11.12.2014-11:20:00   |   Dušan Valent
#História
#Zbúrané mýty

Historické pozadie

Narodenie Ježiša

Evanjeliá ani Skutky apoštolov sa k dátumu, dokonca ani ročnému obdobiu narodenia Ježiša nevyjadrujú. Niektorí historici z narážok na pastierov, ktorí v noci dohliadali na ovce pod holým nebom, usudzujú, že mohlo ísť o jar. V decembri by pastieri ovce zatvárali do chránených prístreškov. Väčšina historikov však varuje, že vyvodzovanie takýchto špecifických záverov z vedľajších detailov textu, ktorý je predovšetkým teologický a nie historiografický, nie je spoľahlivé.



História slávenia Vianoc

Ranokresťanské písomnosti z druhého storočia naznačujú, že v tomto čase sa narodenie Ježiša neslávilo. Ich autori dokonca označujú slávenie narodenín ako také za pohanské. Na prelome druhého a tretieho storočia Klement z Alexandrie spomína, že bolo navrhnutých niekoľko možných dátumov Ježišovho narodenia, no ani v jednom prípade nešlo o 25. december. Vo štvrtom storočí sa spomínajú dva dátumy, a to 25. december a 6. január (ktorý ako dátum Ježišovho narodenia dodnes slávia arménski kresťania). Presnejšie, 25. december sa v tomto kontexte spomína prvýkrát v Chronografii z roku 354.

Pohanské sviatky

Tradičný spôsob slávenia Vianoc má v mnohých prípadoch korene v rôznych pohanských sviatkoch. Nachádzame v nich obdoby vianočných dekorácií, zapaľovania sviečok, bozkávania pod imelom, vianočného stromčeka, obdarovávania, kolied, ako aj niektorých tradičných pokrmov. Podľa názorov niektorých historikov bol dátum Vianoc dokonca schválne ustanovený tak, aby nahradil populárne pohanské sviatky z konca decembra, konkrétne:

Zimný slnovrat

Kedy: 21. - 22. decembra, oslavy však miestami trvali do januára
Starobylý a veľmi populárny sviatok u mnohých severoeurópskych kultúr.

Saturnálie

Kedy: 17. decembra, neskôr oslavy trvali až do 23. resp. 30. decembra juliánskeho kalendára
Rímsky sviatok na počesť boha Saturna. Zahŕňal karnevaly, hostiny a obdarovávanie. Saturnálie pretrvávali aj potom, ako sa v roku 380 kresťanstvo stalo štátnym náboženstvom Rímskej ríše. Spomína ho ešte kresťanský kalendár Polemia Silva z roku 449, kedy už zrejme predstavoval len obyčajný karneval.



Dies Natalis Solis Invicti


Kedy: 25. december, slávené od roku 274
Sol Invictus bol kult boha slnka, ktorý cisár Aurelián prakticky povýšil na štátne náboženstvo Rímskej ríše. Aurelián taktiež ustanovil Dies Natalis Solis Invicti, teda sviatok „narodenia nepremožiteľného slnka“. Neskorší cisári sa snažili, aby sviatok asimiloval saturnálie, čo napokon viedlo k tomu, že ich veľmi pripomínal. Niektorí historici, ako William Tighe, tvrdia, že sviatok bol na 25. december ustanovený preto, že dátum bol už v tom čase významný pre rímskych kresťanov.

25. december ako deň Ježišovho narodenia

Iné božské bytosti

Konšpiračný film Zeitgeist spopularizoval myšlienku, že v rovnaký deň roka ako Ježiš sa podľa tradícií narodili aj viacerí iní bohovia staroveku, napríklad Horus, Mitra, Dionýz, Attis a iní. Tieto paralely (ako aj mnohé iné, ktoré film uvádza) sú však falošné.

Zásah proti pohanským sviatkom?

Podľa rozšíreného názoru bolo ustanovenie dátumu Ježišovho narodenia na 25. december cieleným zásahom cirkvi, ktorá sa snažila nahradiť slávenie pohanských sviatkov sviatkom kresťanským. Takýto scenár dáva zmysel. Ako sme videli, konkrétny spôsob slávenia Vianoc má z veľkej časti pohanský pôvod. Preberanie zvykov a tradícií je však jedna vec, ustanovenie dátumu Vianoc čosi celkom iné.

