Keď príroda vracia úder

Sú to už celé stáročia, odkedy človek robí všetko, čo môže, aby ničil, znečisťoval a zasahoval do prírody: odlesňuje do posledného stromu, ťaží do posledného kameňa, otravuje atmosféru, ničí mokrade a studne… takže keď príroda vracia úder a buchne ma po hlave a kopne do gúľ, užívam si to. Neprechovávam vôbec žiadnu sympatiu voči ľudským bytostiam. Žiadnu. A nech ľudia čelia akémukoľvek problému, vždy dúfam, že sa zhorší. Vy nie? Nemáte v sebe ani kúsok… kúsok, ktorý si potajomky želá, aby sa všetko zhoršilo? Keď vidíte veľký požiar v televízii… nedúfate, aby sa šíril? Nedúfate, aby sa kompletne vymkol spod kontroly a spálil šesť okresov? Nefandíte požiarnikom, že nie? Nemyslím, že chcem, aby sa im niečo stalo, ale nechcem, aby hasili môj požiar. Je to môj požiar – príroda vystrkujúca rožky a zabávajúca sa.



Mám rád požiare. A viete čo ešte mám rád? Jarné záplavy na stredozápade. Nie sú skvelé? Presné ako hodinky, jarné záplavy na stredozápade. A začínam si všímať, že každý rok, ten istý príbeh. Ďalšia záplava, to isté miesto, tí istí ľudia na tej istej rieke. Tí istí pojebaní ľudia! A títo ľudia sa nepresťahujú, oni sa, kurva, nepresťahujú! Premaľujú, vymenia koberce a tapety, a nasťahujú sa späť do toho istého skurveného domu na záplavovej nížine, v susedstve rieky, a potom sa čudujú, prečo stará mama pláva dole prúdom aj s papagájom na hlave.

Štvrtýkrát. Opäť, štvrtý pojebaný raz. U týchto ľudí niet žiadneho ponaučenia, je veľmi ťažké ich ľutovať. Každý rok – tí istí ľudia, tie isté loďky! Tam vonku a pádlujú, zachraňujúc sliepku. Kurva, čo je to za život? „Nuž, naše deti to tu milujú…“ Ach, naozaj? A čo majú žiabre?!

A kým na obrazovke ukazujú všetku tú akciu, hlásatelia mi hovoria: „Prší bez prestávky už tretí mesiac, zem nedokáže prijať ďalšiu vlahu. Rieka stúpa najvyššie za posledné dve storočia.“ A ja len dúfam, aby pršalo a pršalo a pršalo a pršalo a pršalo a pršalo a pršalo a pršalo a pršalo a pršalo a pršalo a pršalo a pršalo a pršalo a pršalo a pršalo v kuse päť rokov. A potom nech je desať rokov zamračené. S občasným dažďom.

Uctievanie detí

Keď už hovorím o rodičoch a hovorím o volovínách… ktoré sa navzájom vždy nevylučujú, rád by som zmienil zvláštny typ voloviny, ktorá sa v tejto krajine udomácnila za posledných tridsať rokov. Nemožno ju nazvať inak ako „uctievaním detí“. Ide o uctievanie detí. Je to prílišná starostlivosť o deti.

Narážam na dnešných profesionálnych rodičov, tých obsesívnych, plienky fetujúcich ľudí, ktorí preťažujú svoje deti a kradnú im detstvo. Už im vzali aj jednoduchý akt hrania a natlačili ho do kolónky maminho diára „čas na hranie“. Niečo, čo by malo byť spontánne a slobodné, je teraz pevne plánované.

Kedy sa dieťa dostane na dvor s palicou? Chápete? Iba tak, sedieť tam s pojebanou palicou. Vedia dnešné deti vôbec, čo to palica je? Sedíte na dvore s pojebanou palicou… a do zeme s ňou vyhĺbite pojebanú dieru. Chápete? A pozriete sa na dieru, a pozriete sa na palicu… a trošku sa zabavíte.

