16.03.2012-19:07:00   |   Dušan Valent
#Zem
Láva vytekajúca z väčšiny aktívnych sopiek obsahuje veľa kremíka, a preto je viskózna - málo tekutá. Naproti tomu bazaltová láva, vytvárajúca po stuhnutí oceánske dno, má kremíku málo, a preto sa správa oveľa tekutejšie. Keď si prerazí cestu na povrch kontinentov - obvykle ako súčasť masívnej vulkanickej činnosti, dokáže zaplaviť také rozsiahle územie, aké nepokryjú vodou ani najväčšie povodne.



Záplavový bazalt


-

Takejto láve sa veľmi príznačne hovorí „záplavový bazalt“. Napr. na Sibíri pokrýva 2 milióny km2 (pôvodne, pred 250 miliónmi rokov, pokrýval vyše 7 miliónov km2). Predpokladá sa, že sprievodná sopečná činnosť výrazne prispela k najmasovejšiemu vymieraniu všetkých čias, keď vymrelo až 96 percent všetkých druhov. Podobné výlevy nahromadili na území dnešnej Indie toľko lávy, že aj napriek ničivým silám erózie dnes tvoria dvojkilometrové pohoria - predstavte si Vysoké Tatry tvorené utuhnutou lávou! Na iných miestach môže hrúbka takýchto usadenín dosahovať aj vyše 10 kilometrov.

Kontinentálne záplavy lávy sú príkladom tzv. veľkých magmatických provincií. Charakteristické sú pre ne nesmierne obrovské lávové prúdy: jednotlivé prúdy sú až do 750 km dlhé a stovky metrov hrubé. S typom vulkanizmu, aký za ich vznik zodpovedá, sa človek nikdy nestretol - s výnimkou vysokoexplozívnej erupcie isladnského vulkánu Laki v r. 1783-1784. Vo väčšej miere sa odohrával pred viac ako 10 miliónmi rokov.

Oceánske plošiny

Akokoľvek giganticky pôsobia nahromadenia záplavových bazaltov, zatieňuje ich ďalší príklad veľkých magmatických provincií - oceánske plošiny. Pomocou seizmických vĺn a odhalenia distribúcie gravitačných anomálií sa podarilo zistiť, že oceánske plošiny dosahujú hrúbku až 35 kilometrov, pričom najvyšších asi 10 kilometrov je výlevných. Sú široké, ploché a týčia sa dva kilometre nad okolitým dnom.



Dnes je najväčšou z nich 120 miliónov rokov stará Ontong jávska-Manihikiská-Hikurangijská plošina v Pacifiku. Kým katastrofické výlevy lávy na území dnešnej Sibíri dosiahli objem 1-4 milióny km3, chochol magmy vytvoril v prípade tejto magmatickej provincie kôrové zhrubnutie s objemom až takmer 100 miliónov km3! Ohromne veľká Ontong jávska-Manihikiská-Hikurangijská plošina sa časom rozpadla na štyri kusy, z ktorých dodnes existujú tri. Pohyby zemských platní ich od seba odtiahli na tisíce kilometrov a štvrtú z nich „nalepili“ na Južnú Ameriku. Spoločne však kedysi dosahovali rozlohu až 1% povrchu celej Zeme!

-

Príspevok je úryvkom z článku „Drastické pretváranie Zeme: Najveľkolepejšie kataklizmy“ GoldMan, október 2010, str. 92-97.
Páčia sa Vám naše články? Podporte nás

Zdieľajte článok






Za podporu ďakujeme

Pridať e-mail