13.04.2016-10:24:00   |   Dušan Valent
#Zem
#Kuriozity
#Pravek

Jazero namiesto mora

Názov: Ancylus
Rozloha: okolo 400-tisíc km2


-


Po skončení poslednej ľadovej doby sa nedvíhala len morská hladina, ale taktiež ľadovcami zatlačená zemská kôra. V Škandinávii sa niektoré pobrežia postupne vyzdvihli o desiatky, miestami až stovky metrov. Pred takmer 10 tisíc rokmi tento výzdvih odrezal prísun slanej vody do priestoru dnešného Baltického mora. Roztápajúce sa ľadovce tam zakrátko vytvorili obrovskú nádrž sladkej vody označovanú ako jazero Ancylus. Obkolesovali ju borovicovo-brezové lesy s tundre podobnými čistinami, obývané pravekými rybármi a lovcami. Pred asi 8-tisíc rokmi stúpanie morskej hladiny prekonalo pevninskú zátarasu a postupne zmenilo obrie jazero na more.



Menilo svetovú klímu celého sveta

>
Názov: Agassizovo jazero
Rozloha: viac ako 440-tisíc km2


-


1100 km dlhé a až 200 m hlboké Agassizovo jazero vzniklo pred približne 30-tisíc rokmi na okraji severoamerického ľadovcového štítu. Obrovské objemy jeho vôd sa niekoľkokrát náhle „vyliali“, čím opakovane a náhle zvýšili morskú hladinu o jeden až tri metre a narušili oceánske prúdenie. V dôsledku toho nastali drastické klimatické zmeny – ako napríklad tisícročné ochladenie označované ako mladší dryas. V severnej Európe sa kvôli nemu pred asi 13-tisíc rokmi ochladilo o 5 °C.

Relatívne drobnými pozostatkami Agasizzovho jazera sú (okrem iného) jazerá Manitoba, Winnipegosis a Winnipegské jazero, patriace medzi najrozsiahlejšie jazerá sveta.



Sibírske megajazero

Názov: Západosibírske ľadovcové jazero
Rozloha: okolo 800-tisíc km2


-


Rieky Ob a Jenisej, ktoré kvôli ľadovcovej blokáde nemohli odtekať do Severného ľadového oceánu, vytvorili pred približne 100-tisíc rokmi gigantickú vodnú plochu pokrývajúcu väčšinu dnešných nížin na severozápade Sibíri.

Toto tzv. Západosibírske ľadovcové jazero dosiahlo svoju najväčšiu rozlohu – dĺžku a maximálnu šírku vyše 1500 km - pred 24-tisíc rokmi. Zaniklo krátko pred koncom poslednej ľadovej doby, o 12-tisíc rokov neskôr.

Vieme o ňom zatiaľ iba málo, predpokladá sa však, že svoje vody po ústupe sibírskeho kontinentálneho ľadovca vyprázdnilo do Severného ľadového oceánu. Tým pádom nemalo na rozdiel od Agassizovho jazera výrazný dopad na teplé morské prúdy a klímu ako takú.



Nekonečná voda namiesto nekonečného pralesa

Názov: Pebaské jazero
Rozloha: viac ako milión km2


-


Počas treťohôr vyrástol v strede juhoamerického kontinentu horský oblúk Puruských vrchov. Pohorie rozdelilo Praamazonku, v tom čase tečúcu z východu na západ, na dve časti. Kým na východe zostal stále mohutný, no skrátený a obrátený tok, na západných nížinách sa pred asi 23 miliónmi rokov vytvorila obrovská vodná nádrž, či skôr systém prepojených plytkých jazier a močarísk. Na západe ho ohraničovali Andy a na východe zmienené Puruské vrchy.

Čas od času sa toto tzv. Pebaské jazero spájalo s Karibským morom, čo umožnilo prísun morských živočíchov - v Amazonke napríklad dodnes žije 20 druhov rají, ktorých najbližší príbuzní žijú v Tichom, nie Atlantikom oceáne.

Zánik Pebaského jazera nastal pred asi ôsmymi miliónmi rokov. Pokles východných oblastí kontinentu a naopak, výzdvih západných oblastí a ich vypĺňanie usadeninami, ktoré produkovala erózia Ánd, postupne pretlačili vody jazera cez zanikajúce Puruské vrchy na východ. Podľa niektorých geológov k tomu došlo neskôr, až začiatkom štvrtohôr pred 2,5 miliónmi rokov, teda potom, ako klesla morská hladina kvôli rastu kontinentálnych ľadovcov.



-

Obrázky: www.uwgb.edu, Mangerud et al. 2001, public domain, fair use
Páčia sa Vám naše články? Podporte nás

Zdieľajte článok






Za podporu ďakujeme

Pridať e-mail