09.04.2019-11:59:00   |   Marek Dzurenko
#Pravek
#Longformy
Morské draky a hady, bájne monštrá, jazerné príšery, krakeny a kelpie... Temné, studené a pre človeka nedostupné vody morí a oceánov boli v ľudských predstavách od úsvitu času domovom fantastických a zvyčajne nebezpečných bytostí. Ťažko povedať, či dávne nálezy fosílií morských plazov ovplyvnili ľudskú fantáziu a prispeli k vymysleniu panteónu vodných oblúd. Asi to nebolo nutné. Oceán je dostatočne desivý aj bez obrích plávajúcich jašterov. V každom prípade dali viktoriánske objavy veľkých predhistorických morských plazov za pravdu starodávnym legendám. V moriach kedysi skutočne žili „draky“.



Počas druhohornej éry, teda v období pred 252 až 66 miliónmi rokov, sa na pobrežiach svetových oceánov odohrával jeden evolučný experiment za druhým. Rôznorodé skupiny plazov experimentovali s osídlením vodného prostredia. Všetky tie rôzne plesiosaury, ichtyosaury a mosasaury bývajú laikmi často považované za zástupcov skupiny Dinosauria, táto idea je ale celkom nesprávna. Napríklad mosasaury boli príbuznejšie dnešným hadom a jašterom, než iným skupinám morských plazov a s dinosaurami nemali okrem existencie v rovnakom čase nič spoločné. Morské plazy teda nie sú dinosaurami a ani netvoria prirodzené zoskupenie vzájomne príbuzných skupín. V realite pojem „morský plaz“ označuje akéhokoľvek plaza, ktorý strávi veľkú časť života v mori.


-


Súčasní plazí obyvatelia morí - morské krokodíly, korytnačky, mornáre a leguán morský.


Morské plazy existujú dodnes. Druhovo najpočetnejšie sú hady mornáre (Hydrophiinae, asi 70 druhov), za nimi nasledujú morské korytnačky – kožnatky (Dermochelydidae, 1 druh) a karety (Cheloniidae, 6 druhov). Z jašterov more osídlil jediný druh – leguán morský (Amblyrhynchus cristatus). Pokiaľ ide o krokodíly, v slanej vode sa častejšie vyskytujú dva druhy – krokodíl morský (Crocodylus porosus) a občas tiež krokodíl americký (Crocodylus acutus). Asi by ale nikoho z vás nenapadlo nazývať spomenuté živočíchy dinosaurami, že? Niet preto najmenší dôvod ani pre plesiosaury a ichtyosaury.*

*Zakaždým, keď niekto nazve morského plaza dinosaurom, niekde na svete smutne zaspieva vtáčik. V skutočnosti je tým dinosaurom totiž vtáčik a nie ten hovadský mosasaur z filmu Jurský svet.

V tejto sérii článkov sa budem venovať len tým skupinám morských plazov, ktoré vyhynuli bez akýchkoľvek potomkov a bližších príbuzných (výnimkou budú mosasaury). To platí aj pre rôzne druhohorné morské krokodíly. Keďže bude reč o morských plazoch, elegantne sa vyhnem všetkým sladkovodným fytosaurom a choristoderom.



Čo vlastne lákalo plazy k návratu do vodného prostredia? Hlavnými dôvodmi boli vysoká produktivita a množstvo dostupnej potravy v pobrežných ekosystémoch. Intenzívnejšia kolonizácia pobrežia nastala v spodnom triase po masovom vymieraní na konci permu, keď do vody vstúpilo viacero skupín v horizonte iba 7 miliónov rokov. Oceán zdevastovaný globálnou katastrofou obsahoval menší počet konkurentov a nebezpečných predátorov, čo uľahčilo jeho osídlenie.


-


Výber morských plazov permu a triasu. Z ľavého horného rohu v smere hodinových ručičiek mezosaur Mesosaurus, tangasaur Hovasaurus a talátosaury Askeptosaurus a Miodentosaurus.


Prvé osídlenie mora sa však odohralo dlho pred začiatkom druhohôr. Vyzerá to tak, že sa plazy ešte ani poriadne neprispôsobili trvalému životu na súši a niektoré hneď nato pokukovali po najbližšej pláži. Priekopníkmi v tomto smere boli permské mezosaury.

Mesosauria – milovníci soľných kúpeľov


Mezosaury (v preklade „stredné jaštery“) reprezentujú vôbec prvú známu skupinu plazov, ktorá osídlila vodné prostredie. Ich príbuzenské vzťahy sú doteraz nejasné, spravidla sa považujú za primitívnych zástupcov paraplazov*. Nemýľte si ich so slávnejšími mosasaurami, ktoré sa objavili o 100 miliónov rokov neskôr.

