Pri ofrľávaní geológie fantasy svetov sa držím niekoľkých základných pravidiel. Oboznámiť sa s nimi môžete v dodatku na konci článku.

Lokalizácia

Stredozem je kontinent nachádzajúci sa na planéte zvanej Arda vo vesmíre Eä. Meno Arda je občas používané pre celú slnečnú sústavu. V takom prípade sa pre planétu používa Ambar alebo Imbar. Planéta je súčasťou slnečnej sústavy pozostávajúcej zo slnka Anar a ôsmich planét s nevysloviteľnými menami vhodnými akurát tak ako námet do alkoholickej hry (Ellemírë, Eärendil, Arda/Ambar/Imbar, Carnil, Alcarincquë, Lumbar, Luinil a Nénar).



Arda je treťou planétou sústavy a obieha ju jeden mesiac Isil (už len čakať, kým ho všetci začnú bombardovať). Podobnosť so Zemou nie je náhodná. Tolkien si totiž Ardu predstavoval ako Zem vo svojej imaginárnej minulosti (alebo paralelnom vesmíre, ak chcete). Stredozem je teda fiktívnym prapredchodcom Eurázie a Afriky. Astronómiou Stredozeme sa azda najpodrobnejšie zaoberala doktorka Kirstine Laresonvá (angličtiny znalí čitatelia si môžu v prípade záujmu prečítať prepis jednej z jej prednášok tu. Rozsiahlejší zoznam jej publikácií na túto tému je možné nájsť tu).

Ako uvádzajú základné pravidlá môjho prístupu, príbehy hovoriace o pôvodne plochej planéty a vzniku slnka až po vzniku planéty (či iné) tu pokladám za báje, nie prerozprávania skutočných udalostí. Pravda, existuje niekoľko veľmi starých bytostí (napríklad známy Stromobrad, či menej známy Tom Bombadil), ktoré by mohli potvrdiť alebo vyvrátiť, či sa niektoré udalosti skutočne odohrali. Treba si však uvedomiť, že pamäť je veľmi nedokonalý nástroj – niektorí ľudia majú problém spomenúť si, kde niečo odložili pred piatimi minútami, nieto ešte jasne si pamätať, čo sa stalo pred šesťdesiatimi rokmi. U bytostí žijúcich tisíce rokov by tak pamätanie si dávnych udalostí mohlo byť problematické, nehovoriac o ďalších potenciálnych komplikáciách, ako sú fantasy ďatle ďobajúce do fantasy dreveného mozgu, konzumácia fantasy omamných látok, či fantasy Alzheimer.

Predošlé publikácie

Geológiou Stredzeme sa najobšírnejšie zaoberali tri vedecké práce: Howesová (1967), Reynolds (1974), Saerjant (1992). Geológiou širšieho okolia Osamelej hory (Smaugovho útulného bydliska) sa zaoberal vo svojej blogovej sérii Kuchta (2013). Howesová (1967) brala na zreteľ fakt, že podľa Tolkiena sa Stredozem nachádza na našej Zemi, akurát v minulosti. Preto sa pokúsila sledovať zmeny v geografii Stredozeme zhruba od porážky Morgotha (veľký zlý šéf Saurona) cez časy Pána prsteňov (teda, keď žili Frodo, Ned Stark, „Ty neprejdeš!“ Dedo, Aragolas, či ako sa volá, a ostatní pajáci), až po „našu“ súčasnosť. Bola však kritizovaná za to, že sa príliš vzdialila od originálnej Tolkienovej práce, pretože niektoré použité informácie boli pochybnejšieho pôvodu a zrejme neboli autentické.



Reynolds (1974) vo svojej práci na Stredozem aplikoval vtedy ešte mladú geologickú „teóriu všetkého“ – platňovú tektoniku. Vzhľadom na dôležitosť tejto teórie som pre tých, čo o nej nemajú ani šajnu, pripravil jej rýchlokurz.

Výsledkom Reynoldsovej práce bola vôbec prvá geologická mapa Stredozeme, ktorej autorom je paleontológ Jon Tennant. Pravda, ak sú vaše znalosti geológie na úrovni mojich sociálnych schopností, mape asi veľmi neporozumiete. Nemajte však strach. Ja som tu na to, aby som vám k mape neochotne poskytol mrzutý komentár.

Reynolds (1974) predpokladal, že horstvá Stredozeme boli sformované zrážkou štyroch kontinentov, respektíve platní: Eriadorskej platne, Rhovanionskej platne, Haradskej platne a Mordorskej platne. Z mapy je zjavné, že najskôr do seba nabúrali Eriadorská a Rhovanionská platňa vytvárajúc Hmlisté hory („Misty Mountains“), neskôr do nich nabúrala Haradská platňa formujúc Biele hory („White Mountains“) a nakoniec do toho celého silne napeckovala Mordorská platňa formujúc reťazec hôr, ktorý ho obklopuje: Popolavé hory (Ash Mountains) a Ephel Duath.



Ich tvar sa na prvý pohľad môže zdať nerealistický, v skutočnosti je však geologicky dosiahnuteľný. Jedným zo spôsobov, ako sa dá dosiahnuť podobný tvar hôr, je prudké vrazenie tvrdého kontinentálneho bloku do relatívne mäkšieho kontinentu (nevhodné sexuálne vtípky začínajú o 3, 2, 1...). Reálnych príkladov takéhoto typu zrážky je niekoľko, napríklad hory obklopujúce do Ázie vrazený Indický blok (všimnite si obzvlášť „výbežok“ hôr pri pravom okraji obrázku):

či oblúkovitý tvar Álp ako výsledok vrazenia tvrdej Adriatickej platne (vyznačenej červenými bodkami) do relatívne mäkšej Európy:

A to ani zďaleka nie je jediný spôsob, ako dosiahnuť podobný tvar pohoria. To a ešte oveľa viac sa ale dozviete v neskorších častiach tejto trilógie, kde rozoberiem zvyšnú časť mapy Reynoldsa (1974) a novšie mapy, ako aj svoj vlastný príspevok ku geológii Stredozeme.



-

Dodatok: Základné pravidlá
Po prvé: Budem sa čo najviac snažiť vyhýbať magickým vysvetleniam. Preto príbehy o stvorení svetov budem považovať za ekvivalent bájí o stvorení sveta typických pre mnohé ľudské kultúry.
Po druhé: Nebude možné celkom sa vyhnúť chybám. Mnohé svety majú bohatú históriu a sú tak obrovské, že sa v nich občas zamotajú aj ich autori, takže ani o nich nemôžem vedieť všetko (nehovoriac o tom, že niektoré svety poznám viac, iné menej). Koniec-koncov, bavíme sa o vymyslených svetoch, preto nesúhlas, poukazovanie na chyby a diskusia je vítaná.
Po tretie: Budem sa sústreďovať na tie časti fantasy sveta, z ktorých je dostupných čo najviac informácií. Nečakajte siahodlhé rozpravy o geológii hentoho zaprdeného kúta sveta, ktorému sa autor dokopy venoval tri a pol vetami. (Jedine, že by sa viazal na nejaký geologicky zaujímavý fenomén.)
Po štvrté: (Teraz nasleduje veta, o ktorej som dúfal, že ju nikdy nebudem musieť napísať. Nerád totiž podceňujem inteligenciu čitateľov.) Články sú písané položartovným (ak ste pesimisti, tak polovážnym) tónom. Čo sa však geológie týka, tú môžete vnímať s plnou vážnosťou článku o geológii vymysleného sveta.

Páčia sa Vám naše články? Podporte nás

Zdieľajte článok

Tweet