18.02.2016-00:29:00   |   Jaroslav Fábik
#Evolúcia
#Živá príroda
#Kuriozity
„Človek má približne 600 svalov, pričom väčšina z nich je párových.“ – túto vetu si môžeme prečítať v mnohých učebniciach anatómie. Skutočnosť je však zložitejšia. Každý človek je jedinečný.



Prejavuje sa to nielen v sekvencii našej DNA, vo farbe vlasov či očí, ale aj tam, kde si to väčšinou neuvedomujeme – na kostiach a svaloch, dokonca na cievach, nervoch a orgánoch. V praxi sa potom môžeme stretnúť s dvojhlavým svalom ramena (musculus biceps brachii), ktorý nie je dvojhlavý, ale má tri, štyri, ba až sedem hláv1. Presne z tohto dôvodu nie je možné sa naučiť anatómiu z figurín, ale na tento účel je potrebné použiť telá skutočných darcov.

V ľudskom tele sa nachádza mnoho štruktúr, ktoré u našich evolučných predkov plnili nejakú funkciu, no v súčasnosti ju už neplnia. Takéto štruktúry nazývame rudimenty. Evolúcia môže u niektorých rudimentov zájsť tak ďaleko, že sa v embryonálnom vývine niekedy ani nezaložia a po narodení chýbajú. Tomu hovoríme, že sval sa vyskytuje variabilne. Rudimentárne svaly sú často variabilné, pretože ich absencia postihnutým jedincom nijak nezabraňuje rozmnožovať sa a tí prenášajú svoje gény do ďalšej generácie.

Poďme sa pozrieť na 5 svalov, na ktoré evolúcia trochu pozabudla.

Pyramídový sval – musculus pyramidalis


-


Tento malý sval trojuholníkového tvaru patrí medzi svaly brucha. Nachádza sa povrchovo od dobre známeho priameho brušného svalu (m. rectusabdominis). Odstupuje od lonovej kosti a upína sa do linea alba (v preklade biela čiara), čo je väzivová štruktúra prebiehajúca vertikálne stredom brucha. Veľkosť pyramídového svalu je individuálna, u niektorých jedincov môže dosahovať až k pupku a byť široký až 10 cm. Pri sťahu napína linea alba a spevňuje šľachy obaľujúce priamy brušný sval. Na základe porovnávacej anatómie vedci usudzujú, že ide o rovnaký sval, ktorý napína vak, resp. jeho prednú stenu u vačkovcov. Uvádza sa, že pyramídový sval chýba u 10 % žien a 13 % mužov2.



Dlhý dlaňový sval – musculus palmaris longus


-


Napriek názvu nepatrí k svalom ruky, ale k svalom predlaktia. Odstupuje od ramennej kosti a upína sa do väzivovej doštičky na dlani. Jeho funkciou je túto doštičku napínať a pomáhať pri ohýbaní zápästia. Tento sval chýba približne 15 % populácie3. V posilňovni sa však na jeho neprítomnosť vyhovoriť nemôžete, pretože silu úchopu neovplyvňuje3.

Prítomnosť tohto svalu si overíte tak, že pri ohnutom zápästí k sebe priložíte brušká prvého a piateho prsta. Ak je prítomný, tak sa jeho šľacha objaví na prednej strane predlaktia, a to približne v strede.

Z pohľadu evolúcie je zaujímavé, že zatiaľ čo u afrických ľudoopov, teda ľudí, šimpanzov a goríl, je dlhý dlaňový sval variabilný, u ázijských orangutanov je zrejme vždy prítomný. Je preto možné, že jeho funkcia je spätá s odlišným spôsobom života, keďže orangutany trávia na rozdiel od ostatných veľkých ľudoopov väčšinu života na stromoch4. Našťastie, moderná medicína vie tento “funkčne bezvýznamný” sval využiť. V rekonštrukčnej chirurgii sa využíva na šľachové štepy3.

Krátky dlaňový sval – musculus palmaris brevis


-


Nachádza sa na dlani, presnejšie - patrí k svalom malíčka. Jeho vlákna sa upínajú v oblasti piateho prsta do kože, ktorú napínajú a vytvárajú na nej vrásky. Rovnako ako ostatné svaly v tomto článku, aj tento sval môže chýbať.



