Impulzívni vs. neimpulzívni ľudia a dosahovanie cieľa

Rozdiel medzi impulzívnymi a neimpulzívnymi ľuďmi podľa výskumov spočíva v rozsahu konfliktu, ktorý prežívajú v situáciách, ktoré súvisia so sebakontrolou. Keď napríklad použijeme situáciu s lákavým, avšak nezdravým jedlom, impulzívni jednotlivci sú náchylnejší k tomu prežívať podstatne väčší vnútorný konflikt, než ľudia neimpulzívni. Literatúra často definuje impulzívne správanie a teda stratu sebakontroly, ako boj dvoch protichodných síl - krátkodobé vs. dlhodobé záujmy, činnosť vs. plánovanie, či túžba vs. vôľa. Seba kontrolné dilemy by teda mali mať odlišný účinok na impulzívnych a neimpulzívnych ľudí. Mukhopadhyay, Sengupta a Ramanathan (2008) zrealizovali 4 experimenty, ktorých základným predpokladom bolo, že pripomenutie si minulej situácie so seba - kontrolnou dilemou, vedie k rozdielnym reakciám impulzívnych a neimpulzívnych ľudí.

U neimpulzívnych autori očakávali konzistentnú reakciu, teda že sa budú správať rovnako ako v danej situácii, kým impulzívni by mali prejaviť premenlivé správanie. Ak si pripomenú, že podľahli, budú odolávať a naopak. Konzistentnosť u neimpulzívnych jednotlivcov je spôsobená tým, že pripomenutie si minulého správania u nich podporuje dané správanie. Z toho však vyplýva, že by konzistentnosť mohli dosiahnuť aj impulzívni ľudia, ak by v čase rozhodovania vystúpili do popredia vplyvy, ktoré by podporovali pôvodné správanie. To možno docieliť výzvou, aby si spomenuli na dôvody svojho pôvodného správania.

Lexikálne rozhodovanie a reakčné časy

Prvej štúdie sa zúčastnilo 72 vysokoškolákov. Experimentátori účastníkov požiadali, aby si spomenuli na nedávnu situáciu, v ktorej boli vystavení lákavému jedlu a pokušeniu buď podľahli, alebo mu odolali. Na opísanie skúsenosti formou eseje dostali 5 minút. Následne mali 5 minút pracovať na sérii stredne obťažných matematických hlavolamov, aby zabudli na danú situáciu. Potom podstúpili úlohu lexikálneho rozhodovania, kde mali čo najrýchlejšie posúdiť, či na obrazovke počítača vidia zhluk náhodných písmen alebo zmysluplné slovo. Úloha zahŕňala slová ohľadom potešenia a pokušenia, zdržanlivosti a sebaovládania, aj neutrálne slová. Respondenti stláčaním dvoch tlačidiel udávali, či ide o skutočné slovo, alebo náhodný zhluk písmen. Celkovo realizovali 62 pokusov a počítač zaznamenával reakčné časy. Nakoniec dostali na vyplnenie osobnostný dotazník, ktorým sa zisťovalo impulzívne správanie.

Skóre pre pokušenie a zdržanlivosť autori vypočítali tak, že od priemerných reakčných časov pre neutrálne slová odpočítali priemerné reakčné časy na slová spojené s pokušením či zdržanlivosťou. Pozitívne skóre predstavovalo kratšie reakčné časy a teda aj väčšiu dostupnosť danej kategórie slov v mysli účastníkov. Spomienka na predchádzajúce vystavenie lahodnému jedlu by mala u impulzívnych ľudí zvýšiť dostupnosť kategórie slov, ktorá je opakom toho, ako sa zachovali. Ak impulzívny človek v minulej situácii pokušeniu odolal, mal by rýchlejšie reagovať na slová spojené s pokušením. Neimpulzívni ľudia by mali zostať konzistentní a reagovať na slová podľa toho, ako sa v minulosti zachovali. Vyhodnotenie dát potvrdilo existenciu "premenlivého" efektu u impulzívnych ľudí a čiastočne podporilo aj predpoklad konzistentného efektu u neimpulzívnych ľudí, nakoľko u nich tento efekt zaznamenaný nebol.

