Pojmy pohlavie (angl. sex) a gender čiže rod môžu byť mätúce. Rôzni ľudia ich používajú v rôznych kontextoch, a to rozličným spôsobom.
V psychológii a sociológii sa „pohlavie“ považuje za biologickú kategóriu (muž alebo žena, samec alebo samica). Termín „rod“ (gender) označuje identifikáciu s istými spoločenskými a kultúrnymi atribútmi a kategóriami, ktoré sú tradične spájané s niektorým pohlavím.
V biológii sa gender (v sekcii uprednostníme tento pojem, keďže slovenský „rod“ sa používa taktiež ako taxonomická jednotka) definuje ako konkrétna reprodukčná stratégia jedinca. Okrem pohlavia určujú gender ďalšie faktory ako spôsob dvorenia alebo kopulácie, výber partnera, povaha partnerského puta a hniezdenia, či typ starostlivosti o potomstvo. Skrátka celé spektrum toho, čo biológovia považujú za „reprodukčné správanie“.
U mnohých druhov živočíchov existujú celkom odlišné typy samíc alebo, čo je častejšie, samcov. V rámci daného pohlavia teda biológovia hovoria o niekoľkých gendroch.
Jeden európsky zástupca pyskatcovitých (Labridae) napríklad disponuje niekoľkými samčími gendrami, ale len jediným samičím. Ide o malé ryby obývajúce Stredozemné more. Kým samice sa o oplodnené vajíčka vôbec nestarajú, samce pre ne budujú zložité hniezda. Oplodnené vajíčka následne pozorne strážia celý týždeň, dokiaľ sa ich potomstvo nevyliahne a neodpláva preč.
Takto sa správajú „typické“ veľké a silné samce. Hniezda si svojpomocne postavia a agresívne odháňajú iné, ktoré vplávajú do ich teritória. Nazvime ich pre naše potreby „alfa samce“. Ďalší samčí gender druhu sa im vôbec nepodobá. Tieto samce sú malé, nestavajú hniezda a ani sa nestarajú o vajíčka. Napriek tomu sa im darí splodiť nemalé množstvo potomstva. Skrývajú sa vo vegetácii a čakajú, keď samička nakladie vajíčka do hniezda niektorého „alfa samca“. Potom k vajíčkam vyštartujú tak rýchlo, ako vládzu, aby na ne vypustili spŕšku svojich spermií skôr, než ich majiteľ hniezda odoženie. Medzi nami, v evolučnej biológii sa jedincom s takouto stratégiou neoficiálne hovorí sneaky fuckers.
U pyskatcovitých existuje ešte tretí samčí gender. V tomto prípade sú jedince stredne veľké a niektorými znakmi pripomínajú samice. Označujú sa ako „pomocníci“, pretože pomáhajú „alfa samcom“ so strážením teritória a odháňaním konkurentov. Keď niektorý alfa samec súhlasí s partnerstvom, na oplátku za pomoc dovolí pomocníkovi oplodniť čiastku vajíčok v hniezde. Oplodnenú znášku následne spoločne strážia.
„Pyskatcovité nie sú výnimkou,“ upozorňuje profesor biológie Nathan Lents. Vedec pripomína, že u mnohých druhov rýb sa podarilo zistiť dva či tri samčie gendre. Napríklad najhojnejšia sladkovodná ryba Severnej Ameriky, slnečnica veľkoplutvá (Lepomis macrochirus), patrí medzi najlepšie preskúmané druhy s tromi samčími gendrami. V prípade tohto druhu rituál ustanovujúci spojenectvo obsahuje kontakt genitálií oboch samcov.
Lents taktiež upozorňuje, že gender nepredstavuje otázku voľby: „Ryby sa so svojím gendrom už vyliahnu.“
Väčšie či menšie variácie vo funkcii viacerých samčích gendrov vidíme u mnohých ďalších druhov. Aj takých, ktoré sú laickej verejnosti dobre známe, ako je náš jeleň lesný (Cervus elaphus). Rozoznávame samčí gender s parohmi a druhý samčí gender bez nich (označuje sa pojmom nott). Skrátka, existencia viacerých gendrov pre niektoré pohlavie nie je v prírode zriedkavá. Téme by sme mohli venovať celú knihu. A niekoľko takých skutočne vyšlo, napríklad Evolution’s Rainbow od Joan Roughgardenovej.
