1. Edison vynašiel žiarovku

Thomas Alva Edison nevynašiel klasickú žiarovku. V čase, keď na nej začal pracovať, žiarovka existovala viac ako 70 rokov. Dovtedy vzniklo okolo 20 rôznych prototypov.

Prvé zariadenie schopné vytvárať osvetlenie pomocou elektrického prúdu vynašiel Angličan Humphrey Davy už v roku 1802. Jednoduché elektrické batérie prepojil uhlíkovým vláknom. Prechádzajúci prúd vlákno rozžeravil, čím vznikalo svetlo. Ale hoci vynález položil základ pre ďalší výskum, nemal žiadne praktické využitie. Vlákno produkovalo príliš jasné svetlo a veľmi rýchlo sa prepálilo.



V snahe zabrániť rýchlemu prepáleniu navrhol britský vedec Warren de la Rue, aby sa vlákno uzavrelo do sklenenej vákuovej trubice. Tento nápad predstavoval dôležitý pokrok, ktorý inšpiroval ďalších vynálezcov. Vrátane Edisona.

Edison začal vývoj prakticky použiteľnej žiarovky v roku 1878, pričom vychádzal zo starších návrhov. Svedčí o tom názov jeho prvého patentu: „Zlepšenie elektrických svietidiel.“ Aj jeho prvé prototypy používali vlákna z uhlíka alebo platiny. Prevratný objav so svojim tímom urobil o rok neskôr. Zistil, že karbonizované vlákno z bambusu vydrží svietiť až 1200 hodín. Tým otvoril cestu prvým komerčne vyrábaným žiarovkám.

Čiže Edison žiarovku nevymyslel, ale výrazne zdokonalil staršie návrhy. Titul vynálezcu žiarovky získal najmä vďaka svojej schopnosti propagovať výrobky.

2. Henry Ford – prvá pásová výroba a prvý hromadne vyrábaný automobil

Henry Ford bezpochyby predstavoval priekopníka automobilového priemyslu. No nebol to Ford, kto vymyslel pásovú výrobu a jeho slávny Ford Model T nebolo prvým masovo vyrábaným automobilom.

Nemecká spoločnosť DMG produkovala v roku 1901 pomocou pásovej výroby model Mercedes-35 hp. Išlo o prvý moderný automobil.

Ďalší priekopnícky krok urobila americká automobilka Oldsmobile , ktorá v rovnakom roku odštartovala masovú produkciu automobilov. Výrobu začala s modelom Curved Dash Oldsmobile. Zakladateľ tejto spoločnosti Ransom Olds si okrem toho v roku 1901 nechal patentovať montážnu linku.

Prvým masovo vyrábaným autom bol Curved Dash Oldsmobile. Do roku 1907 sa ich vyrobilo zhruba 19 000 kusov. (zdroj: Flickr)

Henry Ford nastúpil na scénu s Modelom T až v roku 1908. Jeho najväčším prínosom bolo zefektívnenie výroby. Vďaka tomu bol Ford Model T oveľa lacnejší ako väčšina vtedajších áut. Stál iba 825 dolárov. Pre porovnanie, Mercedes-35 hp vyšiel na pol milióna ríšskych mariek. (1 americký dolár = 4,19 ríšskych mariek. Údaj z roku 1913.) Curved Dash Oldsmobile sa predával za 650 dolárov, no nebol natoľko spoľahlivý a výkonný ako Model T. Navyše oproti nemu vyzeral zastaralo.

Oplatí sa tiež spomenúť, že Ford do svojich továrni inštaloval montážnu linku až v roku 1913, takmer päť rokov potom, čo začal vyrábať Model T. Rozhodol sa tak po návšteve bitúnku v Chicagu. Všimol si, že výroba je oveľa efektívnejšia, keď jeden pracovník odrezáva stále rovnakú časť mäsa a mŕtve zviera sa posúva ďalej.

3. Napoleon bol nízky

Napoleon meral 169 cm, čo v porovnaní s dnešnými mužmi nie je veľa. No na vtedajšie pomery išlo o mierny nadpriemer. Mýtus o tom, že bol nízky vznikol z viacerých dôvodov.

V prvom rade ide o dôsledok odlišných mier používaných v čase panovania Napoleona vo Francúzsku a vo Veľkej Británii. Obe krajiny udávali dĺžku v jednotkách stopa a palec. A hoci ich označovali rovnako, francúzske jednotky boli o niečo dlhšie ako britské.



Prispela aj propaganda Veľkej Británie. Francúzskeho nepriateľa úmyselne vykresľovala ako malého, čím sa snažila podporiť morálku svojich vojakov.

