08.02.2016-16:15:00   |   Juraj Littva
#Zem
#Humor
Pri ofrľávaní geológie fantasy svetov sa držím niekoľkých základných pravidiel. Oboznámiť sa s nimi môžete na konci článku.


Vŕta vám v hlave, prečo som Mordor umiestnil na Slovensko? Pche, predsa kvôli tomu, že sa tam nachádza! A čo je Štiavnický stratovulkán? To sa dozviete v tomto článku.



Prvá aj druhá časť boli o tom, čo si o geológii Stredozeme mysleli iní, nie ja – teda v zásade nepodstatné veci. Keďže sa však teraz okrem iného chystám vysvetliť, prečo sa mýlili, odporúčam si ich prečítať. A teraz sa pripravte na spŕšku nápadov zo studnice múdrostí samotného maestra mrzutého geológa.

Jednou zásadnou výtkou k inak celkom fajn geologickej mape Stredozeme od Saerjanta (1992) je spôsob, akým nachrýľal pod každú sopku horúce škvrny alebo „hot-spoty“. Obzvlášť, keď všetky sa nachádzajú dosť blízko platňových rozhraní, ich vznik je teda vysvetliteľný pomocou platňovej tektoniky. Horúce škvrny majú byť výnimkami a výnimka nie je výnimkou, ak ju nájdete v každej prdeli. A nie som v tom sám – Kuchta (2013) Smaugov domček so zlatými barbínami zvaný Erebor (Saerjantom považovaný za horúcu škvrnu) tiež klasifikoval ako výsledok platňovej tektoniky. Ak bol niekto po predošlej časti príliš horlivý a už zastrelil Yogiho a zbombardoval Havaj, ospravedlňujem sa mu. Ukazuje sa, že zničiť všetok život v okolí horúcich škvŕn nestačí – je potrebné vyhlušiť okolie úplne všetkých sopiek.

O tvare hôr obklopujúcich Mordor som sa už zmieňoval v prvej časti, z ich vysvetlením (vrazenie tvrdej platne do mäkšieho predpolia) ale nesúhlasím. Horniny v Mordore sú prevažne čiernej farby, čo je indikátorom bazaltového vulkanizmu vyskytujúceho sa v oblastiach stenčenej litosféry. Pridajte k tomu kolaps Mordoru potom, čo Frodo zničí prsteň a vyjde vám, že Mordorská platňa je všetko možné, len nie tvrdá a stabilná. Zvláštny tvar hôr okolo Mordoru sa dá vysvetliť aj inak. A môže nám k tomu pomôcť geológia jeho ekvivalentu v reálnom svete. Oblasť zo všetkých strán obklopená vrchmi, nazývaná Panónska kotlina:




-


Presne tak. Sme Mordorčania. Aspoň, že Mordor tvoríme spolu s Maďarmi. Otázkou je teda, kto je Sauron: Fico či Orbán? (Výrez z mapy.)


Tolkien zasadil svoj príbeh do fiktívnej minulosti našej Zeme. A inšpiráciou Stredozeme je Európa s okrajovými časťami Ázie a Afriky. Názory na to, koho/čo reprezentuje Mordor sa rôznia, no minimálne geograficky to dáva zmysel. S mapou v uvedenom linku ale nesúhlasím ohľadom jednej veci – Hory Osudu, ale o tom až o chvíľku.

Čomu vďačia hory okolo Panónskej kotliny za svoj tvar? Kedysi sa v tejto oblasti nachádzal takzvaný Magurský oceán, tvoriaci záliv na okraji pra-Európy. Vzájomné zbližovanie pra-Európy s Afrikou viedlo k sérii kolízií pra-Európy s niekoľkými mikro-kontinentmi. Zatiaľ, čo inde dochádzalo takpovediac k čelným zrážkam, „Magurský záliv“ bol voľným priestorom, kam mohli časti kontinentíkov takpovediac „unikať“. To je aj dôvod, prečo sú slovenské pohoria tak odlišné od vysokých Álp, napriek tomu, že sú geologicky veľmi podobné. Pôvodne išlo o jeden mikro-kontinent, ktorého časť narazila do Európy priamo, tvoriac vysoké Alpy a časť unikla do Magurského priestoru, tvoriac nie až tak vysoké slovenské pohoria. Na okrajoch vyplneného „zálivu“ tak dochádzalo k zrážke a tvorili sa pohoria, no zároveň sa v strede litosféra naťahovala a stenčovala. Následne to celé z juhu zapečatil ďalší kontinentík formujúci balkánske pohoria a Panónska kotlina bola na svete. Pre lepšiu predstavu som priložil dva linky 1, 2, no treba mať na pamäti, že mnohé detaily sú stále predmetom diskusií.