Jan Turek varuje, že takýto konzervatívny prístup viedol okrem iného aj k dezinterpretácii archeologických nálezov.
„Naše súčasné genderové koncepty nezodpovedajú minulej realite,“ zdôrazňuje. Jeho vlastný výskum sa venoval dokladom rozmanitosti genderových kategórií z územia Českej republiky z čias doby medenej (eneolit, približne tretie tisícročie pred n. l.). Skúmal príklady žien, ktoré boli pochovávané s artefaktmi typicky asociovanými s mužmi. Alebo naopak, hroby starých mužov, ktorých pochovali typicky ženským spôsobom, akoby sa na sklonku života vzdali spoločenského postavenia muža (zrejme spolu s očakávaniami a povinnosťami, ktoré niesol).
Jan Turek tiež pripomína, že u mnohých iných - dnešných či nedávnych – kultúr boli pre ľudskú genderovú rozmanitosť definované osobitné, zrozumiteľné kategórie. „Kresťanské normy západných spoločností vytvorili sociálne vylúčenie homosexuálov predovšetkým kvôli absencii zodpovedajúcej genderovej kategórie,“ píše.
Názorným príkladom sú domorodé kmene Severnej Ameriky a Sibíri. Väčšina rozlišuje tri alebo štyri gendery (napr. muž, muž–žena, žena, žena–muž). A sibírski Čukčovia celkovo rozlišujú až deväť.
Takzvané genderové prechýlenie nie je iba dôsledkom sexuálnej orientácie. Skôr závisí od povolania, potrieb komunity a osobných vlastností. Napríklad keď u kanadských indiánov Ojibwa nastane nedostatok mužských potomkov, rodiny vychovávajú jednu dcéru ako chlapca. Dochádza k tomu predovšetkým tam, kde spôsob obživy závisí na love, ktorý je v rámci deľby práce typicky mužskou doménou. Podobné praktiky sú známe taktiež u aljašského kmeňa Kaska alebo u Inuitov.
U indiánov kmeňa Mohave v Kalifornii sa muži-ženy nazývajú Alyha a ženy-muži Hwame. Muži, ktorí takto zmenili svoju rodovú identitu, vykonávajú typicky ženské pracovné povinnosti a obvykle sa obliekajú ako ženy. Nosia typicky ženské účesy aj typicky ženské motívy tetovania. Ako ženy sa správajú, používajú ženské gestá a na ženský spôsob prispôsobujú tón svojho hlasu. Niekedy dokonca predstierajú menštruáciu. Naopak, ženy-muži, čiže Hwame, menštruáciu skrývajú a snažia sa skrývať aj svoje prsia. Môžu sa „oženiť“, používajú zbrane, zúčastňujú sa boja, pričom sa podieľajú aj na iných typicky mužských aktivitách. Mimochodom, u indiánov kmeňa Mohave možno celkom prevziať genderové úlohy opačného pohlavia ako v detstve, tak až v starobe.
Jej vlastný výskum TransYouth Project už 20 rokov sleduje psychologický vývoj 300 „trans detí“. Jeho zistenia ukazujú, že tieto deti majú rovnako silné presvedčenie o svojej rodovej identite ako ich rovesníci. Zároveň vykazujú odlišný priebeh psychického vývinu než deti, ktorým sa len páčia hračky a oblečenie opačného pohlavia.
„Miera, do akej uprednostňujú oblečenie typicky spájané s opačným pohlavím, ich tendencia priateliť sa s tými, ktorí sa identifikujú s rovnakým genderom ako oni, ako aj miera, do akej sa považujú za člena svojej genderovej skupiny, je štatisticky neodlíšiteľná od ich rovesníkov,“ píše Kristína Olsonová.
Výskumy podľa nej jednoznačne ukazujú, že transgenderová identita je prekvapivo pevná a naprieč rôznymi prejavmi prekvapivo konzistentná už u veľmi malých detí. „Protirečí to rozšírenej mienke, že takéto pocity sú len dočasné alebo že deti jednoducho iba predstierajú, že patria k opačnému pohlaviu,“ zdôrazňuje psychologička.
