Prečo práve mikulášske múzeum? Hlavným dôvodom je rozsiahla rekonštrukcia a kompletne vynovená expozícia, ktorú otvorili v roku 2016. Vďaka vydarenému dizajnu interiérov, rozšírenej expozícii a obohatení prehliadky o množstvo interaktívnych prvkov sa môže Slovenské múzeum ochrany prírody a jaskyniarstva (ďalej len SMOPaJ) pochváliť titulom najmodernejšieho múzea na Slovensku.

“Nepi, nefajč, neslopaj, daj sa radšej na SMOPaJ!”

Pri vyslovení skratky múzea si vždy spomeniem na toto vtipné motto, ktoré ma pobavilo pred rokmi pri pobyte na istej chate na južnom Slovensku. Tá slúžila ako výskumná stanica jaskyniarov. Slová sloganu obopínali logo s netopierom, ktoré sa týčilo nad krbom. O SMOPaJ-i som toho vtedy veľa nevedel, mal som o ich činnosti len hmlistú predstavu a samotné múzeum som navštívil až celkom nedávno.



A dobre som urobil, pretože múzeum je po nedávnej rekonštrukcii skutočne nádherné. Nepatrí medzi veľké múzeá, kompenzuje to však modernosťou a zaujímavou, tematicky špecifickou a v rámci Slovenska unikátnou expozíciou.

Samotný názov múzea obsahuje dva hlavné okruhy, na ktoré sa zameriava. Túto dichotómiu odzrkadľuje rozdelenie expozície na dve hlavné sekcie. V suteréne preskúmate fascinujúci svet krasových javov, zatiaľ čo prvé a druhé poschodie vypĺňa všeobecnejšie ladená expozícia venovaná vesmíru, živej i neživej prírode a človeku a jeho aktivitám.

Kras a jaskyne Slovenska

Múzeá obyčajne do suterénu relegujú menej rozsiahle či pre návštevníkov nie až tak zaujímavé výstavy, to však rozhodne nie je prípadom speleologickej sekcie. Suterén múzea predstavuje perfektné prostredie na umiestnenie expozície venovanej “dieram v zemi”. Špeciálne upravené chodby speleologickej expozície a ich ozvučenie dokonale navodzuje atmosféru prírodných podzemných priestorov, na ktoré je územie našej krajiny obzvlášť bohaté.

Sekcia komplexne opisuje krasové javy vo všetkých možných súvislostiach. Dozviete sa všetky podstatné informácie o hydrológii a procese vzniku jaskýň, krasovej výzdobe či živote v prostredí večnej tmy. Nechýba ani ľudský kontext – jaskyniarstvo predstavené ako hobby a výskumná činnosť.

Vo vitrínach zapustených do múrov môžete obdivovať neuveriteľne pestrú škálu najrozmanitejších prvkov krasovej výzdoby. Ide najmä o rôzne kvapľové a sintrové útvary ako stalaktity, stalagmity, sintrové záclony, brčká, misy a pod.

V jaskyniach často nachádzame pozostatky živočíchov, ktoré v podzemných chodbách hľadali útočisko alebo v nich uviazli ako v prírodnej pasci. Hojné sú teda exponáty pozostávajúce z kostrových zvyškov rôznych zvierat, a to dnes žijúcich i vyhynutých. Vymretú štvrtohornú megafaunu zastupujú napríklad kosti jaskynného medveďa či hyeny.



Jaskyne oddávna predstavovali útočisko a neskôr predmet bádateľského záujmu človeka. Expozícia tak obsahuje tiež archeologické a písomné artefakty objavené v jaskyniach.
Mňa osobne najväčšmi zaujala prezentácia troblobiontov, čiže živočíchov špecializovaných na trvalý život v podzemí. Potešili tekutinové preparáty u nás žijúceho kôrovca nifargusa tatranského či juhoeurópskeho obojživelníka jaskyniara vodného.

Chránená príroda Slovenska

Na prízemí sa nachádza expozícia venovaná histórii múzea, konferenčná miestnosť a sieň určená pre dočasné výstavy. Nás však zaujíma druhá nosná téma SMOPaJ, a tou je ochrana prírody. Sekcia s názvom Chránená príroda Slovenska je tematicky rozdelená na dve časti okupujúce prvé a druhé poschodie.