Mordor mohol vzniknúť podobným spôsobom ako Panónska kotlina. Môže predstavovať výsledok série zrážok mikro-kontinentov s okrajom pra-Stredozeme, pričom jej okraj musel mať dosť komplikovaný tvar na to, aby kontinentíky mohli unikať do voľného proiestoru.



Panónska kotlina je ale veľké miesto. Vyššie zmienená geografická mapa Horu Osudu kladie až do Transylvánie, nemali by teda mordorčania žiť v Rumunsku? Nuž, geografická mapa zabúda na jeden podstatný detail – že Hora Osudu je ohromne veľká sopka. A takú dnes v Panónskej kotline nenájdete. Našťastie sa Pán prsteňov odohráva vo fiktívnej minulosti. A vtedy tu taká sopka bola: Štiavnický stratovulkán.


-


Geologická mapa Slovenska. Štiavnický stratovulkán je ten obrovský zelený fľak okolo Banskej Štiavnice s výnimkou toho dzindzíka na východ od Banskej Bystrice. To je Poľana (Výrez z mapy.)


Divoký život tohto macka začal približne pred 16 miliónmi rokov. Neskôr stratovulkán skolaboval (buď prekliaty, Frodo!) a následne sa doňho „zahryzli“ procesy zvetrávania. Z toho, čo po ňom ostalo, je však možné vybudovať si vskutku hrozivý obraz. Sklon vrstiev lávy a popola po jeho okrajoch napovedá, že mal výšku štyri kilometre a rozlohu vyše dvetisíc kilometrov štvorcových, čo ho robí najväčším vulkánom Panónskej kotliny. Tak a tu to máte – Hora Osudu priamo na Slovensku. Čo z nás Slovákov síce robí mordorčanov, ale osobne mi to nevadí. Aspoň už viem, prečo po desiatich pivách vyzerám takto:


-


Aaaah. Koho chcem oklamať. Vyzerám tak aj bez toho, aby som si dal nejaké pivá.




Tak a sme na konci. Nepochybne ste si všimli, že počas tejto série som frfľal až podozrivo primálo. Dôvod je dosť prozaický – nebolo na čo. Tolkien si dal dosť záležať na tom, aby vybudoval čo najpresvedčivejší obraz krajiny. Nepochybne pomáhalo aj to, že sa mnohokrát inšpiroval reálnymi miestami. Často neopomenul ani také detaily ako zdroje mramoru, z ktorého bolo vybudované Minas Tirith. O geológii Stredozeme by sa toho dalo hovoriť ešte veľa a mnoho vecí som sem ani nemohol natlačiť. Preto sa prekvapivo a oxymoronicky vyjadrím, že ako mrzutý geológ som s geológiou Stredozeme spokojný a dávam jej deväť z desiatich pokračovaní Hobita, čo je najvyššie možné hodnotenie (snáď ste nečakali, že niekomu dám plný počet, no nie?).


-

Dodatok: Základné pravidlá
Po prvé: Budem sa čo najviac snažiť vyhýbať magickým vysvetleniam. Preto príbehy o stvorení svetov budem považovať za ekvivalent bájí o stvorení sveta typických pre mnohé ľudské kultúry.
Po druhé: Nebude možné celkom sa vyhnúť chybám. Mnohé svety majú bohatú históriu a sú tak obrovské, že sa v nich občas zamotajú aj ich autori, takže ani o nich nemôžem vedieť všetko (nehovoriac o tom, že niektoré svety poznám viac, iné menej). Koniec-koncov, bavíme sa o vymyslených svetoch, preto nesúhlas, poukazovanie na chyby a diskusia je vítaná.
Po tretie: Budem sa sústreďovať na tie časti fantasy sveta, z ktorých je dostupných čo najviac informácií. Nečakajte siahodlhé rozpravy o geológii hentoho zaprdeného kúta sveta, ktorému sa autor dokopy venoval tri a pol vetami. (Jedine, že by sa viazal na nejaký geologicky zaujímavý fenomén.)
Po štvrté: (Teraz nasleduje veta, o ktorej som dúfal, že ju nikdy nebudem musieť napísať. Nerád totiž podceňujem inteligenciu čitateľov.) Články sú písané položartovným (ak ste pesimisti, tak polovážnym) tónom. Čo sa však geológie týka, tú môžete vnímať s plnou vážnosťou článku o geológii vymysleného sveta.




Dodatok II: Pre nerdov, ktorí by sa nebodaj chceli dozvedieť o geológii Stredozeme ešte viac prikladám dodatočné linky:
článok Saerjanta (1992)
dve publikácie dotýkajúce sa geológie Númenoru: 1, 2
a dve blogo-stránko-čosi pojednávajúce o geológii Stredozeme všeobecne a o pohoriach Stredozeme: 1, 2


-

Ilustrácia: Antoine Glédel
Páčia sa Vám naše články? Podporte nás

Zdieľajte článok






Za podporu ďakujeme

Pridať e-mail