Transrodoví dospelí a transrodoví tínedžeri, ktorí nemajú možnosť prejaviť – teda „žiť“ – svoju skutočnú rodovú identitu ešte ako deti, prípadne sú rovesníkmi a rodinou odmietaní, vykazujú mimoriadne zvýšený výskyt depresií a úzkosti. A podľa odhadov si až 40 % z nich siahne na život.
Naopak, transrodoví ľudia, ktorí tento svoj prechod absolvujú v detstve, sú na tom omnoho lepšie. Depresiami netrpia častejšie ako ich rovesníci. A výskyt úzkostných stavov je len mierne zvýšený.
„Častý výskyt depresií, úzkostných stavov a samovrážd, zistený staršími výskumami, nie je nevyhnutný,“ zdôrazňuje Karin Olsonová. „Ako je verejnosť o transrodových ľuďoch viac a viac informovaná, odmietanie a šikanovanie ustupuje.“
-
Zdroje:
Lang, S.: Gender Variance in North American Indian Cultures. In: Ramet, S. P. (ed). Anthropological and Historical Perspectives: Gender Reversals and Gender Cultures. Routledge,1996.
Lents, N. H.: Not so Different. Columbia University Press, 2016.
Olson, K.: When Sex and Gender Collide. In: It’s Not a Woman’s Issue. Špeciálne vydanie časopisu Scientific American, september 2017.
Turek, J.: Lukostřelec Surmir. In: Lidé a dějiny. Academia, 2017.
» Ako je to s dedičnosťou inteligencie a homosexuality?
Tweet
V psychológii a sociológii sa „pohlavie“ považuje za biologickú kategóriu (muž alebo žena, samec alebo samica). Termín „rod“ (gender) označuje identifikáciu s istými spoločenskými a kultúrnymi atribútmi a kategóriami, ktoré sú tradične spájané s niektorým pohlavím.
V prírode
V biológii sa gender (v sekcii uprednostníme tento pojem, keďže slovenský „rod“ sa používa taktiež ako taxonomická jednotka) definuje ako konkrétna reprodukčná stratégia jedinca. Okrem pohlavia určujú gender ďalšie faktory ako spôsob dvorenia alebo kopulácie, výber partnera, povaha partnerského puta a hniezdenia, či typ starostlivosti o potomstvo. Skrátka celé spektrum toho, čo biológovia považujú za „reprodukčné správanie“.
U mnohých druhov živočíchov existujú celkom odlišné typy samíc alebo, čo je častejšie, samcov. V rámci daného pohlavia teda biológovia hovoria o niekoľkých gendroch.
Jeden európsky zástupca pyskatcovitých (Labridae) napríklad disponuje niekoľkými samčími gendrami, ale len jediným samičím. Ide o malé ryby obývajúce Stredozemné more. Kým samice sa o oplodnené vajíčka vôbec nestarajú, samce pre ne budujú zložité hniezda. Oplodnené vajíčka následne pozorne strážia celý týždeň, dokiaľ sa ich potomstvo nevyliahne a neodpláva preč.
Takto sa správajú „typické“ veľké a silné samce. Hniezda si svojpomocne postavia a agresívne odháňajú iné, ktoré vplávajú do ich teritória. Nazvime ich pre naše potreby „alfa samce“. Ďalší samčí gender druhu sa im vôbec nepodobá. Tieto samce sú malé, nestavajú hniezda a ani sa nestarajú o vajíčka. Napriek tomu sa im darí splodiť nemalé množstvo potomstva. Skrývajú sa vo vegetácii a čakajú, keď samička nakladie vajíčka do hniezda niektorého „alfa samca“. Potom k vajíčkam vyštartujú tak rýchlo, ako vládzu, aby na ne vypustili spŕšku svojich spermií skôr, než ich majiteľ hniezda odoženie. Medzi nami, v evolučnej biológii sa jedincom s takouto stratégiou neoficiálne hovorí sneaky fuckers.
U pyskatcovitých existuje ešte tretí samčí gender. V tomto prípade sú jedince stredne veľké a niektorými znakmi pripomínajú samice. Označujú sa ako „pomocníci“, pretože pomáhajú „alfa samcom“ so strážením teritória a odháňaním konkurentov. Keď niektorý alfa samec súhlasí s partnerstvom, na oplátku za pomoc dovolí pomocníkovi oplodniť čiastku vajíčok v hniezde. Oplodnenú znášku následne spoločne strážia.
