Štetinaté dinosaury

Dlho sa zdalo, že perie sa vyvinulo iba u dravých dinosaurov s vtáčími znakmi, tzv. celurosaurov. Potom prišiel šok – výborne zachovaná skamenelina archaického psittakosaura, ktorý stál na počiatku vývojovej vetvy vedúcej k rohatým dinosaurom, mala taktiež akési dlhé, štetinaté štruktúry! Pokrývali iba malú časť tela, a tak nemohli slúžiť na udržiavanie telesného tepla. Ich úlohou bola najskôr okrasa alebo obrana. Či ide o primitívny typ peria, nie je isté, ale podobné štruktúry nachádzame aj u operených dinosaurov rodu Beipiaosaurus.



Neskôr sa podarilo podobné štetinaté štruktúry objaviť dokonca u oveľa primitívnejšieho malého bylinožravca tianyulonga. Keďže si už primitívne dinosaury vyvinuli takýto pokryv tela, možno právom predpokladať, že pokiaľ ho druhotne nestratili, vyskytoval sa u väčšiny dinosaurov. Predpoklady potvrdil nález odtlačkov kože deväťmetrového trojrohého triceratopsa (vyobrazený v perexovom obrázku). V jeho prípade prekvapil ešte viac, keďže zviera sa mohlo pýšiť rohmi a kosteným golierom vyzdobenou hlavu. Ani to triceratopsovi očividne nestačilo. Dinosaury asi nemali parády nikdy dosť.

Najväčšie dinosaury ako dospelé bábätká

Dinosaury zo skupiny sauropódov boli najväčšími suchozemskými zvieratami všetkých čias. Ich pôvod sa tradične odvodzuje od archaických dlhokrkých dinosaurov, prosauropódov. Lenže tieto zvieratá už disponovali viacerými špecializáciami, a tak bádatelia hľadali predkov supertitanov v ešte primitívnejších formách. No v roku 2005 opísané embryá starobylého dlhokrkého dinosaura z rodu Massospondylus poukázali na pozoruhodný fakt: čerstvo vyliahnuté mláďatá boli celkom odlišné od dospelých zvierat. Kým dospelé jedince boli dvojnohé, pretože nedokázali vytočiť predné končatiny tak, aby im slúžili pri kráčaní, mláďatá boli štvornohé s proporciami končatín sauropódov. Dlhé, cylindrické zuby, robustná brada, krátka tvárová časť a dosah sánky smerom dozadu u mláďat týchto a iných prosauropódov oveľa viac pripomínali dospelé... sauropódy. Znamená to, že najväčšie dinosaury vznikli zo svojich archaických predkov tak, že si do dospelosti zachovali mnohé anatomické črty mláďat v evolučnom procese zvanom pedomorfóza. Možno ich preto považovať za akési mimoriadne prerastené dospelé bábätká!

Krídla (ani ďalšie vtáčie znaky) nevznikli kvôli letu

Načo je komu polovica krídla? Táto často kladená otázka veľmi dobre vystihuje rozpaky, aké mnohých stretajú pri snahe predstaviť si, ako sa z plaza ako je jašterica alebo krokodíl mohli vyvinúť špecialisti na let - dnešné vtáky. Ibaže kto túto otázku položí, očividne nevie, ako prebiehal vývoj zvierat, ktoré fyziológiou, anatómiou, správaním... vlastne všetkými možnými spôsobmi vypĺňajú medzeru medzi plazmi a vtákmi. Dinosaurov. Už prvé dinosaury podstúpili evolučné zmeny, vďaka ktorým mali nohy priamo pod telom, a nie trčiace do strán. U vývojovej vetvy plazopanvých dinosaurov sa taktiež objavuje čoraz výraznejšie zastúpenie pľúcnych vakov. Pľúcne vaky napojené na pľúca dnes umožňujú vtákom lietať tisíce metrov nad vrcholkami najvyšších hôr napriek tomu, že ovzdušie v týchto výškach obsahuje iba málo kyslíka. Obrovským dlhokrkým dinosaurom účinne pomáhali ochladzovať telo, a vaky zasahujúce do kostry ju odľahčovali bez straty pevnosti.

