29.09.2015-01:26:00   |   Juraj Littva
#Zem
#Veda
Geológia nie je veda o šutroch. Nemá to ani v názve – skala je po grécky petros. Šutrami sa zaoberá iba časť geológie zvaná petrológia. Na to, aby ste zistili, čím sa geológia zaoberá, nemusíte ovládať gréčtinu - ak GEOgrafia je ZEMEpis a GEOdézia je ZEMEmeračstvo, je jasné, že GEOlógia sa zaoberá Zemou (ZEMEveda). Zem s veľkým z. Žiadne hrabanie sa v zemi – to robia sliepky a pedológovia (nemýliť s pedofilmi, tí sa rýpu v... niečom inom). Na rozdiel od iných vedcov, geológovia obyčajne nesedia v labáku, ale chodia do terénu, pretože laboratóriom geológov je samotná Zem.



Fyzik Sheldon Cooper, obľúbená postavička seriálu Teória veľkého tresku (The Big Bang Theory), už niekoľkokrát zo seba vypustil, že geológia nie je skutočná veda. O človeku študujúcom vedu, ktorá si musí „vymýšľať“ zázračné krajinky, nové dimenzie, či rovno celé vesmíry na to, aby jej šibnuté teórie mohli vôbec fungovať (pozn. red. pre milovníkov fyziky: nerozčuľovať sa, mrzutý geológ žartuje), by sa dalo povedať všeličo. No je treba priznať, že tento autistický bratranec Morticie Addamsovej má v čomsi pravdu.


-


Moriticia Addamsová sediaca na Sheldonovom mieste (Wicker Paradise via flickr). Rodinná podobnosť je očividná.


Geológia je medzi ostatnými „veľkými, serióznymi vedami“ ako fyzika či chémia tak trocha vyvrheľom. Prečo? Možno je to tým, že geológia je najmladšou spomedzi „veľkých vied“ a s výnimkou baníctva nemá dlhú historickú tradíciu. Biologická „teória všetkého“, teda evolučná teória, si medzi nami hovie už vyše 150 rokov. Geologická teória všetkého, teda platňová tektonika, by si mohla v otravnej reklame od Telekomu pokojne zaspievať „Čože je to päťdesiatka?“ (A teraz vám kvôli mne táto reklama uviazla v hlave. Nemáte za čo.) Tu však treba dodať, že bez prečítania knižky Princípy geológie od Charlesa Lyella by Charles Darwin svoju teóriu asi nesformuloval. Navyše, existujú vedy, ktoré napriek svojej dlhej histórii ešte stále nemajú svoju „teóriu všetkého“. Napríklad fyzika. Všakže Sheldon?




-


Asi preto geológii jednoducho nemôže odolať aj napriek tomu, že na ňu frfle.


Za „renegátstvom“ geológie môžu byť aj iné dôvody. Geológia vraj nie je taká presná ako ostatné vedy, pretože používa primálo matematiky (až ma striaslo). Geológovia sú vraj neseriózni (položka geológ je najdlhšia zo všetkých vied na slovenskej i anglickej necyklopédii) a navyše majú neokrôchaný zmysel humor (ak ste niekedy čítali moje články viete, o čom hovorím). Iných znechucuje to, že s geológiou je z nejakého mystického dôvodu spojená konzumácia alkoholu v obscénnych množstvách. Hlavne piva. Prečo geológovia milujú pivo? Lebo voda je mokrá, nebo je modré a Zem sa točí. Jednoducho je to fundamentálna pravda stojaca za podstatou vesmíru. Mnohí geológom závidia všetok ten čas, čo trávia vonku takpovediac „rozbíjaním šutrov a hrabaním sa v zemi“. Čím sa dostávame späť na začiatok.

Áno, geológovia sa pozerajú na skaly niekedy s takmer sexuálnym nadšením, no nie je to preto, že by geológia bola o skalách. Horniny nie sú cieľ, iba prostriedok. Povedať, že geológ sa zaoberá skalami je rovnaká blbosť ako povedať, že hacker sa zaoberá počítačovými súbormi. A podať geológovi skalu, ktorú ste kdesi našli, je rovnaké ako poslať hackerovi náhodný súbor z vášho počítača – možno sa na ňom nájdu užitočné informácie, možno nie. Mnohé informácie sú zašifrované a je potrebné vedieť ich dekódovať – niekedy je heslo nbu123, no inokedy je zložitejšie a k dekódovaniu je potrebné použiť celý rad špeciálnych postupov. A získané informácie nie sú vždy jednoznačné a rôzni geológovia si ich môžu vysvetliť rôzne. Navyše, vždy záleží na kontexte. Kde sa to našlo? Medzi čím to ležalo? Kto to tam nechal? Bez odpovedí na tieto a ďalšie otázky je dešifrovanie informácii ťažšie, či dokonca nemožné.



