Dá sa to robiť lepšie a efektívnejšie

Pred deviatimi rokmi som sa ako mladý slovenský vedec bez perspektívy uplatnenia v rodnej krajine rozhodol skúsiť šťastie v zahraničí. Od zotrvania v slovenskej vede ma odrádzali pomery, ktoré v nej vládnu doteraz.

Teda nedostatok financií. Zaostalá infraštruktúra. „Známostná spoločnosť“ (paródia termínu „znalostná spoločnosť“, za trefný termín ďakujem výpočtovému chemikovi Petrovi Grančičovi). A (pod)priemernosť väčšiny pracovísk, závisť, častá neochota medziskupinovej spolupráce, korupcia a neojedinelé nehorázne zaobchádzanie so študentmi a mladými vedeckými pracovníkmi (vlastná skúsenosť aj skúsenosti mnohých známych).

Tie isté príčiny vyhnali aj stovky ak nie tisícky mojich kolegov.



Odchod zo Slovenska mi umožnil spolupracovať so špičkovými vedcami a najväčšími chemickými a farmaceutickými spoločnosťami sveta. Rozšíril som si obzory a vrhol sa aj do iných oblastí výskumu, než bola moja úzka špecializácia. Táto synergia kolaboratívneho prostredia (veľkých mozgov) a tvrdej práce mi umožnila produkovať výstupy akceptované prestížnymi vedeckými časopismi.

Môj pobyt v zahraničí ma naučil, ako sa dajú robiť veci inak, lepšie, efektívnejšie. Situácia na Slovensku mi však nebola nikdy ľahostajná a angažoval som sa či už skrz mentoring, podporu popularizácie vedy, financovanie občianskych združení alebo aj cez iné formy aktivizmu (bol som spoluautorom otvoreného listu ministerke Lubyovej, ktorý vyšiel pod hlavičkou platformy Žijem vedu).

„Tie isté príčiny vyhnali aj stovky ak nie tisícky mojich kolegov.“

Dnes mám pocit, že Slovensko dozrelo na zmenu. Je tu nadej, že tá zmena bude pozitívna. Otázkou ostáva, ako podstatná bude táto zmena? Kozmetické úpravy nám nepomôžu. Preto som sa rozhodol popísať problémy a riešenia v oblasti, ktorú považujem za kľúčovú z hľadiska budúcnosti našej krajiny (za rovnako dôležitú oblasť považujem základne a stredné školstvo, ale tejto problematike sa už aktívne venuje Slovenská komora učiteľov pod vedením Vladimíra Crmomana).

Progres alebo korupcia, rodinkárstvo a podpriemernosť?

Slovensko sa nachádza na rázcestí a rozhoduje sa či pôjde cestou rozvinutých krajín Európy, alebo ostane východoeurópskou krajinou, v ktorej vládne korupcia, rodinkárstvo, podpriemernosť a pohodlná nečinnosť. Teda javy, ktoré sú aj v tých najoptimistickejších scenároch predpokladom ekonomickej a spoločenskej stagnácie.

Lenže v dobe exponenciálneho technologického pokroku, ktorý transformuje aj pracovný trh, a v dobe nových globálnych výziev spojených s klimatickými zmenami, sú uvedené charakteristiky garanciou ekonomického a spoločenského úpadku.

Vyspelé štáty pochopili, že jedinou odpoveďou na tieto výzvy je investícia do tvorby know-how (technológií a služieb), lebo je to komodita s najväčšou pridanou hodnotou, ktorá dáva svojmu vlastníkovi náskok pred ostatnými. Nebyť konkurencieschopným v kompetitívnom svete je luxus, ktorý si ako krajina nemôžeme dovoliť. Stačí sa pozrieť na Singapur, krajinu s podobným počtom obyvateľov ako ma Slovensko.

V celosvetovom meradle je po kvalite veľký dopyt, a z pohľadu globálneho trhu je viac-menej jedno, kde sa táto kvalita tvorí. Z pohľadu jednotlivých krajín sa však tvorba kvality a inovácií vyplatí rovno dvakrát. Jednak štát ušetrí na kúpe drahých technológií či služieb a zároveň získava cenný produkt, ktorý môže speňažiť. Je množstvo spôsobov ako je možné zabezpečiť, aby dividendy z takéhoto know-how zostali v systéme, čo umožní celej spoločnosti (danej krajiny) z neho profitovať.



