19. novembra 2013 sa v New Yorku odohrala nezvyčajná dražba. Predpokladaná cena položky sa pohybovala v rozmedzí 7 až 9 miliónov. Nešlo však o aukciu vily, auta a ani slávnej maľby. Predávala sa niekoľko desiatok miliónov stará hŕba kostí.

Výraz ”hŕba kostí” možno nie je náležité označenie. Ide o potenciálne jednu z najzaujímavejších fosílií, akú kedy americký svetadiel videl.

Kosti boli v objavené v asi 70 až 66 miliónov rokov starých horninách súvrstvia Hell Creek (alebo ak chcem byť úplne slovenský - súvrstvia Pekelného potoka). Je tvorené riečnymi usadeninami ílovcov až pieskovcov, ktoré sa usádzali v subtropickej klíme na riečnej pláni neďaleko mora.



Nález tvoria vynikajúco zachované kostry dvoch asi päť metrov dlhých dinosaurov - bylinožravca a mäsožravca. Na prvý pohľad na tom nie je nič zvláštne. Nález dvoch alebo viacerých kostier na jednom mieste je totiž celkom bežným javom.

Na fosílnych zvyškoch ale možno pozorovať niekoľko neobyčajných detailov. Hruď a lebka mäsožravca sú rozbité, zrejme následkom devastujúceho bočného úderu. Ten by dravec mohol utŕžiť rôznymi spôsobmi. Napríklad pri prudkom páde alebo pri kope z otočky od bližšie nemenovaného Chucka N.

V tlame dravca okrem toho chýba niekoľko zubov. To ale so zmieneným úderom nijako nesúvisí. Zuby sa totiž našli zarazené v lebke bylinožravca. To naznačuje, že predátor tento úder utŕžil v súboji so svojou korisťou.

Uvedené detaily nasvedčujú, že oba dinosaury pravdepodobne zahynuli pri vzájomnom boji. Nález má teda okrem “estetickej” hodnoty i ohromnú vedeckú hodnotu.

Paleontologický poklad

Na rozdiel od mongolských bojujúcich dinosaurov si tento smrtiaci tanec zatancoval neznámy pár. Bylinožravec je zrejme novým druhom rohatého dinosaura, príbuzného Triceratopsovi. Mäsožravec bol identifikovaný ako “sporný druh” Nanotyrannus lancensis, opísaný na základe jednej lebky a jednej neúplnej kostry. Časť paleontológov sa nazdáva, že nejde o samostatný druh, ale iba mladé jedince druhu Tyrannosaurus rex.

Obe kostry sú perfektne zachované (spomínajú sa i zvyšky mumifikovaného tkaniva), takže ak je identifikácia oboch dinosaurov správna, nález predstavuje unikátnu príležitosť tento spor vyriešiť.



Bohužiaľ kvôli neprístupnosti nálezu, dobré fotografie bojujúceho páru neexistujú. Repliku skameneliny si môžete pozrieť tu a umelecké znázornenie ich boja si možete poztrieť tu. V čom je problém?

Skamenelina ako trofej?

Fosílie, ktoré paleontológovia preštudovali, musia byť voľne dostupné, aby ich mohli preskúmať aj ich kolegovia. V opačnom prípade sú nimi získané výsledky z vedeckého hľadiska prakticky bezcenné. Je to preto, že aj keď niektoré súkromníci môžu svoje zbierky vedcom sprístupniť, po zmene majiteľa sa dostupnosť nálezov môže zmeniť. Preto sa paleontológovia štúdiu fosílií v súkromných zbierkach zvyčajne vyhýbajú.

V súčasnosti sa tento problém týka i bojujúcich dinosaurov. Tie boli objavené na súkromnom pozemku, ktorého majitelia skamenelinu dostali zo zeme na vlastné náklady, takže podľa amerických zákonov je ich majetkom.

Na vyššie zmieňovanej aukcii dosahovala najvyššia ponuka “iba” 5,5 milióna, čo sa majiteľom málilo. Dinosaury tak ostávajú v súkromnom vlastníctve a v súčasnosti je ich osud neistý.

V hre sú v zásade dva scenáre. Dinosaury buď skončia v súkromnej zbierke alebo v verejnej inštitúcii. Stále je tu však nádej, že aj prípadný súkromný kupec dinosaury napokon podaruje múzeu.

Po nepodarenej aukcii sa začalo šepkať, že majitelia dinosaurov rozbehli s múzeami rokovania o predaji nálezu. Tento vzácny objav tak nakoniec možno predsa len skončí v rukách vedcov.

Obchod s prehistóriou?

Čo vlastne vyhnalo ceny skamenelín do takých závratných výšok? V hre sú viaceré faktory. Spúšťačom mohla byť aukcia jedinca tyranosaura zvaného “Sue”. Sue bola vydražená za osemnásobok predpokladanej ceny - približne 8 miliónov dolárov, čo medzi zberateľmi fosílií vyvolalo doslova zlatú horúčku. K vysokým cenám prispievajú i boháči skupujúci fosílie (medzi ktorých mimochodom patria napríklad herci Nicholas Cage a Leonardo DiCaprio) za ceny, ktorým vedecké inštitúcie nedokážu konkurovať. Iní z problému vinia chamtivosť súkromných zberateľov, ktorí fosílie predávajú za čoraz vyššie ceny.



