Samozrejme, ideálne by bolo, keby nadšenci histórie čítali skôr vedecko-populárnu literatúru. Žiaľ, dnes sa na trh dostáva iba málo hodnotných kníh tohto typu. A kým sa zjaví nový Pavel Dvořák, treba si pomôcť inak.

Mnohí nadšenci už istotne majú svoje overené metódy na získanie odborných publikácií. Ale nájdu sa aj takí, ktorí sa s nimi často nestretávajú a informácie hľadajú buď na pochybných webových stránkach alebo v pseudovedeckých knihách, ktoré sa tvária ako populárno-vedecká alebo vedecká literatúra.



Ak sa kolegovia z akademickej obce s nimi dostanú do slovnej konfrontácie, možno sa im môj článok bude hodiť a uvedeným nadšencom pomôže dostať sa k spoľahlivejším zdrojom informácií.

Spôsoby získania odbornej literatúry sú v podstate dva.

Virtuálna (elektronická) metóda

V minulosti sa pri hľadaní odborných prameňov mohol nadšenec spoľahnúť iba na knižné vydania a dúfať v rýchlu cestu k nim. Internet túto situáciu zmenil. Výskumníci majú vďaka nemu k dispozícii sociálne siete pre akademikov a virtuálne databázy určené na vzájomné zdieľanie publikácií, ktoré čoraz častejšie využívajú. Najznámejšie príklady predstavujú napr. Academia.edu a ResearchGate.net.

Na týchto sociálnych sieťach si výskumníci môžu vytvoriť vlastný profil, kde uvedú v rámci akej inštitúcie pôsobia a na akej akademickej pozícii sa nachádzajú (študent, doktorand, odborný asistent atď.). ResearchGate je v tomto ohľade prísnejší. Do registrácie musíte vložiť svoju pridelenú univerzitnú emailovú adresu, a teda dokázať, že pracujete alebo študujete tam, kde uvádzate.

Obe stránky ponúkajú možnosť vytvorenia profilu pre nadšencov, takže laickej verejnosti prístup k odbornej literatúre neobmedzujú.



Autori môžu na svojich profiloch zdieľať svoje monografie, články zo zborníkov a periodík. Samozrejme, nie vždy tak môžu urobiť kvôli dohode s vydavateľom alebo z iných príčin. V mnohých prípadoch sa tieto publikácie dajú stiahnuť celé, v niektorých prípadoch je uvedený iba krátky abstrakt. Vtedy je na mieste kontaktovať autora.

Hodiť sa môže možnosť vyhľadávania odborných termínov (napríklad „neolithic archaeology“, „history of the middle ages“ atď.). Takýmto spôsobom sa môžu nadšenci dostať k prácam s tematikou, ktorá ich zaujíma. V prípade ResearchGate je možné dokonca sledovať prebiehajúce vedecké projekty.

Ak vás zaujíma relevantnosť autora, môžete si pozrieť na jeho profile, aký má faktor impaktu (RG score). Táto hodnota závisí od čítanosti a počtu citácií diel autora.

Ďalšou alternatívou k získaniu publikácií v elektronickej forme sú vedecké inštitúcie, ktoré vydávajú svoje vlastné zborníky a periodiká. V poslednej dobe vidíme nárast ich zdieľania v elektronickej forme (príklady - tu - a tu ).

Pokiaľ inštitúcie neponúkajú elektronické verzie publikácií, vždy sú uvedené aspoň údaje potrebné k ich knižničnému vyhľadaniu. Často sa dané publikácie tiež dajú zakúpiť. V rámci Univerzity Komenského bola zriadená virtuálna knižnica s možnosťou prístupu k dielam nielen z domáceho prostredia, ale aj zo zahraničia.

Mimochodom, pri hľadaní relevantnej literatúry je vhodné opýtať sa priamo výskumníkov. Tí vám nielen pomôžu ju lokalizovať, ale môžu odporučiť aj zoznam štúdií týkajúcich problematiky, o ktorú sa zaujímate.

V neposlednom rade, existujú kontroverzné spôsoby získavania odbornej literatúry, napríklad projekt Sci-hub (články) alebo LibGen (knihy, články...; web projektu je niekedy offline). Samozrejme, odporúčame ich používať len na sťahovanie kópií článkov či iných publikácií, ktoré ste získali legálnou cestou. Dúfam, že sa rozumieme.

Knižná („papierová“) metóda

Aj v dnešnej dobe je to stále aktuálna metóda štúdia odbornej literatúry. Mnohé publikácie zostávajú iba v papierovej podobe, pričom v rámci kamennej knižnice má záujemca rýchly prístup k bohatému sortimentu tém. Na internetových stránkach knižníc, prípadne na stránkach inštitúcií s nimi spojenými, sa nachádzajú online katalógy, v niektorých prípadoch aj možnosť rezervovať si knihu s jej vyzdvihnutím hneď pri vstupe do knižnice (napr. tu - a tu).

Každopádne, každá vedecká inštitúcia má zoznam publikovanej literatúry od jej autorov zavesený na vlastných stránkach. Životopisy autorov zahŕňajú aj ich odbornú činnosť.

Nadšenec sa môže stretnúť aj s prípadom, keď inštitúcia odmieta požičiavať svoje publikácie. Väčšina inštitúcií však ponúka možnosť prezenčného štúdia literatúry. Návšteva knižnice v niektorej vedeckej inštitúcii predstavuje tiež dobrú príležitosť na konzultáciu s bádateľmi, ktorí vás môžu zaujímať.

Kúpa domácej odbornej literatúry sa dá dosiahnuť viacerými spôsobmi. Vedecké inštitúcie niekedy umožňujú kúpu nimi vydávaných titulov cez internet. Zároveň organizujú „dni otvorených dverí“, „noci múzeí“ a pod. Tieto podujatia predstavujú vhodnú príležitosť pre nákup odborných publikácií.

Čo sa týka prekladaných titulov, mnohé kníhkupectvá ponúkajú v rámci svojej ponuky množstvo odbornej literatúry. Z tých kamenných sú na tom u nás najlepšie zrejme kníhkupectvá vydavateľstva Veda. Staršiu literatúru je možné získať napr. v antikvariátoch.

Cudzojazyčnú vedeckú literatúru je možné si zakúpiť často vcelku jednoducho, a to na veľkých internetových obchodoch ako Amazon. V týchto prípadoch bývajú knihy drahšie aj kvôli zaplateniu poštovného (to sa neplatí v prípade anglického kníhkupectva BookDepository, ktorý má porovnateľnú ponuku ako Amazon, pozn. red.).



Na záver možno len dúfať, že nadšenci histórie a iných vied budú mať možnosť študovať odbornú literatúru a rozšíria svoje obzory. Vzdelaná populácia je v záujme demokracie a vedy, ktorej cieľom je porozumieť svetu a využiť získané poznatky pre dobro ľudstva.

-

Perexový obrázok: Tamás Mészáros

Páčia sa Vám naše články? Podporte nás

Zdieľajte článok

Tweet