Zároveň si treba uvedomiť, že synergia pri tvorbe nových technológií a služieb môže priniesť výrazne väčší zisk než samostatné na seba nenadväzujúce know-how. Ako príklad uvediem vývoj technológií pre skorú diagnostiku rakoviny. Niekto vyvinie revolučný prístroj na analýzu zložitých látok. Toto je samo o sebe komodita. Ak však vyviniete technológiu schopnú jednoznačne identifikovať jeden typ rakoviny rýchlo a lacno pomocou spomenutého prístroja, zrazu ovládnete lukratívny segment trhu (štát zrazu profituje z oboch inovácií). Stále to však nemá takú hodnotu, ako keď vyviniete technológiu, ktorá dokáže na rovnakom princípe identifikovať niekoľko typov rakoviny. A teraz si predstavte, že vyviniete technológiu, ktorá nezistí len typ rakoviny, ale aj to, v akom je štádiu. Zrazu váš produkt pokrýva celý trh a nikto viac nekupuje špecifické testy pre jeden typ rakoviny. S rastúcim dopytom zároveň klesá cena produktu, lebo produkcia vo veľkom je lacnejšia. Krajina, ktorá investovala do tvorby takejto technológie, ju môže sprístupniť obyvateľstvu za zlomok trhovej ceny.

V tejto analýze sa pokúsim načrtnúť hlavné dôvody, prečo Slovensko nejde cestou vyspelých (a v tomto smere rozumných) krajín a s akými fenoménmi sa bude musieť vysporiadať, ak sa rozhodne pre spomínaný pokrok.

„Vyspelé štáty pochopili, že jedinou odpoveďou na tieto výzvy je investícia do tvorby know-how. Nebyť konkurencieschopným v kompetitívnom svete je luxus, ktorý si ako krajina nemôžeme dovoliť.“

Dlhodobý nezáujem resp. nepochopenie problematiky politickými špičkami (ako výkonnej, tak aj zákonodarnej moci)

Vytvorenie prívetivého prostredia pre tvorbu know-how, vrátane podpory vedy a výskumu alebo aspoň kvality v rámci nich, nebola skutočnou agendou (a prioritou už vonkoncom nie) žiadnej relevantnej (parlamentnej) politickej strany. Jedna vládna strana kedysi omieľala termín „znalostná ekonomika“, ale jediné, čo vládne strany vyprodukovali, boli kauzy okolo štrukturálnych fondov (ďalšia koaličná strana sa, diplomaticky povedané, úspešne pokúša o „neefektívne“ manažovanie eurofondov vyčlenených na vedu a výskum; ide o vyše miliardu eur), veľké investície do neschopných projektov (napr. pavilón na výrobu vakcín v Malackách, spojený so zbytočným mrhaním desiatok miliónov eur), nevyužitých vedeckých parkov so starnúcou infraštruktúrou a tvorba takzvanej „vedeckej oligarchie“ („našich ľudí“; ktorí to sú, ľahko zistíte, ak sa pozriete, kto sa zo slovenských vedcov postavil na obhajobu Dankovho „kompilátu“, kto stál vedľa Lubyovej počas jej neslávnej tlačovky k stimulom, kto sú ľudia, ktorí rozhodujú, akým spôsobom sa budú hodnotiť projekty v rámci Agentúry na podporu výskumu a vývoja (APVV)).

Investície a ich rozdeľovanie

Veda, výskum a vzdelávanie sú na Slovensku extrémne podfinancované. Zo štátneho rozpočtu na vedu a výskum ide iba čosi okolo 0,8 % HDP, pričom priemer v EU je cez 2% (čo je 2,5-krát viac). Neuveriteľne biedne je na tom aj školstvo. Slovenská technická univerzita, ktorá v sebe spája vzdelávanie a výskum, o sebe tvrdí, že je najlepšia škola (v infantilnej posterovej kampani s vizuálom a obsahom hodným hudobného festivalu slovenského K-Popu, pričom zrejme nešlo o práve lacnú kampaň), sa nachádza v dezolátnom stave (zhnité laboratórne stoly, ktoré sú tam ešte od čias budovania socializmu). Ani prístrojová výbava školy nemôže súťažiť so serióznymi univerzitami vyspelého sveta, ba ani s univerzitami našich západných susedov a Maďarska. Vo svetovom rebríčku univerzít nemáme žiadnu v Top 500 a do Top 1000 sa dostala jediná. Na porovnanie: Rakúsko má 1 v Top 200, 5 v Top 500 a 11 v TOP 1000; Česko 1 v Top 200, 3 v Top 500 a 5 v TOP 1000; Maďarsko 1 v Top 500, 4 v Top 1000. Island, krajina s menším počtom obyvateľov ako Bratislava, má 2 v Top 500. Nečudo, že toľko mladých Slovákov sa rozhodne pre štúdium v zahraničí, ktoré často vedie k zotrvaniu mimo Slovenska aj po skončení štúdia (o odlive mozgov podrobnejšie na konci tejto stati).



