Mendelejev Rybinsk - príliš revolučný

Vasilij Mendelejev nenasledoval príklad svojho otca, chemika a tvorcu periodickej tabuľky prvkov, Dmitrija. Život zasvätil technike. V polovici roku 1910 predložil návrh revolučného obrneného vozidla, ktorý vypracoval vo voľnom čase. Bol to 170 tonový hranol na pásoch. Za vysokú hmotnosť vďačil pancieru, ktorý bol na čelnej strane hrubý úctyhodných 150 mm, kým na bokoch a vzadu 100 mm. Ohromné delo kalibru 127 mm zasadalo priamo do prednej časti korby.



Bezproblémový prechod cez prekážky stroju umožňoval hydraulicky odpružený podvozok. Mendelejev prišiel s novátorským nápadom. Kvôli vyššej ochrane spodných častí bolo možné zmeniť nastavenie výšky zavesenia kolies pomocou hydraulických piestov. Tank sa mohol spustiť až úplne na zem. Transport výrazne uľahčovala možnosť uchytenia a samostatného presunu po koľajniciach.

Odvážnej vízii Mendelejeva nepriala doba. Rusko bičoval hladomor a kríza, takže výroba niečoho natoľko technicky a finančne náročného neprichádzala do úvahy. V roku 1917 sa k moci dostali boľševici a podpísali separátny mier s Nemeckom. Tým potreba zbrojenia zanikla, pričom na boje v ďalších konfliktoch sa takýto tank už nehodil.

Dinosaurus

V roku 1914, teda dva roky pred použitím prvého tanku v boji, (Mark I v bitke na Somme) priniesol francúzsky inžinier Louis Boirault návrh akéhosi predchodcu tankov. Stroj dostal prezývku Diplodocus militaris, odvodenú od najväčšieho v tom čase známeho dinosaura diplodoka. Oprávnene. Na pohyb mu slúžil jeden veľký pás z kovových platní s rozmermi 3 x 4 metre, ktorý obiehal okolo lichobežníkovej kabínky s posádkou.

Stroj poľahky predbehol aj chodiaci človek. Jeho maximálna rýchlosť nepresahovala 5 km/hod. Hodil sa jedine na vytváranie medzier v nepriateľských líniách a transport dvoch osôb cez nebezpečné územia.

Testy tohto „proto-tanku“ prebiehali v máji 1915. Neskôr prišiel Boirault s menším, vylepšeným modelom založeným na starom princípe. Rovnako ako pri prvom návrhu, existoval iba jeden testovací kus. Projekt skončil v prospech oveľa efektívnejších vozidiel.

Prehnane veľké trojkolky

Cár alebo Netopier bol ruský experimentálny kolesový tank skonštruovaný v roku 1915. Navrhol ho náčelník tajného laboratória ministerstva vojska Nikolaj Lebedenko. Miniatúrny model zaujal cára Mikuláša II a ten na projekt uvoľnil 210 000 rubľov.¹

Trup pripomínal tvar písmena T. Dve predné kolesá s priemerom 10 m poháňané leteckými motormi umožňovali prekonať väčšinu prekážok pri maximálnej rýchlosti 17 km/hod. Na druhej strane, roztrhať vnútorný výplet kolies dokázal výbuch obyčajného granátu, čím vozidlo úplne demobilizoval.

Do zvislej časti korby zasadala veža so šiestimi otvormi pre guľomety Maxim M1910. Výzbroj podporovali dve postranné vežičky. Korba smerom dozadu klesala k oveľa menšiemu riadiacemu kolesu. Dĺžka stroja presahovala 17 metrov. Kolos riadila desaťčlenná posádka.

Pri výrobe prototypu sa použil o 3 mm hrubší pancier oproti plánovaným 7 mm. Hmotnosť preto narástla na 60 ton. Váha vozidla zaťažovala zadné koleso do takej miery, že pri testoch v lese neďaleko mesta Dmitrov tank uviazol v jame. Rusi ho odtiaľ nedokázali uvoľniť, a tak ho v priebehu ôsmich rokov postupne rozobrali miestni obyvatelia. Konštruktéri sa ďalšieho financovania nedočkali a projekt stroskotal.