A pomohol aj sám Napoleon. Často ho totiž sprevádzala stráž, ktorú si osobne vyberal, pričom všetci jeho „bodyguardi“ vynikali telesnou výškou. Napoleon v porovnaní s nimi vyzeral nízky.

4. Einstein nepatril k najlepším študentom

Albert Einstein je pravdepodobne najslávnejší vedec 20. storočí Koluje ale o ňom mnoho tvrdení, ktoré odporujú povesti génia.
Ako malé dieťa vraj mal problémy s rečou a rozprávať začal veľmi neskoro. Lenže v archíve Alberta Einsteina sa nachádza list od jeho starých rodičov - píšu v ňom o malom Albertovi, ktorý ako 2-ročný zrozumiteľne rozprával jednoduché slová, čo je adekvátne k jeho veku.

Albert Einstein v roku 1882, keď mal 3 roky. (zdroj: public domain)

Asi najrozšírenejší je mýtus, že na základnej škole nepatril k dobrým žiakom a nezvládal matematiku. To sa s ním vraj ťahalo až na vysokú školu. Na základnej škole ho jeho učitelia skutočne nepokladali za mimoriadne nadaného, aj keď mával najlepšie známky. Zlú povesť si pravdepodobne získal preto, že už ako mladý nenávidel školský systém. Nepáčilo sa mu, keď sa učitelia sa pri výučbe striktne držali predpísaných učebných osnov a dával to aj patrične najavo.

Einstein už vtedy uprednostňoval prírodné vedy a nie je pravda, že nezvládal matematiku. Práve naopak. Už ako 15-ročný ovládal diferenciálny a integrálny počet. Dnes sa toto učivo preberá na vysokých školách.

Po ukončení gymnázia v Mníchove si podal prihlášku na Polytechnickú univerzitu v Zürichu, kde prijímacie skúšky zvládol až na druhý raz. Niet sa ale čo čudovať. Na vysokú školu sa totiž hlásil o dva roky skôr ako jeho rovesníci.

Je pravda, že pravidelne vynechával prednášky. Dôvodom ale nebolo, že sa niekde flákal. Jednoducho sa venoval svojím výpočtom.

5. Pytagoras vymyslel Pytagorovu vetu

Pomer c²=a²+b² poznali Rimania, starovekí Číňania, Babylončania, Egypťania a dokonca aj samotní Gréci oveľa skôr, ako žil Pytagoras.



Pytagorovu vetu napríklad využívali Egypťania pri stavbe pyramíd. Najstarší známy dôkaz o poznaní Pytagorovej vety pochádza od Babylončanov. Ide o hlinenú tabuľku, ktorá bola zapísaná okolo roku 1800 pred naším letopočtom. Zhruba tisíc rokov predtým, ako sa narodil Pytagoras. Tabuľka obsahuje štyri stĺpce čísel napísaných klinovým písmom. Jednotlivé riadky v prvých troch stĺpcoch sú v pomere podľa Pytagorovej vety. Štvrtý stĺpec len čísluje riadky.

Plimpton 322 – tabuľka, ktorá obsahuje čísla podľa Pytagorovej vety (zdroj: math.ubc.ca)

A aký je príspevok samotného Pytagora? Podľa niektorých historikov žiaden. Iní tvrdia, že ako prvý dokázal vysvetliť, čo tento pomer značí. A to štvorce nad stranami pravouhlého trojuholníka.

6. Columbus objavil Ameriku

Je všeobecne známe, že moreplavec v španielskych službách, Krištof Kolumbus, priplával do Ameriky v roku 1492. No nebol prvý európsky moreplavec v Novom svete.

V Nórsku sa tradovala sága, že Viking Leif Erikson priplával okolo roku 1000 ďaleko na západe do neznámej krajiny. Archeologické výskumy v 60. rokoch minulého storočia ukázali, že nejde o výmysel. A spomínaná „zem na západe“ bola Amerika. Existujú dve verzie toho, ako sa tam Erikson dostal. Podľa jednej sa pri plavbe z Nórska do Grónska odchýlil z kurzu.

Pravdepodobnejšie je ale, že Atlantik preplával úmyselne. Vraj od islandského obchodníka Bjarniho Herjolfsona počul, že na západe sa nachádza neprebádaná zem. Herjolfson tam ale nezakotvil.

Eriksonova výprava pristála na území dnešnej Kanady, kde narazila na skalnatú krajinu s neúrodnou pôdou. Pravdepodobne išlo o Bafinov ostrov. Potom sa plavila na juh k Labradoru a napokon založila kolóniu na severnom cípe ostrova Newfoundland. OstrovVikingovia pomenovali Vinland. Rástlo tam totiž veľa divého hrozna, z ktorého vyrábali víno. V tábore zotrvali rok a so zásobami vína a vyťaženého dreva sa vrátili. V priebehu nasledujúceho desaťročia sa Vikingovia opakovane plavili do Newfoundlandu. Ďalšie výpravy sa pravdepodobne neuskutočnili kvôli konfliktom s pôvodným obyvateľstvom a značným rizikám plavby cez Atlantik.