O rozdeľovaní financií sa môžem kvalifikovane vyjadriť iba k financiám na vedu a výskum. Projektové financovanie (ktoré má aj reálnu šancu dostať sa k vedcom samotným) ide predovšetkým cez granty Vedeckej grantovej agentúry Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky (VEGA) a APVV. Cez VEGA bolo v roku 2017 vynaložených na granty mimo Slovenskej akadémie vied (SAV) v priemere 7939 eur na projekt (1199 projektov), pre SAV to bolo 6896 eur na projekt (597 projektov). Ide o projekty na obdobie 2 až 4 rokov. Čo znamená, že celkový rozpočet bol necelých 15 miliónov. Cez APVV, ktoré na jeden grant v priemere prispieva viac ako VEGA, šlo v roku 2017 na projektové financovanie približné 35 miliónov eur (opäť ide o projekty na niekoľko rokov). Dokopy teda ide o sumu 50 miliónov, čo je na Slovensku cena jednej kompy.

Rozpočet našej výskumnej skupiny v Spojenom kráľovstve je niekde úplne inde (samozrejme, do tohto sa rátajú aj platy, ktoré nie sú také smiešne, priam ponižujúce, ako v Slovenskej vede... ak teda nie ste „vedecký potentát“). Z toho vyše polovicu pokrývajú výhradne britské financie. Sme držiteľmi niekoľkých veľkých BBSRC, EPSRC a Innovate UK grantov. Zároveň sme držiteľmi ERC Advanced grantu a iných európskych grantov. A skupín, ako je ta naša, tu v Spojenom kráľovstve nie je málo.

Nehovorím, že každá vedecká/výskumná skupina na Slovensku si zaslúži rovnaké finančné prostriedky, aké sme získali my z domácich zdrojov, ale 50 miliónov, ktoré Slovensko cez granty VEGA a APVV investuje do vedy, je predsa len žalostne málo. Nečudo, že tento akútny nedostatok prostriedkov prispieva k slabým výstupom, podvodom (už aj v samotnej vedeckej obci) a k exodu schopných a slušných vedcov.

Vedci musia bojovať o každý halier, a tak tí „zabehaní“ zhrabnú, čo sa dá, kým ostatným zostanú omrvinky. Aj vďaka tomuto nevieme, koľko máme na Slovensku kvalitných a talentovaných vedcov. Mladí bez konexií majú skoro nulovú šancu získať dostatok financií na prvotriedny výskum a dokázať tak svoju kvalitu. Všetci musia súťažiť o tie isté peniaze. Neexistujú relevantné granty pre začínajúcich vedeckých pracovníkov. European Research Council (ERC) ponúka štartovacie a konsolidačné granty, a britské BBSRC má Future Leader Fellowship a David Phillips Fellowship, všetky zamerané na financovanie mladých vedcov.

„Nečudo, že tento akútny nedostatok prostriedkov prispieva k slabým výstupom, podvodom (už aj v samotnej vedeckej obci) a k exodu schopných a slušných vedcov.“

Je nutné vytvoriť podobné štedré grantové schémy aj na Slovensku. Zároveň je potrebné zaviesť štátnu podporu aspoň pre sto najtalentovanejších PhD študentov a rovnaký počet postdoc-ov na obdobie štyroch rokov, podporu ktorá by hradila náklady na štúdium a prípadne pracovný pobyt na tých najlepších univerzitách (v najlepších pracovných skupinách). Človeka s vlastným grantom s radosťou zoberú všade. Podmienkou získania takéhoto grantu by bol návrat na Slovensko. Uchádzať sa o takýto grant by mali mať právo aj slovenskí občania študujúci v zahraničí. Zabezpečilo by to príliv ľudí s obrovskými skúsenosťami. Ak sa pýtate koľko by to stálo, tak vedzte, že je to stále pod cenu už spomínanej kompy.

Navrátilcom sa musí zabezpečiť taký plat, aby sa neznížila ich kvalita života. Musia mať prístup k modernej infraštruktúre, aby neutrpel ich špičkový výskum. Zároveň je treba podporiť synergiu medzi špičkovými pracovníkmi a tvorbu tematicky zameraných multidisciplinárnych pracovísk (pre prírodné vedy napr. cancer cluster, centrum syntetickej biológie, centrum industriálnej biokatalýzy, centrum pokročilých materiálov). Okrem zastavenia odlivu mozgov musí Slovensko zapracovať aj na získavaní špičkových zahraničných vedcov a snažiť sa ich naturalizovať.