Cár inšpiroval Britov pri návrhu oveľa väčšieho ekvivalentu - Suchozemského krížnika, ktorý sa rozmermi rovnal štvorposchodovému domu. Jeho výška dosahovala 14 metrov, šírka 24 metrov a dĺžka až 30 metrov. Plán zahŕňal oproti Cárovi o dva metre väčšie predné kolesá. Výpočty odhadli hmotnosť na 1000 ton a rýchlosť úbohých 3 km/hod. Vláda nezmyselný projekt zrušila v štádiu nákresov.

Slimák na pásoch

Zakrátko si vlastné tanky vyvíjali mnohé ďalšie krajiny. Nemci ich potenciál spočiatku podceňovali. Obrátili sa na ne až v zúfalej snahe o výhru v prvej svetovej vojne v marci 1917. Veliteľstvo nemeckej armády vyslovilo požiadavku vytvoriť superťažký tank. O návrh sa postaral uznávaný dizajnér Joseph Vollmer, ktorý vychádzal z britských konštrukcií. Stroj Kolossal-Wagen (perexový obrázok) sa mal na fronte objaviť v roku 1918.



Kolossal-Wagen pozostával z obdĺžnikovej korby s rozmermi 12,7 × 3 × 3 m. Z každého boku mu vystupoval výklenok pre celkovo štyri kanóny ráže 77 mm . Výzbroj zahŕňala aj 7 guľometov Maxim, poprípade dva plameňomety. Obsluha zbraní a riadenie stroja vyžadovalo 22 až 27 mužov.

Posádku v najhrubších miestach chránil 31mm pancier. Hmotnosťou 150 ton prevyšoval Kolossal-Wagen všetky vtedajšie vozidlá, čo sa odzrkadlilo na maximálnej rýchlosti 7,5 km/hod. Obrovské rozmery komplikovali jeho prepravu - aby sa zmestil na vagón musel byť rozdelený na štyri časti.

Prehra Trojspolku a nedostatok finančných aj materiálových zdrojov mali za následok, že výroba skončila pri dvoch nedokončených prototypoch.²

Americký traktor

Spoločnosť Best Manufacturing Company pod vplyvom správ zo západného frontu v roku 1917 vyrobila vlastný tank, či skôr pásový traktor Holt Model 1909. Stroj bol obitý plechmi a vybavený množstvom diel a guľometov. Pre posádku ale nezostalo veľa vnútorného priestoru. Armádu vozidlo nezaujalo.

Spoločnosť sa z chýb poučila a v rovnakom roku vyrobila C. L. Best Tracklayer model 75. Zaujímavý prúdnicový tvar vozidla pripomínal ponorku Nautilus z románu Julesa Verna.

Americkí inžinieri dostali skvelý nápad. Palebnú silu v podobe dvoch kanónov ráže 37 mm presunuli do otočnej veže na vrchu korby. Ako základ poslúžil Holt Model 1909, čo sa odzrkadlilo na maximálnej rýchlosti 3,5 km/hod. 15 tonový tank armádu zaujal, no z objednaných 50 vozidiel napokon vznikli len dva. Hoci na výrobných pásoch dostali prednosť účinnejšie modely, dvojica už zhotovených priekopníkov našla uplatnenie v propagande amerického vojenského priemyslu a úspechov na bojisku. Noviny prinášali obrázky neohrozených vojakov postupujúcich vpred vďaka podpore tankov, ktoré v skutočnosti nezasiahli do bojov a po vojne skončili v šrote.

Limuzíny

V priebehu dvadsiatych až tridsiatych rokov začali konštruktéri rôznych krajín vytvárať veľmi dlhé tanky s viacerými vežami. Až bojové nasadenie ukázalo ich nevýhody. Odhliadnuc od neohrabanosti a vysokej spotreby, pre nepriateľskú paľbu predstavovali ľahký cieľ.

Trend neobišiel ani Sovietov. 1. mája 1936 sa po Červenom námestí promenádoval takmer desaťmetrový T-35, ktorého päť veží umožňovalo streľbu do všetkých strán. O chod tanku sa starala posádka jedenástich tankistov. Celkovo vzniklo 61 kusov, väčšina vojenských konštruktérov však projekt neodporúčala. Vozidlá preto poslúžili viac na propagandu mohutnosti Sovietskeho zväzu ako na skutočný boj.

T-35 sa čoskoro ukázali ako zastarané a neefektívne. Motor spotreboval až 800 litrov paliva na 100 km a na vozidlo s hmotnosťou 45 ton bol prislabý. Do roku 1941 vyradili technické poruchy 9 z 10 tankov modelu. Neúspešný T-35 mal nahradiť o čosi ťažší (58 ton) T-100. Jeho vývoj skončil po dvoch testovacích prototypoch.