„Pyskatcovité nie sú výnimkou,“ upozorňuje profesor biológie Nathan Lents. Vedec pripomína, že u mnohých druhov rýb sa podarilo zistiť dva či tri samčie gendre. Napríklad najhojnejšia sladkovodná ryba Severnej Ameriky, slnečnica veľkoplutvá (Lepomis macrochirus), patrí medzi najlepšie preskúmané druhy s tromi samčími gendrami. V prípade tohto druhu rituál ustanovujúci spojenectvo obsahuje kontakt genitálií oboch samcov.
Lents taktiež upozorňuje, že gender nepredstavuje otázku voľby: „Ryby sa so svojím gendrom už vyliahnu.“
Väčšie či menšie variácie vo funkcii viacerých samčích gendrov vidíme u mnohých ďalších druhov. Aj takých, ktoré sú laickej verejnosti dobre známe, ako je náš jeleň lesný (Cervus elaphus). Rozoznávame samčí gender s parohmi a druhý samčí gender bez nich (označuje sa pojmom nott). Skrátka, existencia viacerých gendrov pre niektoré pohlavie nie je v prírode zriedkavá. Téme by sme mohli venovať celú knihu. A niekoľko takých skutočne vyšlo, napríklad Evolution’s Rainbow od Joan Roughgardenovej.
U iných (aj dávnych) kultúr
Gender v živočíšnej ríši siaha ďaleko za hranice biologického pohlavia. A to isté platí pre ľudí. Je to vlastne len relatívne nedávno, čo sme túto skutočnosť začali z ideologických dôvodov popierať. Dnešná západná, kresťansko-judaistická spoločnosť kvôli tomu tradične rozlišuje dve rodové kategórie – muž a žena. „Založené sú na biologickom určení pohlavia a pokladajú úlohu rozmnožovania za najdôležitejšie poslanie ľudských bytostí,“ vysvetľuje archeológ Jan Turek. „Akékoľvek iné možnosti boli predpojatou väčšinou považované za prejavy deviácie.“Jan Turek varuje, že takýto konzervatívny prístup viedol okrem iného aj k dezinterpretácii archeologických nálezov.
„Naše súčasné genderové koncepty nezodpovedajú minulej realite,“ zdôrazňuje. Jeho vlastný výskum sa venoval dokladom rozmanitosti genderových kategórií z územia Českej republiky z čias doby medenej (eneolit, približne tretie tisícročie pred n. l.). Skúmal príklady žien, ktoré boli pochovávané s artefaktmi typicky asociovanými s mužmi. Alebo naopak, hroby starých mužov, ktorých pochovali typicky ženským spôsobom, akoby sa na sklonku života vzdali spoločenského postavenia muža (zrejme spolu s očakávaniami a povinnosťami, ktoré niesol).
Jan Turek tiež pripomína, že u mnohých iných - dnešných či nedávnych – kultúr boli pre ľudskú genderovú rozmanitosť definované osobitné, zrozumiteľné kategórie. „Kresťanské normy západných spoločností vytvorili sociálne vylúčenie homosexuálov predovšetkým kvôli absencii zodpovedajúcej genderovej kategórie,“ píše.
Názorným príkladom sú domorodé kmene Severnej Ameriky a Sibíri. Väčšina rozlišuje tri alebo štyri gendery (napr. muž, muž–žena, žena, žena–muž). A sibírski Čukčovia celkovo rozlišujú až deväť.
Takzvané genderové prechýlenie nie je iba dôsledkom sexuálnej orientácie. Skôr závisí od povolania, potrieb komunity a osobných vlastností. Napríklad keď u kanadských indiánov Ojibwa nastane nedostatok mužských potomkov, rodiny vychovávajú jednu dcéru ako chlapca. Dochádza k tomu predovšetkým tam, kde spôsob obživy závisí na love, ktorý je v rámci deľby práce typicky mužskou doménou. Podobné praktiky sú známe taktiež u aljašského kmeňa Kaska alebo u Inuitov.