„Podmienkou získania takéhoto grantu by bol návrat na Slovensko. Uchádzať sa o takýto grant by mali mať právo aj slovenskí občania študujúci v zahraničí. Zabezpečilo by to príliv ľudí s obrovskými skúsenosťami. Ak sa pýtate koľko by to stálo, tak vedzte, že je to stále pod cenu už spomínanej kompy.“

Ozdravenie hodnotiaceho systému, očista výberových konaní na pracovné pozície

Efektívna produkcia know-how vyžaduje odstránenie korupcie a zdravé metódy hodnotenia výstupov, aby investície tiekli tam, kde budú najlepšie využité. Žiaľ, tieto podmienky nie sú na Slovensku splnené. Netransparentné a podvodné hodnotenia projektov v rámci stimulov Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky sú tým posledným zo série káuz spojených s výskumom.



Ako to vyzerá tam, kde rozhodovanie o grantoch a spôsobe ich hodnotenia majú pod palcom vedci? Takouto inštitúciou je už spomínané APVV. Projekty v prvom kole hodnotia slovenskí a „zahraniční vedci“ (v praxi Česi a Slováci pôsobiaci mimo Slovenska, keďže sa od hodnotiteľov vyžaduje rodné číslo). Problémom je už samotný fakt, že hodnotitelia (hlavne tí slovenskí) dávajú projektom neprirodzene vysoké bodové hodnotenia. V prípade malej a veľmi prepojenej vedeckej komunity (akou je tá československá), je jediným spôsobom, ako účinne zamedziť konfliktom záujmov, hodnotenie zahraničnými odborníkmi bez prepojenia na slovenskú vedu.

„Okrem zastavenia odlivu mozgov musí Slovensko zapracovať aj na získavaní špičkových zahraničných vedcov a snažiť sa ich naturalizovať.“

Ešte bizarnejšie je však hodnotenie v druhom kole, v ktorom komisia zložená zo slovenských vedcov rozhoduje o konečnom hodnotení projektov. Donedávna mali možnosť pridať alebo odobrať päť bodov, ktoré, pri už spomínanom vysokom hodnotení projektov v prvom kole, postačujú na takmer ľubovoľnú zmenu poradia grantov. Tento trend sa nezlepšuje, ba naopak, za súčasného predsedu APVV sa na tento rok zrušil limit piatich bodov. Zároveň si grant môžu podať aj samotní členovia komisie a jediné „protikorupčné“ opatrenie je, že počas hodnotenia ich vlastného projektu musia vyjsť za dvere.

Čo sa hodnotenia výstupov týka, nie je to na Slovensku oveľa lepšie. Často sa stáva, že hodnotenia výstupov si píšu kolegovia z rovnakého inštitútu navzájom (toto je viac typické pre humanitné odbory).

„Zároveň si grant môžu podať aj samotní členovia komisie a jediné „protikorupčné“ opatrenie je, že počas hodnotenia ich vlastného projektu musia vyjsť za dvere.“

Výpovednejším obrazom o stave slovenskej vedy je publikačná činnosť, v ktorej sme na chvoste EÚ. Vo veľkom sa publikuje v predátorských časopisoch a publikácií v prestížnych vedeckých časopisoch je žalostne málo. Alarmujúce je aj to, aké chabé sú (v priemere) výstupy zo štedrých európskych grantov (akým bol napr. siedmy rámcový program). Hodiť všetku vinu na zlú/chýbajúcu infraštruktúru sa nedá (veď podávatelia grantov predsa vedeli, aké majú na Slovensku možnosti). Pôsobí tu synergia dvoch negatívnych javov: nedostatku finančných prostriedkov a systému, ktorý nepodporuje kvalitu a demotivuje (a zároveň korumpuje) vedecké prostredie. Veľkým problémom je aj netransparentnosť výberových konaní. Často sa stáva, že pracovnú pozíciu nezískava najkvalifikovanejší kandidát, ale ten s najlepšími konexiami, pričom môže isť v porovnaní so zamietnutým uchádzačom o treťotriedneho vedca. Preto je nevyhnutné vytvoriť kontrolný orgán, ktorý bude na obsadzovanie pracovných pozícií dohliadať.