Správanie v skutočnej situácii

V druhom experimente sa autori zamerali na to, ako predošlé správanie ovplyvní to súčasné, keď sa jednotlivec ocitne v podobnej situácii. U impulzívnych ľudí opäť očakávali "premenlivý" efekt a u neimpulzívnych naopak konzistentné reakcie. Procedúra bola podobná prvému experimentu. Účastníci si mali znova spomenúť na situáciu, kedy podľahli alebo odolali lákavému jedlu a dostali päť minút na popísanie tohto zážitku v podobe eseje. Následne išli do ďalšej miestnosti, kde ich experimentátori pridelili k oddeleným pracovným miestam, na ktorých boli zakryté škatule. Pod škatuľami sa skrývali misky s 50 chutnými, no nezdravými syrovými guličkami. Experimentátor účastníkov vyzval, aby sa ponúkli, ak majú chuť, zatiaľ čo sa bude pripravovať nasledujúca úloha. Ďalšie 3 minúty experimentátor predstieral zaneprázdnenosť a potom boli misky (s nenápadnými identifikačnými značkami) odobrané. Procedúra končila rozdaním dotazníkov na meranie impulzívneho správania a nálady.

Analýza dát ukázala, že impulzívni jednotlivci, ktorí si spomenuli na minulú situáciu podľahnutia, zjedli menej syrových guliek ako tí, ktorí odolali. Došlo tak k očakávanému "premenlivému" efektu. Taktiež sa prejavil aj konzistentný efekt u neimpulzívnych účastníkov. Tí, čo v minulosti podľahli, zjedli viac guliek než tí, ktorí odolali, pričom autori nenašli žiadny efekt nálady, ktorý by mohol skresľovať výsledky.

Hodnotenie produktov a skutočná situácia bez inštrukcií

V treťom experimente autori očakávali, že impulzívni jednotlivci budú vnímať maškrty horšie, ak si spomenú na predošlý akt podľahnutia. Neimpulzívni ľudia by naopak mali zostať konzistentní a maškrty hodnotiť lepšie, ak v minulosti podľahli. Štúdie sa zúčastnilo 63 vysokoškolských študentov. Ešte pred jej realizáciou dostali všetci potenciálni účastníci e-mail s osobnostným dotazníkom merajúcim impulzívne správanie. Tí, ktorí odpovedali, dostali príležitosť zúčastniť sa riadnej štúdie. Tá prebiehala dva týždne po výbere participantov. Za úlohu dostali ohodnotiť produkty na 30 náhodne prezentovaných obrázkoch. Zahrnutých bolo 5 maškŕt ako dezerty či pizza, 5 málo lákavých jedál ako zelenina či zelené jablká a 20 neutrálnych, alebo s jedlom nesúvisiacich produktov ako batérie, či nábytok. Každý produkt hodnotili účastníci na škále s deviatimi položkami, siahajúcej od "veľmi nemám rád" po "mám veľmi rád". Potom si ako v predošlých štúdiách mali spomenúť na situáciu podľahnutia, či odolania lákavému jedlu.

Následne znova hodnotili rovnakých 30 produktov a na škále so siedmimi položkami zaznamenávali svoje pocity v sérii meraní špecifických emócií. Po dokončení ich informovali, že za odmenu môžu participovať v ďalšej štúdii, avšak táto už musí prebehnúť individuálne, aby sa predišlo vplyvu iných účastníkov na ich hodnotenie. Každý účastník bol osobitne odvedený do miestnosti so stolom, na ktorom sa nachádzal tanier s rôznymi čokoládovými sušienkami (po každom účastníkovi, ktorý opustil miestnosť, boli vždy doplnené, takže na tanieri bolo stále 25 sušienok). Asistent bol vycvičený tak, aby nedbalo poznamenal, že sušienky tam museli ostať po predchádzajúcom vedeckom stretnutí, pričom nedal žiadne inštrukcie, čo môže so sušienkami účastník robiť. Asistent predstieral, že ide pre dotazníky a nechal tak účastníka 3 minúty osamote. Prinesený dotazník pozostával z rovnakých položiek na meranie impulzívneho správania ako boli tie, ktoré účastníci dostali e-mailom pred realizáciou experimentu. Na základe toho si experimentátori overili, že skóre impulzívneho správania ostalo stabilné a nezmenilo sa vplyvom manipulácie v štúdii. Asistent na záver už len zaznamenal počet keksíkov, ktoré ostali na tanieri po skončení celej procedúry.


Ako teda experiment dopadol? Impulzívni účastníci si zobrali menej sušienok, keď si spomenuli na minulé podľahnutie v porovnaní s tými, ktorí v minulej situácií pokušeniu odolali. Pre neimpulzívnych platilo, že viac keksíkov si zobrali tí, čo v minulosti podľahli než tí, čo odolali. Opäť tak došlo k rovnakému efektu, ako v predošlých výskumoch. Impulzívni tiež prežívali viac na seba zameraných negatívnych emócií. Taktiež hodnotenia produktov ukázali efekt zmeny u impulzívnych a efekt konzistencie u neimpulzívnych participantov. Impulzívni totiž hodnotili maškrty lepšie, keď v minulosti odolali a naopak, pričom neimpulzívni ich zase hodnotili lepšie vtedy, keď v predošlej situácii podľahli pokušeniu. Analýzy pre nelákavé jedlá, či nejedlé produkty, neukázali žiadne efekty.