U indiánov kmeňa Mohave v Kalifornii sa muži-ženy nazývajú Alyha a ženy-muži Hwame. Muži, ktorí takto zmenili svoju rodovú identitu, vykonávajú typicky ženské pracovné povinnosti a obvykle sa obliekajú ako ženy. Nosia typicky ženské účesy aj typicky ženské motívy tetovania. Ako ženy sa správajú, používajú ženské gestá a na ženský spôsob prispôsobujú tón svojho hlasu. Niekedy dokonca predstierajú menštruáciu. Naopak, ženy-muži, čiže Hwame, menštruáciu skrývajú a snažia sa skrývať aj svoje prsia. Môžu sa „oženiť“, používajú zbrane, zúčastňujú sa boja, pričom sa podieľajú aj na iných typicky mužských aktivitách. Mimochodom, u indiánov kmeňa Mohave možno celkom prevziať genderové úlohy opačného pohlavia ako v detstve, tak až v starobe.
U detí
Keď ľudia počujú o „trans deťoch“, často sa čudujú, ako je možné nadobudnúť vo veku troch rokov jasnú predstavu o svojej rodovej identite. Často sa objavujú prirovnania k deťom, ktoré prechádzajú fázou, keď si myslia, že sú mačkami či dinosaurami (alebo dokonca predmetmi), alebo majú imaginárnych kamarátov. „Lenže desaťročia výskumu zameraného na vývoj genderovej identity naznačujú, že presne v tomto veku si prakticky všetky deti začínajú uvedomovať vlastnú genderovú identitu ako aj genderovú identitu iných,“ pripomína Kristina R. Olsonová, psychologička z Washingtonskej univerzity.Jej vlastný výskum TransYouth Project už 20 rokov sleduje psychologický vývoj 300 „trans detí“. Jeho zistenia ukazujú, že tieto deti majú rovnako silné presvedčenie o svojej rodovej identite ako ich rovesníci. Zároveň vykazujú odlišný priebeh psychického vývinu než deti, ktorým sa len páčia hračky a oblečenie opačného pohlavia.
„Miera, do akej uprednostňujú oblečenie typicky spájané s opačným pohlavím, ich tendencia priateliť sa s tými, ktorí sa identifikujú s rovnakým genderom ako oni, ako aj miera, do akej sa považujú za člena svojej genderovej skupiny, je štatisticky neodlíšiteľná od ich rovesníkov,“ píše Kristína Olsonová.
Výskumy podľa nej jednoznačne ukazujú, že transgenderová identita je prekvapivo pevná a naprieč rôznymi prejavmi prekvapivo konzistentná už u veľmi malých detí. „Protirečí to rozšírenej mienke, že takéto pocity sú len dočasné alebo že deti jednoducho iba predstierajú, že patria k opačnému pohlaviu,“ zdôrazňuje psychologička.
Transrodoví dospelí a transrodoví tínedžeri, ktorí nemajú možnosť prejaviť – teda „žiť“ – svoju skutočnú rodovú identitu ešte ako deti, prípadne sú rovesníkmi a rodinou odmietaní, vykazujú mimoriadne zvýšený výskyt depresií a úzkosti. A podľa odhadov si až 40 % z nich siahne na život.
Naopak, transrodoví ľudia, ktorí tento svoj prechod absolvujú v detstve, sú na tom omnoho lepšie. Depresiami netrpia častejšie ako ich rovesníci. A výskyt úzkostných stavov je len mierne zvýšený.
„Častý výskyt depresií, úzkostných stavov a samovrážd, zistený staršími výskumami, nie je nevyhnutný,“ zdôrazňuje Karin Olsonová. „Ako je verejnosť o transrodových ľuďoch viac a viac informovaná, odmietanie a šikanovanie ustupuje.“
-
Zdroje:
Lang, S.: Gender Variance in North American Indian Cultures. In: Ramet, S. P. (ed). Anthropological and Historical Perspectives: Gender Reversals and Gender Cultures. Routledge,1996.
Lents, N. H.: Not so Different. Columbia University Press, 2016.
Olson, K.: When Sex and Gender Collide. In: It’s Not a Woman’s Issue. Špeciálne vydanie časopisu Scientific American, september 2017.
Turek, J.: Lukostřelec Surmir. In: Lidé a dějiny. Academia, 2017.
Pozri tiež
» Homosexualita: Fakty verzus demagógia» Ako je to s dedičnosťou inteligencie a homosexuality?
Páčia sa Vám naše články? Podporte nás
Zdieľajte článok
Tweet
