„Nielenže nemáme originály, nemáme ani kópie originálov, alebo kópie kopií originálov. Čo máme, sú oveľa neskoršie kópie, spravidla napísané mnoho storočí neskôr. A tie sa od seba odlišujú v tisíckach pasáží...“ zdôrazňuje expert na rané kresťanstvo Bart Ehrman. „Rozdielov medzi našimi rukopismi je viac ako slov v Novej Zmluve!“



Ehrman upozorňuje na pozoruhodnú skutočnosť. Čím staršie rukopisy porovnávame, tým viac rozdielov nachádzame. Zdá sa, že v najranejšom období kopírovania zároveň dochádzalo k najväčšiemu počtu chýb. Najstaršie zachované rukopisy sú preto plné rozdielov. Nemáme najmenšieho tušenia, k akým zmenám dochádzalo počas prvého storočia existencie evanjelií a iných novozákonných textov. „Tridsať rokov pracujem na tomto probléme, a neviem, ako to zistiť. Nikdy som nevidel dobré vysvetlenie,“ zalamuje rukami Ehrman.

Mimochodom, nespoľahlivosť evanjelií nie je názor nejakej extrémnej názorovej menšiny historikov. „Je to názor každého bádateľa, ktorý pracuje v tejto oblasti,“ upozorňuje historik Severokarolínskej univerzity.

Nielenže najstarší vývoj týchto starovekých textov nepoznáme, no máme dôvod predpokladať, že dochádzalo k výrazným zmenám. To, čo sa nám z vývoja evanjelií podarilo rekonštruovať, odhalilo, že aj mnohé často citované pasáže v skutočnosti nie sú pôvodné, ale neskôr doplnené.

Kto z vás je bez hriechu, nech prvý hodí do nej kameň!

Príbeh o cudzoložnici, ktorú Ježiš zachráni od ukameňovania, nachádzame v 8. kapitole Evanjelia podľa Jána (8,1-12). Patrí medzi najpopulárnejšie biblické príbehy. Dokonca sa dostal do Gibsonovho Pokušenia Krista napriek tomu, že film pojednáva predovšetkým o Ježišových posledných hodinách. Takto znie celá pasáž:



Tu zákonníci a farizeji priviedli ženu pristihnutú pri cudzoložstve. Postavili ju do prostriedku a povedali mu: Učiteľ, túto ženu pristihli priamo pri cudzoložstve. Mojžiš nám v zákone prikázal takéto ženy ukameňovať. Čo teda povieš ty? Týmito slovami ho pokúšali, aby ho mohli obžalovať. Ježiš sa však zohol a písal prstom po zemi. Keď sa ho neprestávali vypytovať, vzpriamil sa a povedal im: Kto z vás je bez hriechu, nech prvý hodí do nej kameň! A znova sa zohol a písal po zemi. Keď to počuli, po jednom — počnúc najstaršími — odchádzali. A tak zostal sám so ženou, čo stála v prostriedku. Ježiš sa vzpriamil a opýtal sa jej: Žena, kde sú? Nik ťa neodsúdil? Odpovedala: Nikto, Pane! Ježiš jej povedal: Ani ja ťa neodsudzujem. Choď a odteraz už nehreš!

Príbeh zachytáva len Evanjelium podľa Jána, žiadne iné evanjelium, čo je z hľadiska historicity podozrivé**. Ale to nie je všetko. „Ukazuje sa, že pôvodne nebola súčasťou evanjelia podľa Jána, ani žiadneho iného evanjelia,“ varuje Bart Ehrman. „Bádatelia, ktorí skúmajú tradície rukopisov, o tom nemajú žiadne pochybnosti.“ Ako to môžu vedieť?

Ehrman hovorí, že príbeh chýba v našich najstarších rukopisoch Evanjelia podľa Jána, pričom štylisticky sa od zvyšku líši – a to dokonca aj od príbehov, ktoré mu bezprostredne predchádzajú alebo nasledujú bezprostredne po ňom. Okrem toho, príbeh obsahuje výber slov a konštrukcie viet, aké sú pre zvyšok evanjelia celkom cudzie.

Mimochodom, je zaujímavé, že prvé zachované rukopisy s týmto príbehom ho neobsahujú vložený do rovnakých pasáží.

Kto uverí a dá sa pokrstiť, bude spasený. Kto však neuverí, bude odsúdený. (Mark 16,9-20)

Vplyvných posledných dvanásť veršov Evanjelia podľa Marka hovorí o Ježišovom zjavení jeho učeníkom. Ježiš im vysvetľuje, čo musia urobiť, aby boli spasení, sľubuje im taktiež moc liečiť. Takto znie celá pasáž.