Zem, miesto pre život

Po schodoch sa dostávame na prvé poschodie obsahujúce všeobecno-prírodovednú expozíciu. Musím sa priznať, že ma ohúrila miestnosť s expozíciou venovanou vesmíru a Zemi. Priestor s krásnymi grafikami, dokumentárnymi filmami a interaktívnymi hrami pútavou formou oboznámi návštevníkov napríklad s prvkami periodickej sústavy či vznikom Zeme.

Nasleduje časť zameraná na geológiu a ťažbu nerastných surovín, pričom vo vitrínach vystavuje pestrú paletu minerálov a hornín, vrátane úlomkov meteoritov.



Presúvame sa k expozícii so živou prírodou. Dôraz sa pochopiteľne kladie na chránenú prírodu Slovenska, čo odrážajú exponáty pozostávajúce z diorám s našou faunou a flórou. Osobitné vitríny prezentujú diverzitu živočíchov, rastlín, húb a lišajníkov. Nechýba autentické ozvučenie, takže ak chcete vedieť, aké zvuky vydávajú naše vtáky a cicavce, stačí len stlačiť gombík.

Paleontologická expozícia je pomerne skromná, obsahuje však zopár naozaj výnimočných kúskov. Jednu z dominánt múzea reprezentuje zmontovaná replika kostry jaskynného leva, ktorú objavili v Západných Tatrách. Statný samec dostal prezývku Ľudo a predstavuje jedného z najväčších a najkompletnejších jedincov tohto druhu. Ďalšou vzácnosťou je jediná fosílna kostra druhorného plaza z nášho územia. Jej majiteľom bol takzvaný pachypleurosaur, menší morský plaz obývajúci slané lagúny (odkazy).

Človek, hory, NATURA 2000

Posledná časť múzea na druhom poschodí sa venuje človeku, konkrétne jeho hospodárskej a záujmovej činnosti spätej s prírodou. Exponáty predstavujú hlavne hospodárske odvetvia, ktoré priamo ovplyvňujú prírodné prostredie, zároveň však môžu byť koníčkami. Patrí sem lesníctvo, drevárstvo, poľovníctvo, rybárstvo či včelárstvo.

Ďalšie sa zameriavajú na športové aktivity, vrátane skialpinizmu, horolezectva či lyžovania. Turistika v horách môže byť riskantnou záležitosťou, nechýba preto ani expozícia venovaná horským záchranárom. Jedna z miestností bola prerobená do podoby známej Rainerovej chaty, do ktorej môžete vojsť a oddýchnuť si.

Múzeum je celkovo nabité najrôznejšími zážitkovými prvkami spoznávania, pri ktorých môžete pocítiť prírodné fenomény na vlastnej koži. Napríklad zvýšený pocit chladu vyvolaného horským vetrom si vyskúšate strčením ruky do veternej skaly. Chcete vedieť, ako to vyzerá v brlohu medveďa či zažiť klaustrofobický pocit, ktorý pociťuje jaskyniar pri lezení plazivkou? Nič vám nebráni vliezť do ich napodobenín v múzeu. Takúto hravú formu spoznávania si nepochybne užijú najmä deti.



Návštevníci majú za drobný poplatok možnosť pokochať sa okolitou panorámou mesta a hôr z vyhliadkovej veže.

O obľúbenosti súčasnej podoby múzea svedčí fakt, že počet návštevníkov sa po rekonštrukcii zvýšil dvojnásobne. Múzeum je prístupné naozaj pre každého, keďže sa pri jeho prerábaní myslelo aj na zahraničných a nevidiacich hostí. Všetky texty majú anglický ekvivalent a mnohé z nich sú napísané v Braillovom písme.

Takže neváhajte a príďte si obzrieť ozajstný skvost medzi slovenskými múzeami.

-

Tento článok sme Vám mohli priniesť vďaka podpore na Patreone. Aj symbolický príspevok nám pomôže zverejňovať viac kvalitných článkov.

-

Webstránka múzea

Fotografie: autor, Viktor Kravjanský, Anton Kravjanský

Páčia sa Vám naše články? Podporte nás

Zdieľajte článok

Tweet