04.09.2017-02:36:00   |   Jakub Podhorányi
#Myslenie
#Živá príroda
Azda nikto nepochybuje o dôležitosti ochrany životného prostredia. Napriek tomu naše správanie často neodráža presvedčenie, že prírodu treba chrániť. Prečo vzniká takýto nesúlad postojov so skutkami?

Odpovedí zrejme možno nájsť viacero, a to na rozličných miestach. Jednou z relevantných perspektív je pravdaže hľadisko psychologické. Ktoré psychologické bariéry nám teda komplikujú prechod od slov k činom a nedovoľujú, aby sa „ekologickejšie“ správanie stalo každodennou realitou?



Psychológ Robert Gifford z University of Victoria identifikoval 29 takýchto bariér (fulltext štúdie stiahnete kliknutím sem, ktoré následne roztriedil do siedmich kategórií. Zoznam sa nachádza na priloženom obrázku. Pre potreby článku sa podrobnejšie pozrieme na niektoré vybrané faktory.


-



Limitovaná racionalita ľudského myslenia

Hoci si ľudia radi namýšľajú, že sú racionálne bytosti, skutočnosť je o niečo zložitejšia. Počas rozhodovania často používame rôzne kognitívne skratky, takzvané heuristiky. Tie síce komplikovaný proces zrýchľujú a uľahčujú, avšak z hľadiska racionality často nevedú k optimálnym výsledkom.

Hoci sa vplyv heuristík vo výskumoch najčastejšie ilustruje prostredníctvom peňažných volieb, kde je pomerne ľahko badateľný, ich pôsobenie sa nevyhýba ani rozhodovaniu v rámci iných domén, ochranu životného prostredia nevynímajúc. Heuristiky majú podobu jednoduchých implicitných pravidiel, ktoré ovplyvňujú naše rozhodovanie a stoja tak na pozadí všetkých týchto bariér.



Pokiaľ ide o náš mozog, ten sa do súčasného stavu vyvinul ešte pred historickým vznikom poľnohospodárstva, takže je v podstate stále "praveký". Naši dávni predkovia však boli orientovaní predovšetkým na prítomnosť - na uspokojovanie svojich bezprostredných potrieb, či vyhýbanie sa aktuálnym nebezpečenstvám. V súčasnosti má ale veľa problémov dlhodobejší charakter, kým bezprostredné problémy, aké sužovali pravekého človeka, sú nezriedka banálne (keď ma prepadne hlad, obvykle mi stačí zájsť do chladničky a nemusím sa vydať na lov mamuta).

Navyše, medzi charakteristické vlastnosti väčšiny environmentálnych problémov patrí relatívne pomalý a postupný priebeh. Následky sú časovo vzdialené, „odskáču“ si ich teda iní ľudia než tí, ktorí ich spôsobili. Medzi povahou environmentálnych problémov a „pravekým“ mozgom tak vzniká rozpor, ktorý môže pôsobiť ako jedna zo spomínaných bariér. Samozrejme, neznamená to, že náš mozog nie je schopný riešiť problémy dlhodobého charakteru. Len že mu to v porovnaní s tými bezprostrednými ide „ťažšie".

Diskontovanie časové i vzdialenostné

Zaujímavým javom pri rozhodovaní je takzvané diskontovanie, ktoré sa týka spôsobu, akým nazeráme na dôsledky našej voľby. Čím je voči nám výsledok rozhodovania vzdialenejší - či už fyzicky alebo časovo-, tým má pre nás nižšiu subjektívnu hodnotu.

Diskontovanie teda predstavuje určité podceňovanie tých následkov nášho rozhodovania, ktoré na nás nepôsobia bezprostredne. Príkladom diskontovania môže byť situácia, keď musíme splniť nejakú úlohu do určitého termínu, ale rozhodneme sa ju odložiť na neskôr, hoci by sme ju mohli vykonať okamžite. Námaha na okamžité splnenie úlohy sa nám totiž javí väčšia, než námaha „odložená“ do budúcnosti. A to je práve dôsledok diskontovania námahy.



Následkom časového diskontovania je tak uprednostňovanie skorších a menších „odmien“ plynúcich z rozhodovania na úkor neskorších, ktoré však často bývajú väčšie. V environmentálnej doméne by príklad diskontovania mohol vyzerať tak, že sa do blízkeho obchodu pravidelne vyberáme autom. Ušetríme tým síce trochu času a námahy (skoršia a menšia odmena), ale takáto pohodlnosť vedie k emisiám CO2 a k znečisteniu ovzdušia, takže v budúcnosti budeme dýchať viac znečistený vzduch (prídeme o neskoršiu a väčšiu odmenu). Hodnota čistejšieho vzduchu v budúcnosti sa nám totiž vplyvom diskontovania zdá nízka a bezprostredná potreba ušetrenia času ju tak poľahky preváži.

Keďže následky environmentálne nepriaznivého správania sa naplno prejavia až po dlhom čase, pri ekologických otázkach vznikajú vhodné podmienky pre časové diskontovanie. Pozitívnou správou však je, že podľa výskumov k nemu dochádza v menšej miere než u iných domén a ani nie tak konzistentne. Negatívne dopady nášho správania na prostredie teda príliš nezľahčujeme len preto, že sa objavia v ďalekej budúcnosti.