Ale dnešné deti nemajú palice. Nemyslím si, že nejaké palice zostali. Myslím, že ich stiahli z trhu, pretože ich náter obsahoval olovo. A kto by si pomyslel, že výrobu palíc jedného dňa presunú do Číny?

Nie je toto iba sofistikovaná podoba zneužívania detí? A keď už hovoríme o zneužívaní detí, nasleduje: základná škola! Základná škola, kde im nedovolia hrať na naháňačku, pretože to podporuje šikanu. A nebudú sa hrať vybíjanú, pretože sa pri nej vyraďuje a podporuje sa agresivita.

Postávanie je stále v poriadku. Postávanie je dovolené, ale dlho nebude, pretože skôr či neskôr nejaké decko postojačky zaspí a spadne. Jeho rodičia školu zažalujú a dovi, skurvené postávanie!

Uctievam Slnko, modlím sa k Joeovi Pescimu

Uctievačom Slnka som sa stal z viacerých dôvodov. Po prvé, môžem ho vidieť, okej? Na rozdiel od niektorých iných bohov, ktorých by som mohol spomenúť, Slnko skutočne vidím. To je veľmi praktické. Viete, ak niečo vidím, tak trochu to pomáha jeho dôveryhodnosti, viete? A tak každý deň môžem vidieť Slnko, ako mi dáva všetko, čo potrebujem: teplo, svetlo, jedlo, kvety v parku, odrazy na hladine jazera… príležitostne rakovinu kože, ale hej! Aspoň tu nie sú žiadne ukrižovania, a neupaľujeme ľudí zaživa iba preto, že s nami nesúhlasia.



Uctievanie Slnka je vcelku jednoduché. Žiadne záhady, žiadne zázraky, žiadne pompézne slávnosti, nikto odo mňa nežiada peniaze, nemusím sa učiť pesničky a nemáme žiadnu špeciálnu budovu, kde by sme sa raz týždenne stretávali na to, aby sme si navzájom porovnávali oblečenie. A čo je na Slnku najlepšie, nikdy mi nehovorí, že som nehodný. Nehovorí mi, že som zlý človek, ktorý potrebuje byť zachránený. Nepovedalo mi jedno zlé slovo. Správa sa ku mne dobre. A tak uctievam Slnko. Ale nemodlím sa k nemu. Viete prečo? Nebudem zneužívať naše priateľstvo. Nie je to slušné.

Viete, ku komu sa modlím? Je to Joe Pesci. Z dvoch dôvodov: po prvé, myslím si, že je to dobrý herec, okej? Po druhé, vyzerá ako chlap, ktorý dokáže veci dotiahnuť do konca. Joe Pesci sa neserie. V skutočnosti sa mu podarilo niekoľko vecí, s ktorými mal Boh problémy.

Roky som prosil Boha, aby urobil niečo s mojím hlučným susedom a jeho brešúcim psom. Joe Pesci sa s tým chujom vyrovnal jedinou návštevou. Je úžasné, čo všetko dosiahnete s jednoduchou baseballovou pálkou.

K Joeovi sa modlím už asi rok. A niečo som si všimol. Všimol som si, že všetky modlitby, ktoré som predtým smeroval na Boha, a všetky modlitby, aké teraz smerujem na Joea Pesciho, sa napĺňajú približne rovnako, na 50%. V polovici prípadov dostanem, čo chcem, v polovici nie. Tak ako u Boha, 50:50. Tak ako pri štvorlístku a podkove, prianiach a zajačej labke, tak ako pri Mojo Manovi, tak ako pri Voodoo dáme, ktorá vám predpovedá budúcnosť stláčaním semenníkov capa. Je to všetko rovnaké, 50 na 50. Takže si vyberte ľubovoľnú poveru, usaďte sa, želajte si niečo, a užite si to.

Joe vám žehnaj!

Videotéka

-

Disclaimer: V príspevku vyjadrené názory Georgea Carlina nemusia nevyhnutne vyjadrovať názory redakcie tohto magazínu.
Perexová foto: Bonnie Murphy

Páčia sa Vám naše články? Podporte nás

Zdieľajte článok

Tweet