*Paraplazy (Parareptilia) predstavujú starobylú skupinu plazov, ktorej sa darilo v perme a triase.

Keďže mezosaury sa zjavili na scéne naozaj veľmi skoro po vzniku prvých plazov – takmer pred 300 miliónmi rokov – niektorí vedci sa domnievajú, že ich predkovia ešte neboli plne suchozemskí. Poznáme tri rody – Mesosaurus, Brazilosaurus a Stereosternum – všetky nájdené v Južnej Amerike a Afrike. Charakterizujú ich predĺžené úzke čeľuste vybavené dlhými, tenkými zubami. Končatiny s plávacími blanami stabilizovali telo pri plávaní poháňanom bočnými údermi vysokého chvosta. Štandardnou adaptáciou na život vo vode sú zhrubnuté rebrá (tomuto stavu hovoríme pachyostóza), ktoré znižujú vztlak tela.


-


Fosília a nákres kostry druhu Mesosaurus tenuidens. Dĺžka približne 1 meter.


Mezosaury zrejme neboli rýchlymi plavcami, na dolapenie ich obľúbenej koristi – vyhynutých kôrovcov skupiny Pygocephalomorpha – však rýchlosť nepotrebovali. V čase núdze zrejme nepohrdli ani menšími jedincami vlastného druhu, čo dokazujú kosti nájdené v ich brušných dutinách, koprolitoch (skamenených výkaloch) a regurgitalitoch (skamenených vývržkoch).

Donedávna sa mezosaury pokladali za obyvateľov pobrežných plytčín, podľa novších nálezov to ale vyzerá, že v skutočnosti plávali v omnoho slanších vodách. Jedno z najlepších nálezísk fosílií mezosaurov, súvrstvie Mangrullo v Uruguayi, vzniklo v prostredí extrémne slanej lagúny. Dokladujú to jednak sedimentologické a mineralogické analýzy, ako aj spoločenstvo živočíchov, ktoré hypersalinné vody obývali. Tunajšiu faunu tvorilo iba pár druhov morských červov, pygocefalomorfné kôrovce a samotné mezosaury. Zjavne šlo o vysoko špecializované spoločenstvo zvierat prispôsobených na život v extrémnom prostredí.



S potešením môžem skonštatovať, že pokiaľ ide o rodinný život mezosaurov, máme podstatne viac informácií, než býva u fosílnych živočíchov zvykom, zvlášť tých z prvohôr. Nález čerstvo vyliahnutého mláďaťa v brušnej dutine matky bez stopy vaječnej škrupiny dokazuje, že mezosaury boli živorodé alebo vajcoživorodé, t.j. kládli vajcia v pokročilom štádiu vývinu, z ktorých sa zakrátko liahli mláďatá.

Anatómia mezosaurov v rôznych rastových štádiách naznačuje, že mláďatá trávili vo vode oveľa viac času než dospelé jedince. Dospelce boli zrejme viac obojživelné ako výhradne morské a často vyliezali na súš, i keď nie je jasné, či ich k tomu viedlo vyhrievanie na slnku alebo iný účel.


-


Mezosaur Stereosternum tumidum dosahoval dĺžku asi 80 centimetrov a jeho fosílie sa našli v Južnej Afrike a Brazílií.


Tangasauridae – plavci v štýle morského leguána


Po vyhynutí mezosaurov v strednom perme pred približne 270 miliónmi rokov sa k ďalšiemu návratu stavovcov do vody osmelili tangasaury („jaštery z Tangy“). Medzi ne radíme asi 4 rody pomerne malých a relatívne nešpecializovaných, jašterom podobných polovodných plazov. Názov čeľade je odvodený od rodu Tangasaurus z Tanzánie.

Najznámejší rod Hovasaurus dosahoval dĺžku 50 centimetrov a pochádza z Madagaskaru. Spomedzi tangasaurov šlo o formu najlepšie prispôsobenú životu vo vode. Mal podlhovasté štíhle telo a veľmi dlhý, bočne sploštený chvost, ktorý ho poháňal vo vode. Zhrubnuté rebrá a prehltnuté kamienky slúžili ako balast pôsobiaci proti vztlaku. Medzi prstami sa nachádzala plávacia blana. Ostré zuby hovasaura svedčia o tom, že bol predátorom.