Britská „tanková limuzína“ vznikla v predvečer ďalšieho celosvetového konfliktu. Ministerstvo vojny Veľkej Británie strašila predstava ďalších zákopových bojov. V septembri 1939 oslovili Sira Alberta Sterna so žiadosťou o návrh vozidla schopného prerážať nepriateľské línie v najťažších podmienkach. V marci 1941 spoločnosť William Foster & Co Ltd predstavila výsledok. TOG II.

Otočná veža tanku s kanónom ráže 76,2 mm bola osadená vpredu, pričom korba dosahovala dĺžku 10 metrov, výšku 3,05 m a hmotnosť 80 ton. Maximálna rýchlosť 13,5 km/hod evokovala vozidlá predošlých zákopových bojov. Ibaže spôsob boja sa medzičasom zmenil. Armáda potrebovala niečo mobilnejšie, a tak projekt v roku 1944 skončil. Jediný vyrobený kus vystavuje Tankové múzeum v Bovingtone.

Stonožka so sedemnástimi nápravami

Od začiatku prvej svetovej vojny po tridsiate roky nevyrábal Sovietsky zväz vlastné ťažké tanky. Používal jedine zahraničné. Nemeckí pohlavári využili príležitosť a zároveň geniálne obišli podmienky Versaillskej zmluvy.³ ZSSR pomohli v podobe delegácie skúsených inžinierov na čele s Erichom Grottem, ktorý pripravoval päť vozidiel pod označením TG (vyobrazený nižšie). Tento model od roku 1932 súperil o priazeň sovietskej vlády s modelom T-35. Z pochopiteľných dôvodov oveľa nákladnejší nemecký návrh prehral.

Grotteho vízia pôsobí už na prvý pohľad absurdne. Najvýraznejšiu črtu vozidla predstavuje až 15 metrov dlhá korba. Manévrovanie uľahčovali tri kĺbové spojenia. Rozmery sa odzrkadlili na hmotnosti, ktorá dosahovala „slušných“ 100 ton. Rovnako ako pri T-35, výzbroj pozostávala z piatich veží umiestnených na prednej časti korby. Hlavná veža niesla kanón ráže 107 mm, zvyšné niesli delo ráže 45 mm alebo guľomety. Polovicu tanku mal vypĺňať motor s minimálnym výkonom 2000 koní, no v Sovietskom zväze neexistovala žiadna pohonná jednotka s požadovaným výkonom a prijateľnými rozmermi. O chod vozidla sa mala starať dvanásťčlenná posádka.

Poznámky
1. Zmenšený model poháňal pružinový motorček z gramofónu. Na cára, rovnako ako aj na ostatných prítomných divákov, urobil dojem, keď prekonával prekážky zhotovené z kníh. Panovník model údajne sám naťahoval a liezol za ním pod stôl.
2. Predpokladaná cena jedného dosahovala 500 000 mariek. Plány počítali so 100 vozidlami vyrobenými do konca roku 1918. Vo vojnou vyčerpanom Nemecku to bola neuskutočniteľná vízia.
3. Zmluva nepovoľovala okrem mnohého iného ani výrobu tankov na území Nemecka. Nezakazovala však produkciu v inom štáte.

Zdroje
^{https://cs.wikipedia.org/wiki/Car_tank
http://www.zvlastnezbrane.estranky.sk/clanky/tanky-a-ina-pozemna-technika/netradicne-vozidla.html
http://www.zvlastnezbrane.estranky.sk/clanky/tanky-a-ina-pozemna-technika/supertazke-tanky.html
http://www.g1886.com/mendeleev-rybinsk-heavy-tank/
http://www.panzernet.net/php/index.php?topic=5727.0
http://www.aviarmor.net/tww2/tanks/usa/best75.htm
http://www.achtungpanzer.com/first-panzers-1917-1918.htm
http://www.aviarmor.net/tww2/tanks/germany/k-wagen.htm
http://www.tanks-encyclopedia.com/ww2/soviet/soviet_T-35.php
http://www.g1886.com/louis-boirault-machine-trench-crosser-tank/
https://en.wikipedia.org/wiki/TOG2
http://tankmuseum.org/museum-online/vehicles/object-e1951-49}

Páčia sa Vám naše články? Podporte nás

Zdieľajte článok

Tweet