Krátky dlaňový sval sa považuje za pozostatok pôvodne oveľa rozsiahlejšieho kožného svalu, ktorý sa nazýva panniculus carnosus5. Za týmto názvom sa ukrýva známa štruktúra, ktorá je silno vyvinutá napríklad u oviec a koní. Spôsobuje prudké kontrakcie kože, ktoré slúžia na odháňanie rôznych škodcov, napríklad hmyzu3. Na ľudskom tele sú jeho pozostatky patrné aj na iných miestach. Známa je napríklad svalová vrstva v miešku, ktorá zvrásňuje jeho kožu (tunica dartos), ale i platysma, čo je sval, ktorý napína kožu v oblasti krku a v starobe ochabuje, pričom vytvára riasu.


-

Stupajový sval – musculus plantaris

Je to sval, ktorý sa pýši najdlhšou šľachou v ľudskom tele. Je tenká a štíhla, v angličtine dokonca tento sval nazývajú freshmen nerve, pretože si ho študenti pri skúšaní často mýlia s nervom (stalo sa aj autorovi tohto článku).

Rovnako ako pri dlhom dlaňovom svale, jeho názov úplne nezodpovedá polohe v ľudskom tele. Nachádza sa totiž v povrchovej vrstve svalov lýtka, kde odstupuje od stehennej kosti a upína sa na pätovú kosť. Niekedy je však predĺžený až na stupaj, kde sa upína do väziva podobne ako je to v prípade dlhého dlaňového svalu (ten sa upína do väzivovej doštičky na ruke). Tento úpon zodpovedá stavu u niektorých cicavcov, podľa čoho dostal aj svoj názov.

Je slabým ohýbačom v kolennom a členkovom kĺbe. Táto funkcia však nie je kritická, a preto sa používa v rekonštrukčnej chirurgii na šľachové štepy, opäť rovnako ako dlhý dlaňový sval3. U našich predkov slúžil na uchopovanie a narábanie s predmetmi. Keďže väčšina z nás už dolné končatiny na tento účel nepoužíva, evolúcia dovolila svalu degenerovať a v súčasnosti sa bez neho narodí 9 % ľudí6.

Malý bedrový sval – musculus psoas minor

Napriek tomu, že sa malý bedrový sval radí k svalom bedrového kĺbu, je jeho funkciou pomocný úklon chrbtice. Spredu nalieha na veľký bedrový sval, s ktorým ste sa mohli stretnúť, ak ste niekedy mali na tanieri sviečkovú. Odstupuje od posledného hrudného a prvého bedrového stavca a upína sa na bedrovú kosť.


-





Udáva sa, že obojstranne sa vyskytuje iba u 40 - 50 % ľudí3. Zdá sa, že jeho význam narastá u zvierat pohybujúcich sa skokom (napríklad králiky, ale i opice skákajúce z konára na konár bez použitia dolných končatín),ktoré ho majú vyvinutý silnejšie7. V evolúcii človeka sa javí ako neatraktívny a jeho absencia postihnutých jedincov nijako neznevýhodňuje. Je preto možné, že v budúcnosti tento sval vymizne a u človeka sa vyskytovať nebude.

-

Tento článok sme vám priniesli v spolupráci s facebookovou stránkou Anatómia a antropológia.


-

Odkazy
http://slovnik.memorix.cz/

1. Poudel, P. P., Bhattarai, C., 2009: Study on thesupernumeraryheads of biceps brachiimuscle in Nepalese. Nepal Med Coll J, 96-98.
2. Čihák, R., 2001: Anatomie 1. 2 vyd., Praha, Grada.
3. Hudák, R., Kachlík D. a kolektív, 2013: MemorixAnatomie. 2 vyd., Praha, Triton.
4. Throckmorton, Z., Forth, N., Thomas, N., 2015: Non-adaptiveevolution of the m. palmarislongus in theHominidae. bioRxivdoi: 10.1101/123456.
5. McMinn, R. M. H. (ed.), 1994: Last’sAnatomy. 9thed., London, Churchill-Livingstone.
6. Aiello, L., Dean, C., 1990: AnIntroduction to HumanEvolutionaryAnatomy. Oxford. Academic Press.
7. Stevenson, R.E, Hall, J. G. (ed.), 2006: HumanMalformations and RelatedAnomalies. 2nded., New York, OxfordUniversity Press.
Páčia sa Vám naše články? Podporte nás

Zdieľajte článok






Za podporu ďakujeme

Pridať e-mail