11.03.2017-07:42:00   |   Dušan Valent
#Zdravie
#Zbúrané mýty
Aloe vera sa stala súčasťou najrôznejších produktov kozmetického priemyslu. Ide napríklad o hydratačné a opaľovacie krémy, pleťové mlieka, mydlá, šampóny, kozmetiku na holenie, prísady do kúpeľa, líčidlá a mnohé iné. Propagačné materiály tvrdia, že produkty obsahujúce nejaký výťažok z aloe majú omladzujúce, zvlhčujúce a liečivé účinky na pleť.



Priemysel s doplnkami výživy samozrejme neváhal a zaplavil trh nepreberným množstvom produktov, ktorých propagátori neváhajú tvrdiť, že majú silné detoxikačné účinky, podporujú činnosť pečene, znižujú hladinu cukru v krvi a hladinu cholesterolu, pomáhajú pri zápche, zažívacích a črevných problémoch, paradentóze, paradontóze, artritíde, cukrovke, astme, obezite, posilňujú imunitu. Aloe vera dokonca údajne spomaľuje rast nádorov.

A čo dôkazy?

Nuž, tie sú poskromnejšie.

Kolektív expertov v knihe „100 mýtov o chémii“ (100 Chemical Myths, 2014) varuje: „Letáky a články v magazínoch o aloe vera sú ako zdroje vierohodných informácií prakticky bezcenné. Ich tvrdenia sú často smiešne zveličené alebo z vedeckého hľadiska absurdné.“ Vedci dodávajú, že v Európskej únii neexistujú žiadne lieky na vnútorné používanie, ktoré by obsahovali látky z aloe, len doplnky výživy, ktorých marketingové kampane sa často potácajú na hraniciach legálnosti.

Autori prehľadu dostupných vedeckých štúdií o aloe vera konštatujú, že oba základné typy produktov – gél aj latex šupky listov – síce údajne disponujú širokým spektrom farmakologických účinkov, lenže „tieto tvrdenia nie sú podporené dôsledne kontrolovanými výskumami.“



Ale buďme konkrétnejší. Celkový obraz výskumnej literatúry o účinkoch aloe vera totiž nie je jednostranne negatívny.

Vonkajšie použitie

„Riedky, číry gél, ktorý vyteká z listu po jeho narezaní, má niektoré liečivé vlastnosti,“ píše profesor Joseph Schwarcz, riaditeľ Úradu pre vedu a verejnosť McGillovej univerzity v Montreale, špecializujúci sa na vyvracanie mýtov o chémii a jej aplikácii v bežnom živote. Niektoré chemikálie z aloe podľa Schwarcza majú napríklad účinky zmierňujúce svrbenie, alebo antibakteriálne či antimykotické účinky. „Viaceré štúdie zistili, že gél z aloe pomáha pri omrzlinách, spálení slnkom a hojení rán*.“

Profesor Schwarcz odporúča obmedziť používanie produktov z aloe vera práve na málo závažné vonkajšie problémy pokožky. „Hovorím málo závažné, pretože na závažnejšie, ako napríklad rany po cisárskom reze, môže aplikovanie aloe hojenie v skutočnosti spomaliť,“ vysvetľuje.

Vnútorné používanie

Žiaľ, väčšina mimoriadnych účinkov aloe sa sľubuje od vnútorného užívania. Tu sú údajné výhody kvalitnými výskumami podporené veľmi chabo – marketing štúdie jednoducho zveličuje, či úplne prekrúca. A naopak, vynárajú sa riziká – napríklad viaceré chemické zložky, ktoré sa nachádzajú v latexe aloe sú génotoxické a môžu byť mutagénne, kým nadmerné používanie laxatív z aloe je spojené s poruchou pigmentácie steny hrubého čreva (melanosis coli), ktorá môže viesť k rakovine (latex z aloe pôsobí pri vnútornom použití ako silné laxatívum).

Údajné účinky na žalúdočné vredy a tráviace problémy výskumy nepotvrdili, a to isté platí pre hmlisté tvrdenia týkajúce sa účinkov na rakovinu,“ sumarizuje profesor Schwarcz. Čo sa týka vplyvu aloe na hladinu krvného cukru, napriek zveličeniu niektorých predbežných štúdií je celková situácia nejasná, rovnako ako bezpečnosť takéhoto postupu.



Propagátormi spomínané tvrdenia o účinkoch na rakovinu výrazne zavádzajú. Skúmal sa totiž vplyv istých chemických zložiek v aloe, nie rastliny, ani jej extraktov, a to prevažne iba na bunkových kultúrach v skúmavke. Ako iste pochopíte, je čosi celkom iné dostať konkrétne množstvo istej chemikálie priamo k rakovinovým bunkám, a prehnať zanedbateľnú koncentráciu tejto chemikálie spolu s tisíckami ďalších najprv procesom trávenia. Taktiež treba pripomenúť, že vo výskumoch na bunkových kultúrach sa ako nádejné ukazujú tisíce látok, ale len zriedka sú použiteľné pre prax (zveličovanie výpovednej hodnoty výskumov na bunkových kultúrach je, ako sme videli na viacerých príkladoch - graviola, kurkuma, éterické oleje - základná pracovná metóda šarlatánov). A keby k takému použitiu došlo, sotva by to bola podoba extraktov či suplementov z aloe. Z praktických príčin by išlo o izolovanú účinnú látku s presným dávkovaním (napr. v podobe tabletiek).

