Známy to scenár: Niekto spadne do lávy, chvíľu sa v nej s krikom zmieta a potom sa ponorí pod žeravú hladinu. Na prvý pohľad úplne prirodzená scéna, no v skutočnosti je od reality vzdialenejšia než Alica v krajine zázrakov. Takáto predstava o správaní sa lávy je v nás zakorenená preto, že láva je tekutina. Očakávame preto, že sa bude správať podobne ako o čosi hustejšia a horúcejšia voda. A paradoxne práve tieto vlastnosti lávy – jej teplota a hustota (plus viskozita), sú zodpovedné za to, že by pád človeka do lávy vyzeral úplne inak.

Hustota (plus viskozita)

Viskozita? Čo má tento podivne znejúci výraz spoločné s hustotou? Mnoho. Ak sa totiž bežného smrteľníka opýtate, čo je to hustá tekutina, pravdepodobne dostanete odpoveď, že hustá tekutina je taká, ktorá pomaly tečie alebo sa ťažko mieša, ako napríklad med alebo olej. Ak ste niekedy videli olejové škvrny plávajúce na vode, začnete tušiť, že čosi nie je s kostolným poriadkom. Redšie tekutiny predsa plávajú na hustejších. Ako môže hustejší (lenivšie tečúci) olej plávať na redšej (ľahšie tečúcej) vode? Odpoveď je jednoduchá: hustota oleja (asi 0,82 gm/cm³) je menšia ako hustota vody (asi 1 g/cm³), ale jeho „neochota tiecť“ – teda viskozita je zhruba 100 000-krát vyššia ako u vody. Kvapaliny, ktoré lenivo tečú alebo sa ťažko miešajú, sú viskózne, nie husté. A to je skrytý bonbónik pre tých, ktorí sa dočítali až sem: odteraz môžete ostatných privádzať do zúrivosti tým, že ich budete opravovať zakaždým, keď nesprávne použijú slovo „husté“.

V závislosti od typu lávy je jej hustota v porovnaní s vodou zhruba dvoj- až trojnásobná a jej viskozita stotisíc až miliokrát vyššia. Láva síce je tekutá skala, ale stále je to skala. Ľudské telo, ktorého priemerná hustota (asi 1,01 g/cm³) je blízka hustote vody, by sa po páde do lávy vznášalo na hladine. Pri páde z veľkej výšky by sa človek mohol do lávy na moment ponoriť – ak by láva mala dostatočne nízku viskozitu. V opačnom prípade by si dotyčný prinajlepšom niečo zlomil a prinajhoršom by sa elegantne rozplesol o povrch lávy. Našťastie by vám pri páde do skutočnej lávy nič také nehrozilo vďaka jej ďalšej dôležitej vlastnosti – teplote.

Teplota

Každý z nás už zažil alebo videl, aké nepríjemné zranenia dokáže spôsobiť obarenie horúcou vodou. Nazývať však lávu horúcou, či vriacou nestačí. Láva je žeravá. Zatiaľ čo teplota vriacej vody je za bežných podmienok 100 stupňov Celzia, teplota „čerstvej“ lávy sa pohybuje od 700 do 1200 stupňov Celzia – takýto rozsah teplôt dosahujú plamene pri horení bežných látok. Teplota lávy teda postačuje na to, aby sa pri kontakte s ňou ľudské telo spontánne vznietilo. To však nie je všetko. Ľudské telo je z vyše polovice tvorené vodou a tá pri kontakte s niečím tak horúcim okamžite zovrie, čo vyústi do explózie.

Samozrejme všetko závisí od konkrétnych podmienok. Ak láva nie je úplne „čerstvá“, je možné, že by osoba po páde do nej „len“ vzplanula alebo by jej explodovala „iba“ hlava, prípadne močový mechúr (keďže tie obsahujú najviac vody). A veľa závisí aj od padajúceho jedinca, napríklad od jeho hmotnosti, rýchlosti pádu, veku a obsahu vody (novorodenci by mali po páde explodovať silnejšie, keďže ich telá obsahujú väčší pomer vody) a mnohých iných faktorov. Nakoniec už len malá názorná ukážka v podobe videa od Doktora Richarda Roscoeho, ktorý na youtube spravuje kanál Photovolcanica. Keďže hádzanie ľudí do lávy nie je práve humánne, ako testovací objekt poslúžilo zhruba 30 kilogramové vrece organického odpadu.

Páčia sa Vám naše články? Podporte nás

Zdieľajte článok

Tweet