslenia alebo Oplatí sa myslieť aj negatívne


Peniaze a šťastie


-

„Peniaze vás nerobia šťastnejším. Teraz mám 50 miliónov dolárov. Ale keď som mal 48, bol som rovnako šťastný,“ hovorí guvernátor Arnold Schwarzenegger. Či má Arnold pravdu alebo nie, zisťovali v 70-tych rokoch minulého storočia Philip Brickam s kolegami zo Severozápadnej univerzity. Kontaktovali ľudí, ktorí vyhrali vysoké čiastky v štátnej lotérii v Illionise - niekoľkí z nich vyhrali vyše milióna dolárov. Ako kontrolná skupina poslúžili náhodne vybratí ľudia z telefónneho zoznamu obyvateľov Illionisu. Respondenti mali zhodnotiť, ako šťastne sa cítia teraz, akú radosť majú z každodenných maličkostí (zhováranie sa s priateľmi, počutie dobrého vtipu a pod.) a aké majú očakávania ohľadom toho, ako šťastne sa budú cítiť v budúcnosti.



Tí, ktorí vyhrali v lotérii neboli ani viac, ani menej šťastní než kontrolná skupina. Bola tu však jedna výnimka. Ľudia v kontrolnej skupine zažívali oveľa viac pôžitku z každodenných maličkostí. Početné ďalšie štúdie sa venovali skúmaniu podobného fenoménu, konkrétne závislosti šťastia na životnej úrovni, a to v globálnom merítku. Zistili, že ľudia vo veľmi chudobných krajinách nie sú rovnako šťastní ako obyvatelia bohatších krajín, ale akonáhle krajina dosahuje solídny hrubý domáci produkt, jeho ďalšie zvyšovanie sa na šťastí jej obyvateľov neodrazí. Výsledky sa zhodovali s výskumom možnej závislosti šťastia na výške platu. Jeho výsledky ukazujú, že pokiaľ si ľudia môžu dovoliť všetky nevyhnutnosti potrebné k životu, ani výrazné zvýšenie platu im neprinesie významne šťastnejší život.

Čo je príčinou? Hlavným problémom je azda to, že si veľmi rýchlo zvykáme. Kúpa väčšieho domu je krátkodobým nakopnutím dobrého pocitu, ale nový dom pre nás rýchlo zovšednie. Takže, slovami psychológa Davida Myersa, luxus včerajška sa stáva nevyhnutnosťou dneška a zajtra z neho bude obyčajný relikt.

Vyrozprávať sa nepomáha

Možno budete považovať za samozrejmé, že pozhovárať sa s niekým o traumatickom zážitku napomôže úľave. Ak áno, patríte asi k 90-tim percentám populácie, ktorá si to myslí. Emanuelle Zech a Bernard Rime z Louvainskej univerzity v Belgicku toto všeobecne uznávané tvrdenie otestovali. Jedna skupina účastníkov štúdie mala vybrať silne negatívny, traumatizujúci zážitok a dlhší čas o ňom rozprávať empaticky načúvajúcemu výskumníkovi, druhá skupina mala rozprávať o všednom zážitku každodenného života. Po týždni a druhýkrát po mesiaci obe skupiny vypĺňali dotazníky. Tí, ktorí o svojich traumatických zážitkoch rozprávali, si mysleli, že im to pomohlo. Ale dotazníky hovorili o čomsi inom. Vyrozprávanie sa nemalo na nich žiaden významný vplyv oproti skupine, ktorá rozprávala o svojej dennej rutine.




-

Naproti tomu existuje čosi ako „expresívne písanie“. Vo viacerých výskumoch dostali účastníci, ktorí zažili traumatickú udalosť, za úlohu stráviť iba pár minút denne písaním krátkeho záznamu ich najhlbších pocitov a myšlienok o danej udalosti. Prekvapivo, takéto krátke a jednoduché cvičenie prinieslo pozoruhodné zlepšenie ako psychického tak fyzického stavu účastníkov, okrem iného navýšenie sebavedomia a šťastia. Príčinou je, že zo psychologického hľadiska sú rozprávanie a písanie veľmi odlišné. Rozprávanie je často neorganizované, chaotické, kým písanie je systematické a podporuje vytvorenie dejovej línie a štruktúry, ktoré napomáhajú pochopiť, čo sa stalo a postupovať k riešeniu.

Nezvykajte si!

Problém „zvykania si“ nenachádzame iba pri peniazoch alebo hmotnom majetku. Narážame naň aj v prípade čohokoľvek iného, čo nám môže prinášať šťastie: či už je to milujúci partner, zdravie, deti, blízki priatelia, zaujímavé hobby... alebo čistá voda na pitie a dostatok jedla na jedenie. Psychológovia Robert Emmons a Michael McCullough preto chceli zistiť, aké efekty by malo opakované pripomínanie dobrých vecí v živote. Jedna skupina účastníkov ich štúdie dostala za úlohu stráviť raz týždenne chvíľu vypísaním piatich vecí, za ktoré sú vďační, druhá skupina mala vypísať päť vecí, ktoré ich hnevali a tretia skupina pre zmenu päť akýchkoľvek vecí, ktoré sa odohrali minulý týždeň. Výsledky boli udivujúce. Oproti druhej a tretej skupine, ľudia v prvej skupine dopadli oveľa šťastnejší, optimistickejší ohľadom budúcnosti, fyzicky zdravší a dokonca viac cvičili. Podobné výsledky zaznamenali aj experimenty, v ktorých mali účastníci najprv chvíľu myslieť na niekoho, koho ľúbia, a potom 20 minút opisovať, prečo je pre nich táto osoba mimoriadne dôležitá. Posledne zmienený postup sa volá „láskyplné písanie „(affectionate writing). Ďalšou alternatívou je opisovanie predstavy svojej ideálnej budúcnosti.

Slovami prof. Richarda Wisemana: „Keď príde na okamžitú nápravu pre dosiahnutie každodenného šťastia, niektoré typy písania majú prekvapivo rýchly a významný dopad. Vyjadrovanie vďačnosti, predstavy ideálnej budúcnosti a láskyplné písanie vzišli víťazne z vedeckých testov a všetko, čo vyžadujú, je kúsok papiera a chvíľka vášho času.“



-

Zdroj:

Wiseman, R., 2011: 59 vteřin: Malým zamyšlením k velkým změnám. ANAG

Perexový obrázok: Kyrill Poole
Páčia sa Vám naše články? Podporte nás

Zdieľajte článok






Za podporu ďakujeme

Pridať e-mail