21.12.2014-02:20:00   |   Dušan Valent
#Dejiny človeka
#Zbúrané mýty

Narodenie z panny

Najstaršie písomnosti Novej zmluvy od apoštola Pavla na dvoch miestach (Rim 1,3; Gal 4,4) adresujú Kristove narodenie, ale nezmieňujú, že sa narodil panne. Takýto Ježišov pôvod nepredkladá ani najstaršie známe evanjelium, Evanjelium podľa Marka. Mlčí o ňom taktiež Evanjelium podľa Jána, jediné ďalšie evanjelium, ktoré nečerpalo z Mareka. Prečo tak dôležitý aspekt v najpôvodnejších písomnostiach Novej zmluvy chýba? Je to preto, že vznikol neskôr, zrejme kvôli snahe o naplnenie proroctva proroka Izaiáša (Izaiáš 7,14; pasáž spomína napr. Matúš 1,25).



Historik a expert na rané kresťanstvo prof. Bart Ehrman však upozorňuje, že Izaiášovo proroctvo sa netýkalo budúceho mesiáša, a dokonca sa netýkalo ani panny. Proroctvo Izaiáša obsahovalo slovo alma, ktoré znamená „mladá žena“. „Pri preklade hebrejskej biblie do gréčtiny sa Izaiášova "mladá žena" (hebrejsky alma, v hebrejčine sa pre pannu používalo iné slovo) nahradila gréckym slovom pre pannu (parthenos) a v tejto podobe ju čítal Matúš*,“ píše Ehrman.

Historicita: nie, neskoršia tradícia kvôli chybnému výkladu hebrejského proroctva

Narodenie 25. decembra

Deň, mesiac, ročné obdobie, ba ani rok Ježišovho narodenia nepoznáme. Na 25. december ho zrejme ustanovili na základe starej židovskej tradície odvodením od predpokladaného dátumu Ježišovho ukrižovania. Podrobnejšie vysvetlenie nájdete v tomto článku.

Historicita: nie, neskoršia tradícia

Narodenie v Betleheme

Evanjelium podľa Marka niekoľkokrát jasne spomína, že Ježiš pochádza z Nazaretu. Obdobím vzniku mladšie evanjeliá podľa Lukáša a Matúša však tvrdia, že sa narodil v Betleheme, tak ako predpovedalo proroctvo. Aby autori vysvetlili nesúhlas so staršími prameňmi, prichádzajú s krkolomným príbehom o sčítaní ľudu, a „vraždení neviniatok“, ktorých historicita je prinajlepšom problematická (viď nižšie). Navyše, títo evanjelisti nepredkladajú jeden scenár narodenia v Betleheme, ale dva scenáre, ktoré sú miestami protichodné.



Z Evanjelia podľa Matúša vyplýva, že Jozef a Mária pochádzajú z Betlehemu. Matúš preto nespomína cestovanie do Betlehema kvôli sčítaniu ľudu (na rozdiel od Lukáša). Nejaké dva roky** po Ježišovom narodení prichádzajú do jeho „domu“ (nie stajne) mudrci. Jozef následne s rodinou uteká pred Herodesom do Egypta, a po jeho smrti sa nemôže do Betlehemu v Júdei vrátiť preto, že jej vládne Archelaus, ktorý je ešte horší jeho predchodca. „A tak sú nútení sa presunúť do Nazaretu,“ píše Ehrman.

Nič z toho nesúhlasí s Lukášom, podľa ktorého Jozef a Mária nepochádzajú z Betlehemu ale z Nazaretu a musia cestovať do Betlehema kvôli údajnému sčítaniu ľudu. „Navyše, Lukáš jasne hovorí, že po 32 dňoch, keď Mária vykonala rituálnu očistu ako v Lev. 12, sa vracajú do Nazaretu,” píše Ehrman. „Ak je to pravda, ako môže byť zároveň pravda, že ušli do Egypta? Celé to nepasuje.” Ehrman dodáva: „Sú to rozdiely, ktoré je ťažké, ak nie nemožné urovnať.“

Historicita: nie, neskoršia tradícia kvôli naplneniu proroctva

Masaker neviniatok

Podľa evanjelistu Matúša, Herodes potom, ako mu mudrci oznámili správu o narodení nového kráľa, vydal príkaz pozabíjať novorodencov – chlapcov, aby odstránil svojho potenciálneho budúceho súpera. Podľa väčšiny súčasných historikov, ktorí sa zaoberajú Herodesom, sa však udalosť nikdy neodohrala. Nespomínajú ju ani žiadni starovekí historici či akékoľvek zdroje iné než Matúšovo evanjelium a neskoršie kresťanské texty, ktoré z neho vychádzali.