A čo teda dosiahol Columbus? Ako prvý Európan objavil malú časť Nového sveta a potom vytvoril obchodnú cestu pre prepravu otrokov a tovaru. Inými slovami, ako prvý speňažil Ameriku.

7. Vikingovia nosili prilby s rohmi

Archeológovia doposiaľ nenašli žiadnu vikinskú prilbu s rohmi. Všetky vyzerali ako špicatá železná čiapka. Tie lepšie mali aj chránič na nos a okolia očí. No ochrana hlavy nebola vždy z kovu. Niekedy išlo len o akúsi koženú čapicu.

Populárny obraz Vikinga s rohmi vznikol v roku 1800. Takto ich začali zobrazovať škandinávski umelci. Do širšieho povedomia sa ale dostal vďaka opere Prsteň Nibelungov, ktorú napísal nemecký hudobník Richard Wagner v roku 1870.



Umelcov mohli inšpirovať spisy starogréckych a rímskych kronikárov. Písali o Severoeurópanoch, ktorí nosili prilby zdobené rôznymi ozdobami, vrátane rohov, krídel a paroží. No podobné pokrývky hlavy vyšli z módy stáročia predtým, ako sa objavili Vikingovia.

Ak by aj používali takéto helmy, slúžili by len na ceremoniálne účely. Prilba s rohmi totiž nie je praktická v boji.

8. V stredoveku všetci verili, že Zem je plochá

Nie je pravda, že si všetci stredovekí Európania predstavovali Zem ako plochú dosku. Od starých gréckych filozofov Platóna a Aristotela (a ďalších) pochádzala konkurenčná predstava o guľatej Zemi. Tú ale väčšinou uznávali len intelektuáli.

9. Kovbojské klobúky

Na „divokom západe“ muži nenosili vo filmoch často zobrazované kovbojské klobúky. Tie sa na trhu objavili až v roku 1865, ale popularitu si získali až v 20. storočí. V čase „divokého západu“, čiže v druhej polovici 19. storočia, sa nosil najmä pinč. Udržal sa totiž na hlave aj počas silného vetru a nepremokal. Muži tiež nosili mexické sombrero či rôzne vlnené čiapky.

10. Červený telefón – horúca linka medzi Sovietskym zväzom a USA

Priame spojenie medzi Washingtonom a Moskvou sa zaviedlo počas kubánskej krízy v roku 1963. Nikdy ale nešlo o telefonické spojenie. Linka pozostávala z ďalekopisných strojov, čiže niečoho na spôsob písacieho stroja, ktorý umožňuje prenášať text cez telekomunikačné vedenie. Správy sa posielali cez transatlantický kábel. Sovietsky systém sa nachádzal v Kremli. Americký bol vždy umiestnený v Pentagone, nie v Bielom dome. 

Linka bola vynovená v roku 1986, aby zahŕňala vysokorýchlostné faxové funkcie. Posledná aktualizácia sa uskutočnila v roku 2008, keď systém prešiel na zabezpečený e-mail.

-

Tento článok sme Vám mohli priniesť vďaka podpore na Patreone. Aj symbolický príspevok nám pomôže zverejňovať viac kvalitných článkov.

-

Titulný obrázok: pixabay.com

Zdroje:
^{https://www.ripleys.com/weird-news/or-not-thomas-edison-light-bulb/
https://www.bulbs.com/learning/history.aspx
https://en.wikipedia.org/wiki/List_of_common_misconceptions
https://www.history.com/topics/inventions/automobiles
https://en.wikipedia.org/wiki/Assembly_line#History
https://shannonselin.com/2017/09/10-myths-napoleon-bonaparte/
https://www.washingtonpost.com/news/answer-sheet/wp/2016/02/11/was-albert-einstein-really-a-bad-student-who-failed-math/?utm_term=.2b0863869d56
https://socratic.org/questions/who-invented-pythagoras-theorem
https://en.wikipedia.org/wiki/Plimpton_322#Content
https://www.thoughtco.com/did-christopher-columbus-discover-america-721581
https://www.history.com/news/the-viking-explorer-who-beat-columbus-to-america
https://www.history.com/news/did-vikings-really-wear-horned-helmets
https://www.ripleys.com/weird-news/cowboy-hats/
https://www.history.com/news/was-there-really-a-red-telephone-hotline-during-the-cold-war}

Páčia sa Vám naše články? Podporte nás

Zdieľajte článok

Tweet