Horšie to zrejme bude s diskontovaním na základe vzdialenosti. Príslušné výskumy totiž poukazujú na tendenciu ľudí hodnotiť stav prostredia, v ktorom žijú, ako lepší, než stav ostatných miest. Samozrejme, lepší stav „domáceho“ prostredia niekedy môže byť pravdivý. Avšak výskumy navrhnuté tak, že všetky porovnávané miesta mali z objektívneho hľadiska porovnateľnú kvalitu (napríklad použijete anglické dediny, vzdialené od seba len pár kilometrov, ako to spravil Musson), potvrdzujú, že diskontovaním na základe vzdialenosti existuje.

Utopené náklady

Významnou bariérou môže byť tiež efekt utopených nákladov. Dal by sa charakterizovať ako prílišné lipnutie na niečom, na čo sme už vynaložili nejaké prostriedky.

Ľudia pociťujú averziu voči strate a nechcú, aby ich náklady (vynaložený čas, úsilie, peniaze...) prišli navnivoč. Pre majiteľov áut tak napríklad môže byť problematické začať na kratšie trasy využívať bicykel, pretože si pomyslia, že keď už raz investovali do auta, nech sa aj využíva. Šetrenie ovzdušia (a peňaženky, lebo benzín nie je zadarmo) tu prakticky nezohráva žiadnu úlohu.



Okrem averzie voči strate však trpíme aj averziou voči riziku, a tá sprevádza každú zmenu. Pochybnosti o tom, či zmenené správanie vôbec bude fungovať, či sa nejakým spôsobom vyplatí, alebo či nevyvolá povedzme posmech známych, preto môžu pôsobiť ako bariéra.

Porovnávanie sa s inými

Keďže ľudia sú spoločenské tvory, významnú úlohu v našom živote zohráva aj tendencia porovnávať sa s druhými. Niektorí ľudia pre nás fungujú ako referenčná skupina, podľa ktorej posudzujeme aj nás samotných. Prostredníctvom nich si vytvárame normy o tom, čo je „správne“, takže ak ľudia z referenčnej skupiny nie sú príliš naklonení environmentálne zodpovednému správaniu, môže to ovplyvniť aj náš postoj k celej problematike.

Ďalším problémom je vnímaná nerovnosť. Prečo by som mal čokoľvek meniť, keď to ten druhý nerobí taktiež? Prečo by som mal niečo robiť, keď sa nepridajú aj ďalší? Tieto a podobné myšlienky často slúžia ako ospravedlnenie pre nečinnosť a komplikujú aj prípadnú spoluprácu pri riešení problematiky na viacerých úrovniach, od jednotlivcov až po celé štáty.

Popieranie, nedôvera a ideológia

Najväčšiu bariéru však napokon predstavuje popieranie vedy a nedôvera voči tomu, že ekologické problémy vôbec existujú. Na rozdiel od ostatných prípadov tu environmentálne hrozby nie sú vnímané ako problém, takže zmenu správania možno očakávať len ťažko.

Významnú úlohu v tomto smere zohrávajú rôzne ideológie. Tieto myšlienkové systémy často ovplyvňujú mnoho aspektov života. Niektoré však zahŕňajú také presvedčenia, ktoré môžu byť v konflikte s environmentálne zodpovedným správaním, čím preň vytvárajú ďalšiu bariéru. Či už ide o niektoré prvky kapitalizmu (napríklad vlastnenie podielov v podnikoch, ktorých činnosť poškodzuje životné prostredie), prílišné spoliehanie sa na to, že problémy vyrieši budúca technológia, alebo aj viera, že si príroda napriek všetkému spraví, čo chce. To všetko môže pôsobiť limitujúco.



Špecifická je tiež tendencia obhajovať systémový status quo spoločnosti. Ak je však správanie zamerané na zmiernenie negatívnych environmentálnych dopadov vyobrazené ako súčasť systému (napríklad sa prezentuje ako patriotické alebo sa zdôrazňuje, že pomôže zachovať „západný“ štýl života), môže u týchto obhajcov dôjsť k zmene postoja, ako to vo výskumoch ilustrovala Feygina s kolegami.

Samozrejme, množstvo dôvodov pre ktoré sa nesprávame príliš „ekologicky“, nemôžeme výraznejšie ovplyvniť. Na dedinách napríklad býva problém uprednostniť verejnú dopravu pred autom, keďže spoje premávajú len sporadicky. Rovnako na miestach s tuhými zimami nebude veľa priestoru na šetrenie s kúrením. Spomínané psychologické bariéry sú ale iba jednou časťou problému. Uvedomenie si ich existencie však môže svojou troškou prispieť k väčšej miere environmentálne udržateľného správania.

-

Obrázok: DnTrotaMundos
Páčia sa Vám naše články? Podporte nás

Zdieľajte článok






Za podporu ďakujeme

Pridať e-mail