Nájdu sa i takí, ktorí tvrdia, že cena výnimočných fosílií vôbec nie je premrštená. Argumentujú napríklad tým, že umenie sa často predáva za neporovnateľne vyššie ceny a závratné ceny najvýznamnejší umeleckých diel sú podľa nich skôr lákadlom, než problémom.

Predaj skamenelín navyše nie je na poli paleontológie novinkou. Jedna z najvýznamnejších skamenelín paleontológie - jedinec druhu Archaeopteryx lithographica (spolu so zbierkou ďalších fosílií, ktoré bolo múzeum v rámci obchodných podmienok povinné kúpiť) bol v roku 1862 predaný za sedemsto libier, čo je v prepočte asi stotisíc “dnešných” dolárov.

Ako ďalší príklad môže poslúžiť Mary Anningová, jedna z prvých významných osobností paleontológie, ktorá si privyrábala predajom svojich nálezov.

Patrí na skameneliny cenovka? Paleontológia sa pri tejto otázke ocitá medzi mlynskými kameňmi. Na jednej strane by potenciálni nálezcovia mali mať dostatočnú motiváciu, aby sa prípadným objavom zapodievali a nerozhodli sa, že im nález “nestojí za námahu". V niektorých krajinách sa totiž stáva, že nálezcovia objavené skameneliny radšej potichu zlikvidujú, prípadne predajú na čierny trh. Na druhej strane by cena za najvzácnejšie skameneliny nemala byť tak vysoká, aby si ich nemôžu dovoliť ani najvýznamnejšie vedecké inštitúcie.

V strede víru debaty o obchode v paleontológii stoja prdovšetkým tí, ktorí sa zberu fosílií venujú (polo)profesionálne - súkromní zberatelia a “lovci” fosílií.

Zberatelia - požehnanie alebo pohroma?

Názory na činnosť zberateľov skamenelín sa v paleontologickej komunite rôznia. Všeobecne však platí, že sú pre paleontológiu dvojsečnou zbraňou. Nález bojujúcich dinosaurov môže poslúžiť ako ukážkový príklad.

Podaktorí paleontológovia sa domnievajú, že zberatelia viac škodia ako pomáhajú. Mnohí zberatelia totiž pri odkrývaní fosílie nedostatočne zdokumentujú miesto nálezu a dokonca môžu poškodiť alebo zničiť vedecky dôležité informácie.

V prípade bojujúcich dinosaurov môže ako príklad poslúžiť názor paleontológa Jacka Hornera, ktorý sa okrem iného preslávil ako odborný poradca pre filmovú sériu Jurský park. Ten sa domnieva, že kvôli “amatérskemu” spôsobu odkrývania sú bojujúce dinosaury v podstate bezcenný nález.



Niektorí paleontológovia sa naopak domnievajú, že nebyť snáh zberateľov fosílií, k objavu niektorých významných fosílií by vôbec nedošlo, prípadne by ich zničila erózia. To o svojom náleze tvrdia i majitelia bojujúcich dinosaurov.

Ďalej sa obhajujú tým, že informáciám o náleze bojujúcich dinosaurov spočiatku vedci neboli ochotní uveriť. Majitelia nálezu tvrdia, že akonáhle zistili, o aký objav ide, pokúsili sa kontaktovať viacero vedeckých inštitúcií, no bezvýsledne.

Až potom, ako sa zvesti o ňom rozšírili v médiách, si niektorí paleontológovia prišli nález obhliadnuť. Podľa názoru paleontológa Petra Larsona, ktorý mal možnosť si bojujúce dinosaury obhliadnuť, boli dinosaury odkryté pomerne profesionálne. S názorom Jacka Hornera na vedeckú hodnotu nálezu sa teda nezhoduje.

Je ľahké vidieť terajších majiteľov bojujúcich dinosaurov ako chamtivcov. Oni sami však o sebe tvrdia, že chcú len “férovú cenu” za snahu, ktorú do odkrytia jedinečného nálezu vložili. Clatyon Phipps, jeden z nálezcov, odhaduje, že on sám investoval asi štvrť milióna dolárov, nehovoriac o ďalších investoroch a nahromadených dlhoch. Majitelia taktiež tvrdia, že predtým, ako sa bojujúce dinosaury ocitli v dražbe, rokovali o možnosti predaja s viacerými vedeckými inštitúciami. Pravda, podľa oslovených inštitúcii požadovali šialenú sumu - až 15 miliónov dolárov.

Koľko presne by mala byť “férová cena” bojujúcich dinosaurov, nechám na posúdení čitateľov. Faktom však je, že zberatelia skamenelín boli, sú aj budú neoddeliteľnou súčasťou a zároveň prekliatym požehnaním paleontológie.

-

Tento článok sme Vám mohli priniesť vďaka podpore na Patreone. Aj symbolický príspevok nám pomôže zverejňovať viac kvalitných článkov.

Páčia sa Vám naše články? Podporte nás

Zdieľajte článok

Tweet