Voľne pohodený osamelý šuter geológa zaujme len málokedy. Ako hovorí môj šéf – jedna lastovička leto nerobí. Lepšie je mať aspoň skupinu rozhádzaných šutrov. Ešte lepšie je mať miesto, kde horniny nie sú zakryté, ale vystupujú priamo na povrch, teda odkryvy. (A najlepšie je samozrejme mať odkryv a basu piva.) Tam je možné vidieť aj to, čo sa z voľne pohodeného šutra nedá zistiť. Napríklad či sú horniny na všetkých miestach rovnaké alebo sa nejako menia, či sú usporiadané do horizontálnych vrstiev alebo sú uklonené, zvrásnené, prípadne inak porušené a mnoho iných vecí. Čím väčší odkryv, tým lepšie. Geológov preto priťahujú napríklad lomy, zárezy ciest a železníc. Preto asi neprekvapí, že prvým prírodovedcom, ktorý mal tú česť byť zrazený vlakom, bol geológ Hugh Edwin Strickland. No geológovia sa môžu pýšiť aj inými prvenstvami. Napríklad prvým a zatiaľ jediným profesionálnym prírodovedcom, ktorý kráčal po povrchu mesiaca, je geológ Harrison Schmitt.


-


Na tomto odkryve pod diaľničným nadjazdom je v hornine možné vidieť náznaky mierne uklonených vrstiev (vyznačené modrou) a dva zlomy (vyznačené čiernou). Mladé (teda pravdepodobne menej ako milión rokov staré) sedimenty ležiace na hornine nie sú horizontálne, ale uklonené (čierna a hrdzavá vrstvička). Čo znamená, že sa vyznačené zlomy hýbali nedávno a stále môžu byť aktívne. Útulné miestečko, ideálne na stavbu diaľnice. Majte na pamäti, že som sa vôbec nezmienil, aký typ horniny je na obrázku vidieť a na získanie informácií o aktivite zlomov by som to ani nepotreboval vedieť.


Kontext je mimoriadne dôležitý. Preto základným nástrojom geológa (okrem kladiva, rozumu a piva) je geologická mapa. (To, ako taká geologická mapa vyzerá, ako sa používa, ako aj odkaz na geologickú mapu Slovenska nájdete napríklad v tomto článku.) Keďže je však väčšina hornín zakrytá, geológ mapu vytvára na základe informácií z odkryvov a šutrov sutiacich sa z podložia. Mapa je teda predstavou geológa o geologickej stavbe oblasti a dve geologické mapy rovnakej oblasti - buď od odlišných autorov alebo publikované v rôznych časových obdobiach - sa môžu líšiť. Geologická mapa, na rozdiel od geografických máp, nezobrazuje „ako to je“, ale „ako by to malo byť“.

Keby som sa mal vrátiť k analógii s hackerom, tak geologická mapa je niečo ako informačná mapa. Tou sú napríklad nástenky plné útržkov z novín, fotografií a iných informácií, prepojených nitkami, ktoré si hackeri (ale aj vyšetrovatelia či investigatívni novinári) tvoria vo filmoch. Podobne, ako sú tieto mapy tvorené na základe dostupných informácií a potom podľa nových informácií upravované, sa aj geologické mapy s pribúdajúcimi poznatkami menia.



Mnoho geológov nezaujímajú ani tak skaly, ale napríklad spôsob, akým sú porušené či zdeformované. Iných zaujímajú hlavne sopky, zemetrasenia, podzemná voda alebo stabilita podložia pri stavbe. Niektorí geológovia dokonca pri svojej práci horniny vôbec nepotrebujú vidieť, pretože používajú rôzne prístroje na to, aby takpovediac „zoskenovali“ fyzikálne vlastnosti podložia.

Geológia je neuveriteľne pestrá veda so širokým spektrom záujmov. Netreba vypisovať litánie, stačí sa len kuknúť na to, o akých všemožných témach som doteraz frfľal. Čiže tento článok je zbytočný. Dokelu.

-

Perexový obrázok: zealandpublishing.co.nz
Páčia sa Vám naše články? Podporte nás

Zdieľajte článok






Za podporu ďakujeme

Pridať e-mail