Hyperurikémia môže viesť k viacerým ochoreniam, najznámejšia je zrejme dna, pri ktorej pacienti trpia extrémne epizódami silných bolestí kĺbov (na postihnutom mieste často neznesú ani jemný dotyk posteľnej periny). Bolestí kĺbov prichádzajú náhle, najmä v skorých ranných hodinách a trvajú niekoľko hodín až dní.

Neliečená dna vedie k deformácii kĺbov a obmedzeniu ich pohyblivosti. Menej známe komplikácie zvýšenej hladiny kyseliny močovej sú postihnutie obličiek, či urýchlenie rozvoja aterosklerózy (hlavná príčina cievnych mozgových príhod či srdcových infarktov – nebol však dokázaný vplyv na srdcovo-cievne ochorenia znižovaním hladiny kyseliny močovej). Taktiež sa dáva do súvisu s cukrovkou druhého typu či rozvojom vysokého krvného tlaku, presné mechanizmy však nepoznáme.



Znie to ozaj nebezpečne. No uvádza sa, že asi u dvoch tretín pacientov s hyperurikémiou nedochádza k rozvoju dny ani obličkovým komplikáciám. Kto teda potrebuje farmakologickú liečbu a kto nie?

Odkiaľ sa berie kyselina močová?

V prvom rade je potrebné uvedomiť si, že príčin zvýšenej hladiny kyseliny močovej je niekoľko. Môže byť vyvolaná niektorými liekmi, rozpadom nádoru, vzácne sú vrodené syndrómy spojené s rôznym stupňom mentálnej retardácie. Absolútne najčastejšou príčinou (asi 99%) je porucha odbúravania kyseliny močovej z tela pri nesprávnej výžive a nadváhe. Článok sa bude ďalej venovať najmä poslednej spomenutej príčine.

Úzky súvis hyperurikémie so spôsobom stravovania je dlhodobo známy. Ako už bolo spomenuté, kyselina močová predstavuje konečný produkt metabolizmu purínov, čo sú molekuly, ktoré získavame prevažne z mäsitej stravy, z vína, čokolád a množstva ďalších potravín, ktoré rebríčku zdravej výživy rozhodne nekraľujú. Pri nadmernom príjme týchto látok dochádza prostredníctvom viacerých mechanizmov k poruche vylučovania kyseliny do moču.

Denný príjem kyseliny močovej (z potravy a z metabolických pochodov v tele) je okolo 350 mg, pričom u zdravého človeka predstavuje celková hmotnosť kyseliny močovej približne jeden gram. U pacientov s dnou môže jej celková hmotnosť v tele dosiahnuť až 30 gramov.

Najčastejšie sa s hyperurikémiou stretávame u mužov po päťdesiatke, často takých, ktorí majú nadváhu, vysoký krvný tlak, nábeh na cukrovku alebo už rozvinutú cukrovku a zvýšený cholesterol. Ženy sú chránené estrogénmi, ženskými pohlavnými hormónmi, ktoré stimulujú vylučovanie kyseliny močovej z tela.



Čím vyššia je urikémia, tým väčšia je pravdepodobnosť výskytu bolestivej dny. Napriek tomu sa u väčšiny pacientov s hyperurikémiou dna nevyvinie.

Boom menom allopurinol

Základný liek, ktorý sa používa na liečbu dny alebo hyperurikémie je allopurinol. Spôsob účinku je geniálne jednoduchý – zablokuje enzým, ktorý umožňuje vytvárať kyselinu močovú v tele, čím zníži jej hladinu. Dáta o preskripcii allopurinolu na Slovensku v rokoch 2010 až 2016 hovoria, že došlo k nárastu predaja o približne 40 %. V 2010 sa predpísalo 628 278 balení a o šesť rokov neskôr až 905 921.

Ak to porovnáme nárastom výskytu dny v priebehu piatich rokov, čo je maximálne 2 %, výsledok hovorí jediné – u väčšiny pacientov liečime takpovediac iba laboratórnu hodnotu a nie chorobu.

Je to správne? To záleží od hladiny kyseliny močovej konkrétneho človeka a celkového stavu pacienta. Vo všeobecnosti asymptomatická hyperurikémia (čiže hyperurikémia bez symptómov) nie je dôvodom k farmakologickej liečbe, ale k zmene životného štýlu. Pacient by sa mal snažiť zredukovať svoju telesnú hmotnosť, zdravšie sa stravovať a viac sa hýbať.

Hyperurikémia nie je choroba, len laboratórny nález, termín pre zistené zvýšenie hladiny kyseliny močovej. Normálne hodnoty kyseliny močovej sa udávajú do 380 mikromolov na liter a riziko vzniku dny pri hladinách nad 535 mikromolov na liter dosahuje 5 % ročne. Poškodenie obličiek hrozí u 0,2 % pacientov ročne.

V odbornej literatúre sa uvádza, že nasadenie allopurinolu u vybraných pacientov je možné zvážiť len pri hladinách nad 535 mikromolov na liter, keď hrozí rozvoj dny (muži po päťdesiatke s nadváhou, cukrovkou, vysokým tlakom, srdcovocievnymi ochoreniami, ...). Každopádne aj tu chýbajú relevantné dáta, ktoré by potvrdili jednoznačný význam farmakologickej terapie.



Presný počet ľudí s asymptomatickou hyperurikémiou na Slovensku nie je známy. Po prepočítaní údajov z USA na našu populáciu dostávame číslo okolo 250 tisíc hyperurikemikov, z toho maximálne jedna tretina má prejavy dny.

Záverom

Fakty hovoria jasne. Množstvo predpisov s allopurinolom sa vydáva len na základe lekárovho pocitu, či názoru, bez opory v medicíne založenej na dôkazoch.

Vďaka tomu by sme mohli znížiť výskyt nežiadúcich účinkov pri užívaní viacerých liekov naraz. Pri užívaní veľkého množstva tabliet je niekedy naozaj ťažké predvídať, ako budú vzájomne reagovať v ľudskom tele (týka sa to napr. vstrebávania alebo "sily účinku"), hoci poznáme ich individuálne vlastnosti. V neposlednom rade, pacientov by sme podstatne menej finančne zaťažovali.

-

Poznámka autora: Tento článok si nekladie za cieľ podporovať nenávistné reakcie verejnosti voči lekárom („farmalobby“ a „uplatní lekári“), iba poukazuje na často neopodstatnené predpisovanie lieku, hoci s preventívnym cieľom.

Tento článok sme Vám mohli priniesť vďaka podpore na Patreone. Aj symbolický príspevok nám pomôže zverejňovať viac kvalitných článkov.

Zdroje:
1. Beňačka J. Preskripcia allopurinolu a epidemiológia hyperurikémie (komentár k slovenskej realite). 2017. Monitor medicíny SLS. Slovenská lekárska spoločnosť. 3-4/2017. s. 9
2. Dukát, A. et al. Hypertenzia a hyperurikémia. Suc Klin Pr, 2013, 1, s. 40-43
3. Herold G et al. Innere Medizin. 2014. Köln. s. 701-705
4. Luk, J. et al. Epidemiology of Hyperuricemia and Gout. Am J Manag Care, 2005, 11, s. 435-442

Páčia sa Vám naše články? Podporte nás

Zdieľajte článok

Tweet