Tangasaury žili na prelome prvohôr a druhohôr pred asi 254-250 miliónmi rokov. Dva zo štyroch známych tangasaurov – Kenyasaurus a Hovasaurus – pochádzajú z permských i triasových vrstiev, čo znamená, že tieto plazy úspešne prekonali hromadné vymieranie na konci permu.

Thalattosauria – dlháni s veľkými „nosmi“


Plazy hrali významnejšiu úlohu v moriach od triasu, keď po permskom vymieraní viaceré skupiny nezávisle kolonizovali pobrežné vody. Morské plazy sa v triase výrazne rozrôznili a niektoré z nich sa stali vrcholovými predátormi.

Skupinu Thalattosauria („oceánske jaštery“) zastupuje asi tucet špecializovaných morských rodov obývajúcich plytké vody dnešnej Severnej Ameriky, Európy a Číny počas stredného až vrchného triasu. Dosahovali dĺžku 1 až 4 metre, boli teda o dosť väčšie ako rané morské plazy permu.

Charakterizuje ich najmä dlhý a zašpicatený rypák. Mali podlhovasté telo, mimoriadne dlhý a bočne sploštený chvost a krátke končatiny s blanou medzi prstami. Pohyb vo vode zabezpečovalo úhorovité vlnenie tela a dlhého chvosta. Talátosaury delí väčšina autorov na 2 podskupiny.

Askeptosauroidea

zahŕňa rody s veľmi dlhým, úzkym rypákom a predĺženým krkom. Aj v rámci podskupín však talátosaury dosahovali vysokú tvarovú i ekologickú rôznorodosť. Typickú formu s veľkým počtom zubov reprezentuje približne trojmetrový Askeptosaurus zo stredného triasu južnej Európy. Čínsky Miodentosaurus mal v porovnaní s askeptosaurom kratší rypák a menší počet zubov, kým taliansky Endennasaurus bol ako jediný talátosaur úplne bezzubý. Absencia chrupu naznačuje, že Endennasaurus sa špecializoval na lov mäkkej koristi, možno hlavonožcov.


-


Endennasaurus acutirostris z vrchného triasu Lombardska mal zašpicatené čeľuste bez zubov.


Thalattosauroidea

mali na rozdiel od zástupcov predchádzajúcej skupiny kratší krk a rypák, ktorý smeroval nadol. Aj tu pozorujeme pozoruhodnú tvarovú a funkčnú diverzitu. Kalifornský Thalattosaurus (pozri perexový obrázok) dosahoval dĺžku 2-3 metre. Jeho lebka bola proporčne kratšia ako lebky askeptosaurov a rypák sa na konci mierne stáčal nadol. Zuby v prednej a zadnej časti čeľuste oddeľovala výrazná medzera.



Horná čeľusť čudesného rodu Xinpusaurus z Číny bola podstatne dlhšia ako predná, čo mu dodávalo trochu komický, „nosatý“ vzhľad. Ešte podivnejšími „frňákmi“ sa pýšili rody Nectosaurus z USA a Hescheleria zo Švajčiarska. Koniec ich hornej čeľuste sa hákovito stáčal nadol a dozadu. Tvarová pestrosť čeľustí talátosaurov nepochybne odrážala rôznorodosť ich životných štýlov a preferovanej potravy.


-


Rekonštrukcia lebky druhu Nectosaurus halius. Niektoré talátosaury mali nadol stočený rypák, jeho presná funkcia ale ostáva neznáma.

Helveticosauridae a Saurosphargidae – predvoj plakodontov


Na záver prvého dielu ešte musím spomenúť dve nepočetné a málo preskúmané skupiny, ktoré boli pôvodne považované za plakodonty*.

*Plakodonty boli významnou skupinou triasových morských plazov, ktoré sa trocha podobali na korytnačky. Podrobne si ich predstavíme nabudúce.

Podivuhodný Helveticosaurus pochádza zo stredného triasu Švajčiarska. Mal malú a krátku hlavu a dlhé telo s vysokým, bočne splošteným chvostom. Najzvláštnejším znakom helvetikosaura sú jeho predné končatiny. Boli nezvyčajne dlhé a silné, pričom medzi prstami bez pazúrov sa nachádzala plávacia blana. Helveticosaurus plával pomocou bočných pohybov chvosta, na súši ho ale museli poháňať najmä predné končatiny, takže celkovým zjavom a správaním pripomínal bizarnú plaziu verziu tuleňa.


-


Helveticosaurus ("švajčiarsky jašter") zollingeri bol pomerne veľký, asi 3 až 4 metre dlhý polovodný plaz, ktorý žil na pobreží oceánu Tethys počas stredného triasu pred približne 240 miliónmi rokov.