Spomínanie s odôvodnením

Keďže efektu zmeny u impulzívnych jednotlivcov by sa malo dať predísť tým, že do popredia v mysli opäť vystúpi hlavný cieľ (dá sa to docieliť pripomenutím si nielen predchádzajúceho rozhodnutia, ale aj dôvodov pre dané rozhodnutie), posledná štúdia sa zamerala práve na to. Jej dizajn bol podobný druhému experimentu, avšak časť respondentov si mala okrem pripomenutia situácie s lákavým jedlom, pripomenúť aj dôvody predchádzajúceho správania. Taktiež tu bola aj kontrolná skupina, v ktorej účastníci nemali za úlohu spomínať si na žiadne predchádzajúce rozhodnutie. Posledným rozdielom oproti druhému experimentu bolo už len to, že na konci došlo len k hypotetickej voľbe medzi šalátom a koláčom. Ako dopadli výsledky?

Keď sa na predchádzajúcu udalosť spomínalo bez objasnenia dôvodov, výsledky dopadli ako v druhej štúdii. U impulzívnych, ktorí v minulosti pokušeniu odolali, bola menšia pravdepodobnosť výberu šalátu oproti tým, čo podľahli. Neimpulzívni si zase skôr vyberali koláč, ak v minulosti podľahli a opäť tak vykazovali konzistentné správanie. Čo však spôsobilo spomenutie dôvodov pre minulé správanie? Pri neimpulzívnych účastníkoch k žiadnej zmene nedošlo a stále vykazovali efekt konzistencie, avšak u impulzívnych nastala zmena. Začali taktiež vykazovať konzistentné správanie a ak v minulej situácii odolali, siahali po koláči štatisticky významne menej, než tí, čo podľahli.


Ďalšie poznatky poskytla kontrolná skupina, kde si účastníci neprešli procesom spomínania. Impulzívni jednotlivci v nej boli celkovo náchylnejší k výberu koláča. Spomienka na predchádzajúce podľahnutie impulzívnych participantov viedla k menšej miere výberu koláča oproti kontrolnej skupine, spomienka na odolanie zas k porovnateľným mieram preferencie koláča ako u kontrolnej skupiny. Pri neimpulzívnych bola miera výberu koláča štatisticky významne vyššia oproti kontrolnej skupine, keď si spomínali na podľahnutie. Spomienka na odolanie u nich zas vyvolala podobnú mieru odolania koláču ako u kontrolnej skupiny. Celkovo tak táto štúdia ukázala, že podnietením impulzívnych účastníkov spomenúť si aj na dôvody svojho predošlého správania, možno potlačiť "efekt zmeny" a pomôcť im tak zotrvať na vytýčenej ceste k cieľu.

Záver

Séria štúdií tak ukázala, že impulzívni ľudia môžu odolať svojmu zlozvyku prejedať sa paradoxne tým, že sa im pripomenie situácia minulého podľahnutia pokušeniu. Posilňuje to u nich odolávanie lákadlám a rôzne intervencie, navrhnuté na ich motiváciu odolávať, by tak mali mať na zreteli tri hlavné princípy:

1. Mali by sa zameriavať na predošlé zlyhanie, avšak obozretne s tým, aby bolo možné predísť pocitu viny

2. Striedavo by mali zameriavať pozornosť aj k dôvodom predošlého úspechu, keďže impulzívnym ľuďom to pomáha
znova odolať pokušeniu

3. Keď už ľudí, ktorí sa zvyknú prejedať, namotivujú rozmýšľať nad tým ako a prečo v minulosti dokázali pokušeniu odolať, mali by podnecovať zameriavanie sa na pravdepodobnosť budúceho úspechu


Ak teda aj vy zápasíte s rôznymi aktivitami, ktoré vás odpútavajú od vytúženého cieľa a chcete to zmeniť, vyskúšajte princípy z opísaných experimentov. Od človeka veľa nevyžadujú, no môžu so sebou priniesť viditeľné výsledky.

Zdroje

Mukhopadhyay, A., Sengupta, J., &Ramanathan, S. (2008). Recallingpasttemptations: Aninformation-processingperspective on thedynamics of self-control. Journal of ConsumerResearch, 35(4), 586-599

Titulný obrázok: www.pixabay.com

Páčia sa Vám naše články? Podporte nás

Zdieľajte článok

Tweet