18.10.2016-23:43:00   |   Sledujte autora na FB   -   Dušan Valent
#Zem
#Kozmos
Sopečnú činnosť si obvykle spájame s roztavenými horninami, ktoré sa v podobe lávy rozlievajú po povrchu. V skutočnosti existujú aj ďalšie typy sopiek. V ich prípade sa na povrch netlačí nič žeravé, ale princíp fungovania je rovnaký. Dochádza k erupcii tekutého materiálu, ktorý má nižšiu hustotu ako okolie.



Kryovulkány


-


Kryovulkány na mesiaci Saturna Enceladus


Ľadové sopky známe ako kryovulkány na našej planéte nenájdete. Existujú však zrejme na viacerých mesiacoch slnečnej sústavy, teda v prostrediach s extrémne nízkymi teplotami.

Priamo v akcii sme ich pozorovali na mesiaci Saturna Enceladus. Veľkú časť povrchu zrejme transformovali na „odchytenej dvojičke Pluta“, obrovitom mesiaci Neptúna Triton. Náznaky kryovulkanizmu vykazujú aj mesiace Titan, Europa, gigant Ganymedes, drobná Miranda a trpasličie planéty Ceres, Pluto a Cháron.

Takzvaná kryomagma, ako sa hovorí pôvodne zamrznutým, ale neskôr roztopeným hmotám, stúpajúcim na povrch podobne ako stúpajú v sopkách roztavené horniny, môže byť rozmanitá. Napríklad na Titane „ľadové sopky“ zrejme chrlia metán, na Tritone je to tekutý dusík, na Europe a Encelade zmes vody a ľadu a na Chárone zmes vody a amoniaku.

Teplo, ktoré v hĺbke vesmírnych telies vytvára kryomagmu topením ľadov, pochádza z viacerých zdrojov. Čiastočne z rozpadu rádioaktívnych izotopov v jadre a čiastočne z trenia, ktoré spôsobujú slapové javy vyvolané tiažou materských planét alebo tiažou susedných mesiacov.



Na tisíckilometrovom Cerese, ktorý sa síce radí medzi asteroidy ale v skutočnosti je to akási „živá fosília“, planetárne embryo, z ktorého nikdy nevznikla planéta, je kryovulkanického pôvodu zrejme vrch Ahuna Mons (perexový obrázok). Ten sa týči štyri kilometre nad okolie a nemá na telese ekvivalent.

Nachádza sa na opačnej strane ako najväčší kráter Ceresu, čo naznačuje, že práve energia kolízie mohla vyvolať pohyby kryomagmy – v tomto prípade bahnitého vodného ľadu „zmäkčeného“ soľami, ktorý vystúpil na povrch. Viac než skutočnú erupciu zrejme pripomínal výstup „zombie sopiek“ batolitov.


-


Mechanizmus ľadových vulkánov na Encelade


Bahenné sopky


-


Na pevnine a v plytkých moriach nájdete asi tisíc vulkánov, ktoré vyvrhujú bahno. V hlbších vodách oceánov sa ich podľa rôznych odhadov môže skrývať až 10-tisíc.

Bahenné sopky nájdete v miestach poklesov zemskej kôry, kde vznikajú ložiská ropy, zemného plynu a hromadia sa nespevnené horniny (dôležité sú hlavne íly). Plyn stúpajúci hore zo sebou berie aj podzemnú vodu, ktorá rozpúšťa usadeniny ílu, čím vzniká husté, ale veľmi jemné bahno vyvrhované na povrch. Nie vždy je však „bahenná magma“ vyvrhovaná na povrch, niekedy jednoducho vyteká.



Bahenné krátery síce pripomínajú lávové, tieto útvary však nevytvárajú žiadne impozantné hory (ako napríklad havajské sopky, ktoré sú vysoké až 17 kilometrov). Bahno je navyše pomerne chladné.

Niektoré bahenné sopky môžu vyvrhovať až 1,5 m3 bahna za hodinu. Najpôsobivejšie sú tie vulkány, pri ktorých dôjde ku samovznieteniu horľavých plynov (hlavne metán), ktoré z bahna unikajú. Azerbajdžanská bahenná sopka Lokbatan v roku 2001 napríklad zahorela plameňom vysokým niekoľko stovák metrov.

Bizarné asfaltové vulkány


-


Na záver si spomeňme „najteplejší“ nežeravý typ sopiek. Ide o vzácny typ podmorských vulkánov, ktoré sa podarilo objaviť len v roku 2003 v Kompečskom zálive severozápadne od polostrova Yucatán. V hĺbke 3000 metrov sa tu nachádza viac ako dvadsať takmer kilometer vysokých kužeľov a chrbtov podobných podmorským sopkám. Z geologického hľadiska tu však nemajú čo robiť – aktívna hranica tektonických dosiek je vzdialená stovky kilometrov.

Analýza odobratých vzoriek ukázala, že horniny útvaru nie sú lávové, ale tvorené asfaltom, tmavou tuhou látkou, ktorá vzniká z ropy. Na tú je oblasť mimoriadne bohatá.



Útvary zrejme vznikajú vďaka mimoriadne prehriatej vode (vyše 400°C) kolujúcej v horninách dna, ktorá si nájde cestu do podložia hrubých vrstiev soli vytvárajúcich akési soľné kupoly. Pod týmito soľnými kupolami sa hromadí ropa a ďalšie uhľovodíky, s ktorými sa extrémne prehriata voda mieša. Keď dosiahne dno, ochladí sa a v nej zmiešané tuhé látky sa okamžite usádzajú, často do bizarných útvarov.

-

Ilustrácie: public domain, Peretz Partensky, MendoMann
Páčia sa Vám naše články? Podporte nás

Zdieľajte článok







Pridať e-mail

Najčítanejšie za rok