Lebka helvetikosaura sa zachovala v úbohom stave a jej presná stavba preto nie je známa. Dlhé a špicaté zuby ale prezrádzajú, že pravdepodobne išlo o lovca rýb, prípadne hlavonožcov.

Čeľad Saurosphargidae zahŕňa nezvyčajné opancierované formy zo stredného triasu, ktoré sa veľmi podobali na korytnačky a plakodonty skupiny Cyamodontoidea. Ešte donedávna boli medzi plakodonty radené. Skupinu zastupujú 3 rody – európsky Saurosphargis a čínske Sinosaurosphargis a Largocephalosaurus. Najdôležitejším znakom týchto zvierat boli kostené doštičky (osteodermy), ktoré pokrývali ich chrbát a u rodov Saurosphargis a Sinosaurosphargis tvorili uzavretý pancier (karapax).


-


Sinosaurosphargis yunguiensis mal rovnako ako ostatné saurosfargidy pancier pozostávajúci z osteodermov. Celkovým vzhľadom pripomínali morské korytnačky.




Ak saurosfargidy a helvetikosaury nepatria medzi plakodonty, kam ich zaradiť? Systematické vzťahy viacerých skupín morských plazov nie sú doriešené, pretože jednotlivé skupiny vykazujú evolučné konvergencie vyplývajúce z podobného spôsobu života. Podľa najnovších analýz to ale vyzerá, že obe skupiny mali blízko k veľkej evolučnej vetve morských plazov Sauropterygia, pričom saurosfargidy predstavujú priamo sesterskú skupinu sauropterygianov. Tá obsahuje ako plakodonty, tak notosaury, pachypleurosaury a populárne plesiosaury. Práve skupina Sauropterygia bude témou ďalšej časti.

-

Tento článok sme Vám mohli priniesť vďaka podpore na Patreone. Aj symbolický príspevok nám pomôže zverejňovať viac kvalitných článkov.


-

Zdroje

Currie, P. J. (1981). Hovasaurus boulei, an aquatic eosuchian from the Upper Permian of Madagascar.
Ketchum, H. F., & Barrett, P. M. (2004). New reptile material from the Lower Triassic of Madagascar: implications for the Permian Triassic extinction event. Canadian Journal of Earth Sciences, 41(1), 1-8.
Li, C., Rieppel, O., Wu, X. C., Zhao, L. J., & Wang, L. T. (2011). A new Triassic marine reptile from southwestern China. Journal of Vertebrate Paleontology, 31(2), 303-312.
Müller, J. (2005). The anatomy of Askeptosaurus italicus from the Middle Triassic of Monte San Giorgio and the interrelationships of thalattosaurs (Reptilia, Diapsida). Canadian Journal of Earth Sciences, 42(7), 1347-1367.
Nuñez Demarco, P., Meneghel, M., Laurin, M., & Piñeiro, G. (2018). Was Mesosaurus a fully aquatic reptile?. Frontiers in Ecology and Evolution, 6, 109.
Piñeiro, G., Ferigolo, J., Meneghel, M., & Laurin, M. (2012). The oldest known amniotic embryos suggest viviparity in mesosaurs. Historical Biology, 24(6), 620-630.
Piñeiro, G., Ramos, A., Goso, C., Scarabino, F., & Laurin, M. (2011). Unusual environmental conditions preserve a Permian mesosaur-bearing Konservat-Lagerstätte from Uruguay. Acta Palaeontologica Polonica, 57(2), 299-319.
Rieppel, O., Müller, J., & Liu, J. (2005). Rostral structure in Thalattosauria (Reptilia, Diapsida). Canadian Journal of Earth Sciences, 42(12), 2081-2086.
Silva, R. R., Ferigolo, J., Bajdek, P., & Piñeiro, G. (2017). The feeding habits of Mesosauridae. Frontiers in Earth Science, 5, 23.
Tanner, L. H. (Ed.). (2017). The Late Triassic World: Earth in a Time of Transition (Vol. 46). Springer.
Vermeij, G. J., & Motani, R. (2018). Land to sea transitions in vertebrates: the dynamics of colonization. Paleobiology, 44(2), 237-250.

Obrázky: Nobu Tamura, MathKnight, PePeEfe, Smokeybjb, Ghedoghedo, Darren Naish
Páčia sa Vám naše články? Podporte nás

Zdieľajte článok






Za podporu ďakujeme

Pridať e-mail