Čo sa týka údajného „posilnenia imunity“, zveličenie je podobné. (Mimochodom, je zaujímavé, že existujú anekdotické dôkazy ako o účinkoch stimulujúcich, tak o prejavoch, ktoré znamenajú tlmenie imunitnej odpovede!) Na počiatku mystifikácie stoja laboratórne výskumy, ktoré zistili istý imunomodulačný účinok pre niektoré polysacharidy v géli z aloe vera (napr. acemanan, ktorý sa nachádza v dužine listov). Lenže sú tu dva problémy.

Po prvé, štúdie, ktoré proklamujú účinok gélu z aloe, obvykle používali jeho výrazne modifikovanú podobu s polysacharidmi celkom odlišnej dĺžky. „Výsledný produkt by som ani nenazvala gélom z aloe. To je podľa mňa trochu zavádzanie. Lebo je to to isté, ako nazvať želatínu „spracovaná krava“,“ vysvetľuje výskumná farmaceutka Lenka Piváčková. „Hmota modifikovaného gélu bola totiž chemicky rozštiepená, prefiltrovaná, centrifugovaná, precipitovaná s etanolom a ešte raz separovaná gélovou filtráciou…“

Že laboratórne štúdie na špeciálne upravených derivátoch z aloe neoprávňujú vyvodzovať závery o účinnosti prírodného gélu či koncentrátov/extraktov z rastliny podčiarkuje ďalší dôležitý fakt. „Imunomodulačne aktívne polysacharidy majú optimálnu molekulovú hmotnosť 5 – 400 kDa a väčšina polysacharidov v prírodnom aloe géli má molekulovú hmotnosť okolo 2000 kDa a len zanedbateľnú imunomodulačnú aktivitu,“ zdôrazňuje Dr. Piváčková (štúdia k zisteniu).

Ako klame marketing

Čo je horšie, aj keby boli údajné účinky aloe vera preukázané (čo zväčša nie sú), produkty z tejto rastliny by vám aj tak často boli nanič. „Niektoré z týchto produktov ani neobsahujú veľa aloe, len toľko, aby si ho mohli uviesť na etikete,“ upozorňuje profesor Schwarcz.



Ďalším klamlivým postupom výrobcov je opísať vlastnosti rastliny, a nie samotného výrobku. Propagátori v letákoch či na rôznych internetových stránkach alebo časopisoch tiež pripájajú pochybné anekdoty. Dokonca sa čas od času pridajú údajní experti, ktorí sa za účinky aloe postavia – ako sme videli, v rozpore s celkovým obrazom výskumnej literatúry. Autori „100 mýtov o chémii“ k tejto situácii poznamenávajú, že títo „odborníci na prikývnutie“ v skutočnosti nemusia byť sférou svojej odbornosti vôbec relevantnými expertmi. Alebo nemusia byť nezávislí.

Ale je tu ďalší problém. Aj keby boli údajné účinky aloe vera skutočné a koncentrácia extraktov z rastliny v produktoch zdanlivo dostatočná, rôzne produkty by sa vo svojej účinnosti líšili. Zloženie a účinnosť zložiek každej jednotlivej rastliny totiž ovplyvňujú také rozmanité faktory, ako klimatické podmienky, ročné obdobie a spôsob zberu, či spôsob spracovania a podmienky skladovania.

Skrátka, do väčšej alebo menšej miery stále kupujete mačku vo vreci.

Keď už teda máte siahnuť po aloe vera, možno sa oplatí vypočuť radu profesora Schwarcza. Kvôli získavaniu gélu na menej závažne popáleniny či škrabance radí aloe pestovať doma. „Hoci zlepšenie hojenia nie je veľmi výrazné*, budete mať celkom peknú rastlinu,“ píše.

-

Za odborný dozor a cenné pripomienky autor ďakuje farmaceutke Lenke Piváčkovej PhD.

-



Poznámka:
*Hodnotenie celkového stavu výskumnej literatúry lekárskou organizáciou Mayo Clinic pri účinku na hojenie rán uvádza protichodné výsledky výskumov. Niektoré metaštúdie (napr. táto) ale uvádzajú, že dôkazy sa prikláňajú na stranu existencie tohto účinku.

Hlavné zdroje:
Boudreau MD, Beland FA (2006). "An Evaluation of the Biological and Toxicological Properties of Aloe Barbadensis (Miller), Aloe Vera". J Environ Sci Health C Environ Carcinog Ecotoxicol Rev. 24 (1): 103–54.
Kovács, L. a kol. (2014): 100 Chemical Myths Misconceptions, Misunderstandings, Explanations. Springer.
Páčia sa Vám naše články? Podporte nás

Zdieľajte článok






Za podporu ďakujeme

Pridať e-mail