10.02.2015-00:01:00   |   Dušan Valent
#Pravek
Tento článok je súčasťou seriálu, ktorého cieľom je prezentovať rozmanitosť pravekého života do podstatne väčšej miery, ako to robí dostupná populárno-náučná literatúra. Ak vás zaujímajú ďalšie články seriálu, kliknite na tento Rozcestník.


Na vzpriamených končatinách

V jednom z dávnejších článkov sme sa presvedčili, že krokodíly vôbec nie sú evolučne konzervatívnymi "živými skamenelinami", za ktoré sa obvykle považujú. Práve naopak, v priebehu svojho vývoja si vytvorili nesmierne pestrú paletu úplne morských, či úplne suchozemských foriem niekedy podobných mačkám, pásavcom či dokonca... palacinkám.



To, čo platí pre krokodíly, platí aj pre evolučnú rodinu ich predkov, pseudosuchiany*. Počas prvého geologického obdobia druhohôr, triasu, išlo o desiatky miliónov rokov najrozmanitejšiu skupinu suchozemských stavovcov. Začiatkom vrchného triasu, zhruba pred 225 miliónmi rokov, dokonca predstavovali dominantné bylinožravce aj mäsožravce vo väčšine živočíšnych spoločenstiev a všetkých veľkostných kategóriách. Nečudo. Na rozdiel od väčšiny iných plazov im končatiny netrčali do strán. Kráčali so vzpriamenými nohami podobne ako dnešné cicavce, vtáky, či kedysi dinosaury (mechanizmus prevedenia tejto chôdze však mali svojský, viď kresbu vpravo na dolnom obrázku).


-



Obludné dravce


-


Veľké, dravé "pseudokrokodíly", súborne označované ako rauisuchiany**, sa zhruba pred 240 miliónmi rokov stali najrozšírenejšími dravcami sveta. S trochou zovšeobecnenia pripomínali dnešné krokodíly, no mali dlhšie nohy, vzpriamenú chôdzu a rozmernejšie, vyššie hlavy. Obvykle dosahovali dĺžku okolo 3 - 5 m a hmotnosť leoparda až statného leva. No niektoré, ako juhoamerické rody Prestosuchus a Saurosuchus spred 235 až 220 miliónov rokov, merali okolo sedem metrov. A ďalší juhoamerický, no o čosi neskorší rod, Fasolasuchus, bol ešte väčší. Jeho 130 cm dlhá lebka naznačuje, že od rypáka po koniec chvosta meral takmer 10 metrov. To znamená, že vážil toľko, čo statný nosorožec. Hlavu nosil vo výške okolo dvoch metrov.


-



Imitátori dravých dinosaurov

Viaceré mäsožravé pseudosuchiany ako Postosuchus alebo Ornithosuchus mali oproti zadným končatinám oveľa štíhlejšie predné končatiny. Hoci obvykle kráčali po všetkých štyroch, počas behu sa zrejme dokázali vztýčiť na zadné. Vznikli dokonca úplne dvojnohé druhy, na prvý pohľad na nerozoznanie pripomínajúce dravé dinosaury. Štvormetrový Poposaurus (perexový obrázok) bol medzi dinosaury v minulosti skutočne radený. Jeho zhruba 215 miliónov rokov staré pozostatky sa podarilo objaviť v USA.



Imitátori krokodílov


-

Štipku irónie nám do článku prinášajú fytosaury. Išlo o veľké dravce žijúce a vyzerajúce takmer identicky ako dnešné krokodíly. Krokodíly z nich však nevznikli. Skutoční predkovia dnešných krokodílov, žijúci po boku fytosaurov, boli malé, vrtké zvieratá behajúce po suchej zemi (obrázok vľavo). Oveľa viac sa podobali predchodcom dinosaurov, než akémukoľvek dnešnému krokodílovi.

Pozorné oko na kostre fytosaurov predsa len nájde niekoľko odlišností od súčasných krokodílov. Tým najočividnejším sú vystupujúce nozdry, umiestnené nie blízko rypáku, ale ďalej vzadu, neďaleko očníc.


-

Niektoré fytosaury, ako napríklad osemmetrový Rutiodon, pripomínali gaviály a špecializovali sa na lov malej koristi, predovšetkým rýb. Iné, ako Leptosuchus, mali lebky masívnejšie, uspôsobené na lov veľkej, nezriedka suchozemskej koristi, ktorá sa prišla napiť k vodným nádržiam, kde striehli. Najväčšie kompletné lebky fytosaurov dosahujú dĺžku okolo 80 cm, neúplné nálezy ale naznačujú, že u rodov ako Redondasaurus či Smilosuchus (konkrétne druh S. gregorii, vyobrazený vpravo) merali niekedy vyše 1,2 metra. To zodpovedá telesnej dĺžke okolo 12 - 13 metrov!

