V prvom rade, kolízia a zrážka nie sú celkom správne termíny pre to, čo sa naozaj stane. Ako podrobne
opisujeme v inom článku, galaxie sú napriek miliardám a miliardám hviezd v skutočnosti podivuhodne prázdne. Andromeda a Mliečna cesta tak v podstate preletia cez seba. Kolidovať budú zväčša len ich plynno-prachové mračná.
To, že sa nezrazia v zmysle nárazu dvoch pevných objektov, ale neznamená, že obe galaxie cez seba preletia a budú pokračovať cestou vesmírom, akoby sa nič nestalo. Mliečna cesta aj Andromeda predsa len obsahujú dosť veľa viditeľnej aj tmavej hmoty, a táto hmota bude vzájomne
gravitačne interagovať. Odohrá sa veľkolepé kozmické divadlo, ktorého výsledkom bude veľké galaktické zlúčenie. Vznikne nová megagalaxia, v anglickej literatúre nazývaná Milkomeda, nazvime ju teda Mliekomedou.
A takto bude galaktické zlúčenie prebiehať z pohľadu hypotetického pozorovateľa sediaceho na Zemi:
O dve miliardy rokov
Začíname v čase, keď komplexný život na Zemi už asi miliardu rokov neexistuje (nie kvôli dopadom činnosti človeka, ani kvôli zmene slnka na červeného obra, ktorá príde oveľa neskôr, podrobnejšie si o tom povieme niekedy nabudúce...). Andromeda na oblohe vyzerá 10-násobne väčšia ako dnes. Ale jej gravitačný vplyv na našu galaxiu zostáva minimálny.
O tri miliardy rokov
Andromeda vyzerá ako veľmi veľká, hmlistá žiara, ktorá na oblohe pretína Mliečnu cestu. Gravitačné vplyvy už začínajú byť badateľné. Ich vplyv na plynné mračná vyvoláva vznik červenkastých hmlovín, čo je v skutočnosti záplava novovznikajúcich hviezd a hviezdokôp pozdĺž diskov oboch galaxií.
-
Zrážka s Andromedou z pohľadu pozorovateľa na Zemi. Najvyšší rad: stav dnes (vľavo), stav o dve miliardy rokov (vpravo). Druhý rad: stav o 3 miliardy rokov, stav o 3,85 miliardy rokov. Tretí rad: stav o 3,9 miliardy rokov, o 4 miliardy rokov. Spodný rad: stav o 5,1 miliardy rokov (pôvodné galaktické jadrá bok po boku), o 7 miliárd rokov (spojenie centrálnych čiernych dier).
O 3,8 miliardy rokov
„Kolízia“, či skôr premiešanie sa začína a jasnosť Andromedy vyrovnáva jasnosť všetkých ostatných hviezd na oblohe. Ako sme naznačili v úvode, samotné hviezdy sa nezrazia, ale mračná plynu áno. A vytvoria žiariace, takmer psychedelicky pôsobiace vzorce na nočnej oblohe. Doplnia ich náhodné vzory červenkastých bodiek emisných hmlovín so vznikajúcimi hviezdami.
Noc je v tomto čase dvakrát jasnejšia. Na druhej strane, kvôli množstvu plynu a prachu sa z dohľadu stráca veľký počet dovtedy jasne viditeľných, vzdialenejších galaxií.
Hviezdy Adromedy sa pohybujú opačným smerom ako tie Mliečnej cesty. Zároveň sa presúvajú mimoriadnou rýchlosťou. Šírku Mesiaca v splne prekonajú za menej ako desať rokov.
O päť miliárd rokov
Jadrá Mliečnej cesty a Andromedy na oblohe ležia bok po boku. Mračná hmlovín sa začínajú strácať, keďže veľká časť ich hmoty sa spotrebovala na nové hviezdy.
O sedem miliárd rokov
Zlúčenie galaxií je ukončené. Na svete je Mliekomeda, chaotická galaxia podobná galaxii Centaurus A. Šialené presuny hmôt prebudili obe pôvodne centrálne supermasívne čierne diery, v dôsledku čoho sa do ich žeravých akrečných diskov dostávajú blízke hviezdy a planéty.
O deväť miliárd rokov
Mliekomeda sa zmenila na guľovitú eliptickú galaxiu, ktorej mnohé hviezdy – možno aj zvyšok slnka v podobe bieleho trpaslíka – jej centrum obiehajú chaoticky alebo vysoko excentricky. To znamená, že obežné dráhy ich prinášajú do veľkej blízkosti, ale aj veľkej vzdialenosti od centra. Pravda, podľa výpočtov fyzikov je približne 50 % šanca, že vznik Mliekomedy slnko katapultuje do medzigalaktického priestoru.
V strede Mliekomedy sa dve supermasívne čierne diery spojili do jednej. Toto zlúčenie môže vyvolať vznik
kvazaru. Na vznik a poháňanie takéhoto „aktívneho galaktického jadra“, objektu, akého existencia sa obvykle spája s érami spred mnohých miliárd rokov, zlúčenej galaxii len tak tak postačí obsah medzihviezdneho plynu. Na masívnu novotvorbu hviezd, čo je alternatívna možnosť ku „kvazarovému eventu“, však Mliekomeda určite nebude mať dostatok plynu (obe jej pôvodné galaxie sú totiž na medzihviezdny plyn pomerne chudobné).
-
Kvazar.
-
Zdroj:
Eicher, D. J. The New Cosmos. Cambridge University Press, 2015.
Obrázky:
NASA, ESA, ESO
Páčia sa Vám naše články? Podporte nás
Zdieľajte článok