Novodobý strašiak

Kedysi platilo, že zmesi bielkovín glutenínu a gliadínu, známej ako lepok či glutén, sa museli vyhýbať hlavne celiatici. A to z dobrého dôvodu. Akonáhle imunitný systém celiatikov zaregistruje v tenkom čreve prítomnosť lepku, tenké črevo poškodí. Vynechať lepok z jedálnička bolo odjakživa dobrým riešením aj pri alergii na pšenicu, gluténovej ataxii alebo glutén-senzitívnej idiopatickej neuropatii. A to bolo všetko. Všetci ostatní sa ho obávať nemuseli. Až donedávna.



V posledných rokoch sa začali množiť hlasy, ktoré bezlepkovú diétu silne odporúčajú nielen ľuďom, ktorí trpia na uvedené ochorenia. Bežne môžeme naraziť na tvrdenia z pera rôznych „guruov“ zdravej výživy, že potraviny s vysokým obsahom lepku majú nepriaznivý vplyv na každého. Strašia, že všetkých konzumentov zahlieňujú, odčerpávajú im vitamín B a prispievajú k vzniku tráviacich problémov, alergií, cukrovky, chudokrvnosti a dokonca neplodnosti.

Podobné varovania rýchlo zaplavili médiá. Zrodil sa ošiaľ. V USA sa podľa odhadov snaží obmedzovať lepok dokonca až štvrtina populácie. Je však tento nový módny trend v stravovaní opodstatnený? Naozaj ponúka bezlepková diéta zdravotné benefity aj pre bežnú populáciu?

Nie.

Dokonca zostáva neisté, či niečo ako citlivosť na lepok u neceliatikov (NCGS, non-coeliac gluten sensitivity) vôbec existuje.

Nový syndróm alebo nocebo efekt?

Výskumy údajne potvrdzujúce existenciu citlivosti na lepok u neceliatikov sú buď problematické alebo netvrdia celkom to isté, ako o nich tvrdia média.

Napríklad prakticky ten istý vedecký tím, ktorý vykonal často citovaný výskum údajne potvrdzujúci existenciu NCGS, neskôr pri jeho dôslednejšom zopakovaní nič také ako citlivosť na lepok u neceliatikov nezistil.

Alebo iný príklad. Sociálnymi sieťami sa koncom februára 2015 prehnali senzačné články tvrdiace, že nový výskum (vraj definitívne) potvrdil existenciu NGCS. Kto sa ale začíta do samotného článku, zistí, že výskum podľa samotných autorov práce nič také nezistil. V poslednom odstavci práce výskumníci na margo zistených výsledkov varujú, že ich treba "veľmi opatrne interpretovať kvôli absencii kontrolnej skupiny subjektov bez senzitivity na glutén" a že výsledky "neznamenajú dôležitý dôkaz v prospech existencie tohto nového syndrómu." Autori taktiež zdôrazňujú, že ich štúdia neposkytla žiadny pokrok v snahe identifikovať potenciálne biomarkery NGCS.



Že senzačné články rôznych médií preháňali, potvrdí aj pozorný pohľad na samotné dáta výskumu: z 59 subjektov, ktorí tvrdili, že trpia citlivosťou na lepok, v testoch 50 (85 %) buď nevykazovalo pri jeho prijme žiadne štatisticky významné zhoršenie reakcií oproti placebu, vykazovalo rovnaké reakcie na placebo aj na lepok, alebo vykazovalo horšie reakcie na placebo. Zvyšní pacienti podľa autorov štúdie pokojne mohli mať iba zvýšenú orgánovú a mimočrevnú citlivosť na glutén. Navyše, rozdiel 15 % mohla pri pomerne malej vzorke subjektov zaviniť aj náhoda.

Tak či onak, uvedené dáta naznačujú, že väčšina ľudí, ktorá o sebe tvrdí, že trpí na NCGS, v skutočnosti trpí "zlým dvojčaťom" placebo efektu, nocebo efektom (viac o ňom píšeme TU). To súhlasí so staršími zisteniami, podľa ktorých ak NCGS skutočne existuje, v tom prípade postihuje približne 0,5 % populácie.

Záver

Kto nepatrí do tohto pol percenta citlivých na lepok, nie je alergický na pšenicu, netrpí gluténovou ataxiou ani glutén-senzitívnou idiopatickou neuropatiou, a hlavne, nepatrí medzi celiatikov (tvoria asi 1 % populácie), tomu jedenie bezlepkovej stravy neprinesie žiadne zdravotné benefity. Akurát si viac prevetrá obsah peňaženky a podporí ďalšiu nezmyselnú módnu vlnu v stravovaní.

Predstavte si intoleranciu lepku ako alergiu na arašidy. Pokiaľ alergiu na arašidy nemáte, neexistuje rozumný dôvod, aby ste sa im vyhýbali. Teda, pokiaľ vám náhodou nechutia.


Dodatok: Je na vine pasterizované mlieko?
Podľa niektorých internetových „zdrojov“ je príčinou moderného rozšírenia citlivosti na lepok u neceliatikov skutočnosť, že na rozdiel od minulosti nezapíjame lepok obsahujúce potraviny nepasterizovaným mliekom. Pasterizovanému mlieku vraj chýbajú potrebné enzýmy na rozloženie kazeínu a taktiež gluteomorfínu (gliadorfínu), opioidného peptidu, ktorý vzniká pri trávení lepku. V skutočnosti sú však zvonka prijaté enzýmy ľuďom spravidla nanič. Náš žalúdok ich rozloží prirýchlo nato, aby boli užitočné. Celkom si vystačíme s telu vlastnými enzýmami, ktoré produkuje náš pankreas.

Dodatok 2: Vplyv pšeničných opiodov
Tie sú podľa niektorých populárnych kníh vraj tak návykové, že ľudia kvôli nim nedokážu kontrolovať apetít a údajne po vyradení pšenice z jedálnička spôsobujú abstinenčné príznaky. V skutočnosti neexistujú žiadne dáta, ktoré by tieto tvrdenia podporovali. Táto dezinformácia je založená na mylnej predstave, ktorá vychádza z pozorovania, že neúplné trávenie gliadínu (ktorý spolu s glutenínom tvorí lepok) uvoľňuje peptid zvaný gliadorfín, vyvolávajúci zmeny správania... pokiaľ ho vstreknete (!) do krvného obehu myší. Do krvného obehu človeka sa však nedostáva, pretože ľudský tráviaci trakt gliadorfín neabsorbuje.


-

Za cenné pripomienky k textu autor ďakuje Kamilovi Knorovskému.

Obrázky: commons.wikimedia.org

Páčia sa Vám naše články? Podporte nás

Zdieľajte článok

Tweet