Dusivá byrokracia

Čo vedcom štát nedopraje na financiách, to im vynahradí zbytočnou byrokraciou. Administratívne zaťaženie znamená pre vedca menej čašu stráveného skúmaním a viac času tráveného vypĺňaním komplexných zbytočností. Keďže rozpočty vedecko-výskumných inštitúcií sú smiešne, nemôžu si dovoliť kvalifikovanú administratívnu silu schopnú komunikovať aj v anglickom jazyku (nevyhnutná podmienka minimálne v prípade prírodných vied). Najefektívnejším riešením je zníženie byrokratického zaťaženia na nutné minimum, doplnené digitalizáciou administratívnych úkonov (e-government, e-štátna správa) a zároveň navýšením financií pre administratívnych pracovníkov (projektových manažérov a v prípade vedúcich oddelení a vedúcich veľkých skupín aj personálnych asistentov).

„Pôsobí tu synergia dvoch negatívnych javov: nedostatku finančných prostriedkov a systému, ktorý nepodporuje kvalitu a demotivuje (a zároveň korumpuje) vedecké prostredie.“

Defragmentácia vedy a výskumu

Všetky odbory týkajúce sa vedy a výskumu, ktoré patria v súčasnosti pod rôzne ministerstvá (školstva, hospodárstva, poľnohospodárstva a zdravotníctva), treba spojiť. Veda a výskum sa musí stať premiérskou témou. Potrebuje separátnu kapitolu a samostatné vedenie pod vlajkou úradu na spôsob Chief Scientist Office (ako napríklad v Izraeli), pod ktorý by spadala aj možnosť tvorby nových programov, novej legislatívy, prerozdeľovanie grantov, eurofondov, atď.

Určenie priorít

Je dôležite zhodnotiť, ktoré výskumné oblasti by si zaslúžili najväčšiu pozornosť. Treba vybrať také, v ktorých sa očakáva najväčší pokrok, o ktoré je najväčší záujem, prípadne také nové oblasti, ktoré majú najväčší potenciál rastu. Osobne vidím obrovskú budúcnosť v oblastiach personalizovanej medicíny, syntetickej biológie, biokatalýzy využívajúcej neprirodzené aminokyseliny a spracovaní big data. Samozrejme, takýchto oblasti je oveľa viac.

„Čo vedcom štát nedopraje na financiách, to im vynahradí zbytočnou byrokraciou.“

Výchova ďalšej generácie vedcov

Je nutná generálna reštrukturalizácia vzdelávacieho systému, aby produkoval kreatívnejších a analyticky mysliacich ľudí, lebo to, čo sa dá nahradiť strojmi alebo výpočtovou technikou, sa nimi v blízkej budúcnosti skutočne nahradí. Táto transformácia sa nebude týkať iba výroby, technológií a s nimi spojeného výskumu, ale aj už spomínaných služieb, kde sa uplatňujú ako humanitné a spoločenské vedy, tak aj umenie.



Bude nutné zrušiť množstvo zbytočných vysokých škôl a univerzít s nízkou kvalitou vzdelávania a výskumu. Ďalším krokom je vytvorenie vysokých škôl a univerzít zameraných výlučne na vzdelávanie, teda bez výskumu. Výskum by sa mal realizovať maximálne na dvoch-troch univerzitách, kde bude zabezpečený originálny „cutting-edge“ výskum pre magisterské a inžinierske štúdium, čiže žiadne derivatívne práce. Ostatné vysoké školy a univerzity by poskytovali bakalárske štúdium pre technické a prírodovedné odbory. Najlepším absolventom by bolo umožnené dokončiť štúdium na jednej z troch univerzít s výskumom.

„Je nutná generálna reštrukturalizácia vzdelávacieho systému, aby produkoval kreatívnejších a analyticky mysliacich ľudí, lebo to, čo sa dá nahradiť strojmi alebo výpočtovou technikou, sa nimi v blízkej budúcnosti skutočne nahradí.“

-

Tento článok sme Vám mohli priniesť vďaka podpore na Patreone. Aj symbolický príspevok nám pomôže zverejňovať viac kvalitných článkov.

-

Myšlienky, ktoré odzneli v tomto texte boli ovplyvnené diskusiami s Miroslavom Lackom (historik, Fridrich Schiller Universität, Jena, Nemecko), Pavlom Čekanom (biochemik, CEO MultiplexDX, Bratislava, Slovensko), Tomášom Eichlerom (neurogenetik, Research Institute of Molecular Pathology, Viedeň, Rakúsko) a Ambrózom Almássym (organický chemik, Univerzita Komenského, Bratislava, Slovensko). dakujem

Páčia sa Vám naše články? Podporte nás

Zdieľajte článok

Tweet