Ani perie nevzniklo kvôli letu. Rôzne štetinaté štruktúry podobné primitívnemu periu badáme už u rozmanitých skupín primitívnych dinosaurov. Keďže sprvu nepokrývali celé telo, ich pôvodný účel musel byť vizuálny, išlo o akúsi okrasu. Neskôr si dravé dinosaury vyvinuli hustú pernatú pokrývku tela podobnú páperiu – v tomto bode už perie mohlo slúžiť ako tepelná izolačná vrstva na spôsob srsti cicavcov. V tom bode vývoja ako srsť dokonca aj vyzeralo. Dinosaury mali niekoľko typov primitívneho peria. Postupným vetvením a prepletaním jeho vlákien vznikli veľké perá podobné letkám, a to hlavne na chvoste a predných končatinách – akýchsi takmer-krídlach. Stále však neslúžili na let. Mnohé takéto dinosaury, ako napr. Caudipteryx, mali svoje „krídla“ len krátke. Ich funkcia bola zrejme vizuálna, tak ako je to s chvostom dnešných pávov. Dravé „raptory“ ale podľa všetkého svoje dlhé perá používali aj ako pomôcku pri love. Nové výskumy ich veľkých otáčavých pazúrov totiž prišli so záverom, že ich tieto zvieratá používali na pridržanie koristi pod sebou. Krídlami, hoci len krátkymi, mohli udržiavať balans nad trepotajúcou sa korisťou.

Raptory veľké ako T-rex

Jurský Park zobrazoval jeden zo svojich postrachov, „raptory“ (velociraptory) nesprávne hneď vo viacerých smeroch. Po prvé, zvieratá očividne celé vydepiloval – ako dnes vieme, celá skupina dinosaurov, kam velociraptory patrili, mala telo pokryté perím. Po druhé, to, čo film označoval za (veloci)raptora, vyzeralo ako iný dinosaurus, deinonychus. Velociraptory také veľké, ako zobrazuje Jurský Park, neboli. No ak chceli tvorcovia tohto kultového filmu urobiť dojem, mohli siahnuť po rode Utahraptor. Táto kreatúra z príbuzenstva deinonycha a velociraptora merala až šesť mestrov, čiže dvakrát viac ako raptory filmového plátna. Ba čo viac, zatiaľ neopísané pozostatky tohto rodu ukazujú, že utahraptor mohol merať až jedenásť metrov. To je veľkostná kategória tyranosaura!

Z najväčších dinosaurov máme najúbohejšie doklady

Človek by čakal pravý opak. Malé kostičky ľahko zničiť, sú málo odolné, delikátne. No pri tých najväčších dinosauroch sa stretávame s opačným problémom. Aby sa pozostatky nejakého zvieraťa zachovali a skameneli, musí ich prekryť sediment. Nuž a jedna vec je prikryť zviera veľké ako pes, ale niečo celkom iné pokryť behemota veľkého ako hokejové ihrisko. Z tých celkom najväčších dinosaurov sa nám preto zachovali iba úlomky kostí alebo ohromné stopy. Škoda.

Dinosaurie veveričky

Pri slove dinosaurus si väčšina ľudí predstaví dlhokrkých gigantov, majestátneho tyranosaura, alebo fascinujúce príšery s rohmi, panciermi či kostenými platňami. Ale vedeli ste, že niektoré dinosaury sa dostali aj na stromy? Tieto drobné dinosaurie verzie veveričiek patria do príbuzenstva velociraptorov a pravtákov. Niektoré, ako Microraptor, plachtili vďaka štyrom krídlam zo stromu na strom. Iné, ako Epidexipteryx, dlhé perie na krídlach stratili. Jeho blízky príbuzný a ďalší špecialista na lezenie, Scansoriopteryx, si ale krídla zachoval. Oba rody lozili po stromoch, a predĺženým tretím prstom predných končatín zrejme vyťahovali spod kôry stromu larvy hmyzu.

Tyranosaurus nebol najväčší dravec

V posledných rokoch paleontológovia svetu predstavovali stále ďalšie dravé dinosaury vo veľkostnej kategórii slávneho tyranosaura. Mapusaurus, Carcharodontosaurus, Giganotosaurus, Saurophaganax... A nielen to. Ukázalo sa, že záhadné pozostatky zvláštneho spinosaura, z veľkej časti zničené počas II. svetovej vojny, patrili zvieraťu dlhému až 15 m (T-rex meral 12-13 m.). Spinosaurus bol zvláštny tvor. Hlavou pripomínal krokodíla, telom typického dravého dinosaura, hoci vcelku štíhleho. Na predných končatinách mu však rástli nadmerne veľké zahnuté pazúry a na chrbte až dvojmetrové predĺžené tŕne stavcov, zrejme opory koženej plachty. Navyše, ukázalo sa, že pozostatky patriace pätnásťmetrovému jedincovi nepochádzali z dospelého zvieraťa. Ďalšie, nedávno objavené pozostatky potvrdili, že išlo o zviera podstatne väčšie než tyranosaurus. Zviera, ktoré ich zanechalo, meralo okolo 18 m. Máte tu tak dravého dinosaura dlhého ako veľryba. A to nie je všetko. Existujú nepotvrdené informácií o 2,4 m dlhej lebke spinosaura, ktorá sa ale nachádza v súkromnej zbierke. Ak sa potvrdia, znamenalo by to celkovú dĺžku okolo 25 metrov!

-

Perexový obrázok: Nobu Tamura

Páčia sa Vám naše články? Podporte nás

Zdieľajte článok

Tweet