Keď v prvý deň po sobote včasráno vstal, zjavil sa najprv Márii Magdaléne, z ktorej kedysi vyhnal sedem zlých duchov. Ona to bežala oznámiť tým, čo bývali s ním, ktorí teraz trúchlili a plakali. Keď počuli, že žije a že ho videla, neverili tomu. Potom sa dvom z nich zjavil v inej podobe na ceste, keď išli na vidiek. Vrátili sa a oznámili to ostatným. Ani im neverili. Napokon sa zjavil Jedenástim, keď stolovali. Vyčítal im nevieru a tvrdosť srdca, pretože neuverili tým, čo ho videli vzkrieseného. Povedal im: Choďte do celého sveta a ohlasujte evanjelium všetkému stvoreniu. Kto uverí a dá sa pokrstiť, bude spasený. Kto však neuverí, bude odsúdený. Tých, čo veria, budú sprevádzať tieto znamenia: V mojom mene budú vyháňať zlých duchov a hovoriť novými jazykmi. Budú brať do rúk hadov a keď vypijú aj niečo smrtonosné, neuškodí im. Na chorých budú klásť ruky a oni ozdravejú. Keď im to Pán Ježiš povedal, bol vzatý do neba a zasadol po Božej pravici. Oni sa rozišli a všade kázali. Pán im pomáhal a slovo potvrdzoval znameniami, ktoré ich sprevádzali. [Všetko, čo im bolo prikázané, bezodkladne oznámili tým, čo boli s Petrom. Cez nich sám Ježiš vyslal od východu až na západ svätú a nehynúcu zvesť o večnej spáse. Amen.]

Ani táto pasáž nie je pôvodná, bola k evanjeliu pripojená neskôr. Potvrdzujú to rovnaké dôkazy ako v predchádzajúcom príklade – najstaršie zachované rukopisy ju neobsahujú, od zvyšku sa odlišujuje po stránke lexiky, štylistiky aj po stránke vetných konštrukcií.



Podobná argumentácia poukazuje na mnohé ďalšie verše, ktoré sa v rukopisoch v niektorých prípadoch objavujú až v stredoveku a napriek tomu zostávajú súčasťou našich Biblií. Napríklad:

Keď ich žehnal, vzdialil sa od nich a vznášal sa do neba. (Luk 24,51)

A čo je pre mnohých ortodoxných kresťanov značne problematické, neskorším, nepôvodným variantom je aj jediný verš, ktorý v Biblii priamo hovorí o svätej trojici, teda dogme, podľa ktorej sú Boh Otec, Syn a Duch svätý jedinou bytosťou:

Traja sú, ktorí svedčia: Duch, voda a krv; a tí traja sú jedno. (1 Ján, 5, 7-8)

Potom vzal kalich, dobrorečil a povedal: Vezmite a rozdeľte si ho medzi sebou, lebo hovorím vám: Odteraz už nebudem piť z plodu viniča, kým nepríde Božie kráľovstvo. Potom vzal chlieb, dobrorečil, lámal ho a dával im, hovoriac: Toto je moje telo, ktoré sa vydáva za vás. Toto robte na moju pamiatku. (Luk 22, 17-19)

A podobne po večeri vzal kalich a hovoril: Tento kalich je nová zmluva v mojej krvi, ktorá sa vylieva za vás. (Luk 22,20)

Dôvody, prečo k doplňovaniu a úpravám biblických textov dochádzalo, sú rôzne. Niekedy išlo o obyčajné chyby pri prepisovaní, inokedy o výrazné zásahy do povahy celých pasáží. Takto sa napríklad odstraňovali rozpory medzi jednotlivými textami (alebo rozpory v rámci nich). Prípadne sa upravovali pasáže, ktoré nepodporovali (alebo sa dali interpretovať tak, že nepodporujú) ortodoxný názor cirkvi, ktorý medzičasom prevládol.

A tak sa do Nového zákona dostala zmienka o svätej trojici alebo sa pozmenili pasáže, ktoré naznačovali, že Ježiš nie je rovnocenný bohu otcu a odjakživa existujúci, ale mu podriadený a bohom takpovediac prisvojený. Posledné dva príklady boli pre zmenu pridané na demonštráciu Ježišovej "telesnosti". A to z toho dôvodu, že niektoré rané kresťanské skupiny verili, že bol výlučne duchovnou, a nie telesnou bytosťou.

Inými slovami, ak niekto argumentuje ohľadom akéhokoľvek problému - od postavenia žien po práva homosexuálov - novozákonnými veršami preto, že Nový zákon je slovo božie, má smolu. Aj keby mal pravdu, a originály novozákonných textov boli skutočne inšpirované bohom, netušíme, čo sa v nich písalo.

-

Poznámky:
* gréčtina však nebola ich rodným jazykom
** za vierohodné sa pokladajú udalosti, ktoré popisujú viaceré nezávislé zdroje. Navyše, Jánovo evanjelium podľa expertov na Novú zmluvu nezachytáva historického Ježiša.

Ehrman, B.: Misquoting Jesus: The Story Behind Who Changed the Bible and Why. Harper Collins, 2005.

Páčia sa Vám naše články? Podporte nás

Zdieľajte článok

Tweet