Historicita: veľmi pochybná, zrejme neskoršia tradícia

Traja králi

Správnejšie (podľa pôvodnejšej tradície) traja mudrci. A ešte správnejšie, bližšie neurčený počet kňazov náboženstva zvaného zoroastrianizmus. Pôvodne použité grécke označenie magos vychádza zo staroperzského maguŝ a to pre zmenu z avestánskeho magâunô, ktoré neoznačuje kráľov ani mudrcov, ale zoroastriánskych kňazov. „Mudrcov“ navyše spomína iba Evanjelium podľa Matúša, no ich počet nešpecifikuje.

Historicita: nie, neskoršia tradícia

Sčítanie ľudu

Evanjelista Lukáš vysvetľuje narodenie Ježiša v Betleheme (tak, ako si ho vyžadovalo proroctvo) rozsiahlym sčítaním ľudu v Rímskej ríši. Sčítanie ľudu, ktoré nariadil rímsky správca Kvirínius, sa zhruba v období Ježišovho narodenia skutočne odohralo. Ak by Lukáš narážal práve naň, znamenalo by to, že Ježiš sa narodil v roku 6 alebo 7 nášho letopočtu. Z Evanjelia podľa Matúša však vyplýva, že Ježiš sa narodil počas panovania Herodesa Veľkého, ktorý zomrel v roku 4 pred n. l.



A to nie je všetko. Žiadne historické záznamy nespomínajú, že by sa v čase panovania cisára Augusta (historické záznamy z tohto obdobia sú mimoriadne kompletné) odohralo také sčítanie ľudu, aké opisuje Lukáš. Rímske sčítania sa totiž netýkali celej populácie ríše, ale napríklad iba rímskych občanov a nevyžadovali, aby sa ľudia vracali do miest, odkiaľ pochádzajú ich predkovia. Aj samotný Bart Ehrman zdôrazňuje absurdnosť scenára Lukášovho evanjelia - keďže dávnym predkom Jozefa bol kráľ Dávid, pochádzajúci z Betlehemu, Jozef s Máriou sa vybrali tam, kde pred tisíc rokmi (!) žili Jozefovi predkovia. Viete si dnes predstaviť sčítanie ľudu, ktoré by vyžadovalo, aby sa ľudia vrátili na miesto, kde pred tisíc rokmi žili ich predkovia? Nemenej absurdné to bolo aj za čias Rímskej ríše.

Historicita: nie, sčítanie ľudu Lukášovho evanjelia bolo (v podobe, aká neodráža historické reálie) zakomponované do príbehu Ježišovho narodenia kvôli rozporom s tvrdeniami starších evanjelií

Záver

Väčšina elementov tradičného vianočného príbehu Ježišovho narodenia neodráža historické udalosti. Rovnako spochybnená aj jeho zdanlivo jednoliata povaha. „Príbeh, ktorý nás obklopuje každý december, je v skutočnosti zlepencom udalostí podaných iba dvoma evanjeliami, kombináciou detailov jedného s detailmi druhého, aby vnikol väčší, harmonický príbeh,“ konštatuje Bart Ehrman a ďalej upozorňuje: „Ibaže tieto podania samé o sebe nie sú harmonické. Nielenže prinášajú celkom odlišné príbehy ako sa Ježiš narodil, ale niektoré ich rozdiely sú nezlúčiteľné.“

-

Poznámky:
* autori evanjelií sú neznámi, prisúdenie autorstva je neskoršou tradíciou
** dva roky preto, lebo kráľ Herodes sa mudrcov pýtal, kedy sa hviezda, ktorú nasledovali, objavila, a potom, ako mu to povedali, nakázal zabiť každého chlapca mladšieho ako dva roky, Ehrman tak hovorí: „Takže vieme, že mudrci cestovali aspoň rok.“

Zdroje:
Ehrman, Bart: Infancy Narratives.
Ehrman, Bart: Jesus, Interrupted. HarperCollins. 2009.
Maier, Paul: Herod and the Infants of Bethlehem", in Chronos, Kairos, Christos II, Mercer University Press (1998)
Páčia sa Vám naše články? Podporte nás

Zdieľajte článok






Za podporu ďakujeme

Pridať e-mail