Imitátori pštrosích dinosaurov


-

Vlastne nie. To oveľa neskoršie pštrosie dinosaury ornitomímosaury imitovali "pštrosie krokodíly"! Iste, v skutočnosti nikto neimitoval nikoho. Podobný tvar tela spôsobilo u pštrosov, ornitomímosaurov ako aj niektorých pseudokrokodílov prispôsobenie rovnakému spôsobu života, tzv. konvergentná evolúcia. U krokodílovitých plazov takto vznikli zhruba 2-metrové všežravce s bezzubými čeľusťami ako texaský Shuvosaurus (vyobrazený) alebo novomexická Effigia.



Dominantné bylinožravce


-

V severných končinách jediného triasového kontinentu - Pangey sa od obdobia pred asi 230 miliónmi rokov mimoriadne darilo bylinožravým pseudokrokodílom etosaurom (Aetosauria). Tieto opancierované zvieratá mali nízke, krokodílovité telo a krátku hlavu so zubami prispôsobenými na spásanie rastlinnej potravy. Výškové obmedzenie na prízemnú vegetáciu si viaceré menšie rody zrejme spestrovali vyhrabávaním hľúz a korienkov.

Keďže etosaury kvôli krátkym nohám nedokázali rýchlo bežať, chrbát aj brucho im chránil kostený pancier. Obvykle dosahovali dĺžku okolo troch metrov a mali široké, korytnačke podobné telo. Najväčší z etosaurov, severoamerický Desmatosuchus, si však vyvinul pretiahnuťú postavu. V dospelosti meral viac ako 5 metrov a vážil okolo 500 až 700 kg. Brnenie mu dopĺňal impozantný pár dlhých ostňov, vyrastajúci nad plecami.

Zložitý nástup dinosaurov

Počas vrchného triasu (pred asi 230 - 200 miliónmi rokov) pseudokrokodíly nielenže dominovali väčšine živočíšnych spoločenstiev súše, ale boli aj podstatne rozmanitejšie ako dinosaury. Dinosaury zostávali zväčša malé a vzácne. Nemožno však povedať, že po celý vrchný trias hrali len druhé husle. Už pred 230 miliónmi rokov sa objavili prvé pomerne veľké (5 - 7 m, 300 - 600 kg) dravé dinosaury ako Herresaurus***, ktoré sa zakrátko rozšírili po celom svete (Gojirasaurus v USA, Liliensternus v Európe, Zupaysaurus v Južnej Amerike, stopy v Austrálii, stopy azda až osemmetrového dravého dinosaura zo Slovenska).

Už začiatkom vrchného triasu sa dinosaury stali dominantnými malými (celý svet) a neskôr aj stredne veľkými dravcami. Miestami, ako napríklad v západnej (nemecké a francúzske náleziská) a strednej Európe (slovensko-poľské tomanovské súvrstvie), dravé krutotarziany ku koncu vrchného triasu celkom vymizli.




-

Medzi stredne veľkými a veľkými bylinožravcami pseudosuchiany stratili dominantné postavenie už takmer 20 miliónov rokov pred koncom triasu. Ich dominancia pretrvala len v nižších zemepisných šírkach, azda vďaka vlhšiemu podnebiu (prvé dinosaury preferovali podľa niektorých výskumov suchšie podnebie). Dobre známym argentínskym, juhoafrickým či nemeckým súvrstviam (a taktiež slovenským tomanovským vrstvám) spred 220 až 200 miliónov rokov preto jednoznačne dominujú 3 až 13 m dlhé, dlhokrké dinosaury zo skupiny Sauropodomorpha ako Plateosaurus či Melanorosaurus (obrázok). Náleziskám z juhu a predovšetkým juhovýchodu USA (newarská superskupia) však bylinožravé pseudokrokodíly všetkých veľkostných kategórií dominujú takmer do úplného konca triasu. Naopak, veľké bylinožravé dinosaury tu vo fosílnom zázname chýbajú.

-

Poznámky
* Pseudosuchia (= Crurotarsi), skupina, do ktorej patria pravé krokodíly, ich predkovia a najbližší príbuzní
** nejde o prirodzenú skupinu (klad), ale skôr evolučný stupeň, patria sem napr. čeľade Ornithosuchidae, Rauisuchidae a Poposauridae
*** ukazuje na to jedinec opísaný ako "Frenguellisaurus" s lebkou dlhou až 56 cm
Začiatkom vrchného triasu si miestami získali dominantné postavenie aj iné skupiny pravekých plazov či plazom podobných bytostí. Išlo napríklad o územčísté bylinožravce rynchosaury so silnými zobákmi alebo niektoré cicavcovité "plazy", terapsidy.

Obrázky: Smokey JB, Fred the Oyster, Dmitry Bogdanov, public domain, Nobu Tamura, Dr. Jeff Martz/NPS, Steveoc 86
Páčia sa Vám naše články? Podporte nás

Zdieľajte článok






Za podporu ďakujeme

Pridať e-mail