Staroveké písomnosti, ktoré máme k dispozícii, cielené vytláčanie pohanských sviatkov Vianocami nenaznačujú. Ranokresťanskí autori skôr hovoria o zhode okolností, ktorá je údajne dôkazom, že „Boh uprednostnil Ježiša pred falošnými bohmi pohanov.“ Cielené prekrytie zimných pohanských sviatkov sa prvýkrát spomína až v krátkej poznámke biblického komentátora Dionýza bar-Salibiho v 12. storočí. A malo ísť o presun slávenia Ježišovho narodenia zo 6. januára.



Navyše, tretie storočie bolo obdobím, keď kresťania ešte nečerpali z pohanských tradícií. Práve naopak, kresťanská menšina sa snažila čo najviac odlíšiť a dištancovať od pohanskej väčšiny a jej náboženských zvykov. Nebolo to práve jednoduché, pretože viaceré náboženské rituály kresťanstva, ako eucharistie, hostiny na počesť martýrov, ako aj povaha pohrebných ozdôb, boli v tom čase pohanom vcelku povedomé. Tento prístup sa zmenil po konvertovaní cisára Konštantína v roku 312 - teda až od polovice štvrtého storočia sme svedkami prisvojovania pohanských slávností a tradícií.

Staršia tradícia

Ako sme už spomenuli, najstaršia explicitná zmienka o 25. decembri ako dátume Ježišovho narodenia pochádza z polovice štvrtého storočia. Vianoce 25. decembra ale slávila napríklad severoafrická skupina tzv. donatistov, ktorých okolo roku 400 spomína Augustín z Hippa. Táto konzervatívna komunita sa objavila začiatkom štvrtého storočia a tvrdohlavo odmietala akékoľvek zmeny. Jej zvyky podľa všetkého zostali rovnaké od čias jej vzniku a s najväčšou pravdepodobnosťou predstavovali staršie tradície siahajúce prinajmenšom do konca tretieho storočia.

Prečo práve 25. december?

Príčinou určenia 25. decembra za deň Ježišovho narodenia môže byť v skutočnosti dátum jeho smrti. Tertulián z Kartága ešte okolo roku 200 určil na základe evanjelií deň Ježišovho ukrižovania na ekvivalent 25. marca v našom kalendári. Z viacerých zdrojov vyplýva, že v tomto čase sa verilo, že Ježiš zomrel a bol splodený v rovnaký deň roka. Tvrdenie sa spomína napríklad v texte od anonymného autora „O slnovratoch a rovnodennostiach“ zo štvrtého storočia. Bol s ním oboznámený aj sv. Augustín, pričom koncept, že stvorenie a spása by sa mali diať v rovnakom čase, obsahuje už židovská Tóra.



Ako s tým súvisí 25. december? Nuž, 25. december je presne 9 mesiacov po údajnom dátume Ježišovej smrti. Východní kresťania sa na základe toho istého princípu, ale s trochu iným postupom (za východiskový dátum ukrižovania považovali náš 6. apríl) dopracovali k vyššie spomenutému 6. januáru, kedy Vianoce dodnes slávia niektorí východní kresťania.

Záver

S istotou môžeme skonštatovať, že deň, mesiac ani ročné obdobie narodenia Ježiša nepoznáme, pričom spôsob, akým slávime Vianoce, má v mnohých smeroch pohanské korene. No tvrdenie, že dátum Ježišovho narodenia bol na december, konkrétne 25. december, ustanovený iba za účelom vytlačenia pohanských sviatkov, je z viacerých dôvodov problematické. Pravdepodobnejšie je, že dátum slávenia Vianoc vychádza z prastarej rabínskej (a teda židovskej) tradície, podľa ktorej sa veľké veci dejú znova a znova v rovnakom čase.

Čo z toho vyplýva? Kresťanskí puristi môžu oslavovanie Vianoc odmietnuť ako nebiblické (čo niektoré kresťanské skupiny v minulosti skutočne robili), liberálnejší kresťania ich môžu pokojne oslavovať naďalej. Nuž a my ostatní si môžeme v ktorýkoľvek deň neskorého decembra povedať, že oslavujeme slnovrat alebo saturnálie bez toho, aby sme sa museli vzdať akýchkoľvek tradícií, ako aj bez toho, aby sme mali pocit, že tieto tradície patria len a len tomu alebo onomu náboženstvu.


-



-

Za ochotné konzultovanie problematiky a odporúčanie literatúry autor ďakuje Andrejovi Zemanovi

Zdroje:
Salusbury Matt: Did the Romans Invent Christmas. HistoryToday
Santella Andrew: Why We Celebrate Christmas on Dec. 25. Slate
McGowan Andrew: How December 25 Became Christmas. Biblical Review18:06, Dec 2002
Páčia sa Vám naše články? Podporte nás

Zdieľajte článok






Za podporu ďakujeme

Pridať e-mail