15.10.2017-03:30:00   |   Juraj Littva
#Pravek
Jeden z dvojice tancujúcej toto smrtiace tango zrejme nebude laikom dobre známy – Protoceratops andrewsi bol relatívne malý (približne 1,8 m dlhý) zástupca archaických rohatých dinosaurov, ku ktorým patril i jeho slávnejší príbuzný Triceratops.


-


Umelecká rekonštrukcia druhu Protoceratops andrewsi. „Chlpy“ na chvoste sú v skutočnosti štruktúry podobné periu. Autor: AntoninJury via wikipedia


Druhého „bojovníka“ nie je nutné predstavovať. Jeho meno ste určite už počuli. Velociraptor mongoliensis.




-


Velociraptor mongoliesis uprostred zabíjania menšieho dinosaura (oviraptosaura). Autor Durbed via deviantart


Tieto dva druhy asi pred 75 až 71 miliónmi rokov na území dnešného Mongolska. Protoceratopsy slúžili ako potrava pre velociraptory, o čom jednoznačne svedčí objav unikátnej fosílie objavenej poľsko-mongolskou expedíciou v roku 1971. Zachytáva „momentku“ zo smrtiaceho boja velociraptora s protoceratopsom, boja z ktorého ani jeden z účastníkov nevyviazol živý.


-


„Momentka“ z boja medzi velociraptorom (vpravo, ležiaci na boku) a protoceratopsom (v polosede vľavo). Velociraptor útočí ľavou dolnou končatinou (zakončenou kosákovitým pazúrom) na krk a ľavou hornou končatinou na tvár protoceratopsa, zatiaľ čo jeho pravá končatina spočíva v drvivom zovretí protoceratopsích čeľustí. Ak na obrázku vidíte iba zmeť kostí, nezúfajte. Zreteľnejšiu „kostrovú rekonštrukciu“ si môžete pozrieť po kliknutí na tento link. Pekné umelecké zobrazenie tohto smrteľného súboja nájdete tutu.


Čo presne sa odohralo v momente, ktorý viedol k vzniku tejto mimoriadnej fosílie, sa pravdepodobne nikdy nedozvieme. Je však možné vyvodiť si niekoľko základných faktov.



Súvrstvie djadochta, v ktorom bola táto skamenelina objavená, je tvorené predovšetkým slabo spevnenými šikmo zvrstvenými eolickými červenkastými pieskami – povedané laicky, ide o vetrom usadené piesky púštnych dún.

Neporušené kostry jasne svedčia, že obaja duelanti boli pochovaní krátko po smrti, alebo dokonca zaživa.

Z prerušenia smrteľného súboja je preto najčastejšie obviňovaný náhly kolaps piesočnej duny (možno nasýtenej vodou po vzácnom daždi) alebo púštna búrka. To, či boli duelanti pochovaní až potom, ako sa vzájomne usmrtili, nie je stopercetne jasné. Osobne sa mi páči predstava, v ktorej na túto dvojicu žuchla piesočná duna práve v momente, keď ich duel vrcholil.

Tento vzácny nález okrem mnohých „dinosaurofanúšikov“ priťahuje aj rôzne iné typy. Napríklad „popierači teórie dinosaury sú vtáky“ ho považujú za jednoznačný dôkaz, že velociraptor nemohol mať perie, pretože ak by sa takto bil, poškodil by si ho.

Zmienení popierači zrejme nikdy napadnutí domácou hydinou – scéna, pri ktorej by im kohút krídlami mlátil po hlave, zatiaľ čo oni by sa mu rozumne snažili vysvetliť, aby to nerobil, lebo si poškodí perie, by nepochybne stála za všetky drobné…

Vtáky sa počas súbojov správajú ako totálni psychopati i vo voľnej prírode, čo potvrdzujú mnohé pozorovania. Nijaký iný živočíšny druh by nevedel tak verne napodobniť filmové scény. Vážne, ak pri nasledujúcom obrázku nevykríknete This is Sparta! aspoň v duchu, niečo s vami nie je v poriadku.


-


Rozkošné.


Vrátim sa však späť k bojujúcim dinosaurom, pretože je tu ešte jedna vec, ktorá stojí za zmienku – bojujúcich dinosaurov môžete mať takpovediac za pár dolárov i u vás doma v obývačke.

Repliku tejto fosílie predávajú viaceré inštitúcie. Takže ak zatúžite po netradičnejšej dekorácii domu, stačí „rozbiť prasiatko“ a kúpiť si ju na jednej z mnohých webstránok. Rodičom/polovičke/psovi síce budete musieť vysvetliť, prečo najbližší polrok nemáte ani na jedlo, ale som si istý, že keď repliku uvidia naživo, pochopia.



Ved čo je pol roka brethariánstva v porovnaní s bojujúcim velociraptorom?

Možno sa vám zdá, že som prvým článkom série latku nastavil privysoko. Že tento fosílnych frk je snáď najunikátnejšou fosíliou, akú kedy ľudstvo objavilo, a že ho nemôže nič prekonať. Opak je však pravdou.

Toto ani zďaleka nie je jediná fosília, ktorá zaznamenáva „momentku“ z prehistorického súboja. Ale o tom až nabudúce.

-

Tento článok sme Vám mohli priniesť vďaka podpore na Patreone. Aj symbolický príspevok nám pomôže zverejňovať viac kvalitných článkov.


Perexový obrázok: Cobalt/Didier Descouens (vpravo vyobrazená stupaj patrí rodu Deinonychus, blízkemu príbuzného velociraptora)
Páčia sa Vám naše články? Podporte nás

Zdieľajte článok







Pridať e-mail

Najčítanejšie za rok