02.07.2015-12:09:00   |   Juraj Littva
#Zem
#Humor
#Živá príroda


-

Viem čo si myslíte. Konečne sa mi podarilo úspešne zošalieť. Podobne ako tí, čo za všetkým vidia iluminátov/USA/židov, ja za všetkým vidím geológiu. Vôbec mi nemusíte veriť. Krása tohto návodu spočíva v tom, že v nastávajúcej hubárskej sezóne si môj návod môžete otestovať sami. Pamätajte však, že huby budete chcieť zbierať aj budúci rok a berte na to ohľad pri ich zbere. Nebuďte rattajrdi, pre ktorých je zisk dôležitejší než to, aby daná oblasť prežila.



Návod obsahuje len štyri jednoduché kroky:

Krok 1 – Otvorte si aplikáciu Geologická mapa SR.

Krok 2 – Lokalizácia. Nájdite na mape vašu hubársku oblasť. Po dostatočnom priblížení sa na mape objavia rôznofarebné fliačiky reprezentujúce jednotlivé typy hornín. Prezrite si, aké typy hornín sa v nej nachádzajú. Postup je nasledovný:



-



V pravom hornom rohu nachádza tabuľka, v ktorej je niekoľko nástrojov.


-


Po kliknutí na Listoklad vám vyskočí „roleta“, v ktorej vyberiete možnosť Jednotná legenda.


-



Následne kliknete na písmeno i v sivom krúžku, ktoré sa nachádza naľavo od nápisu Jednotná legenda. Po kliknutí na farebný fliačik v mape vám vyskočí tabuľka znázorňujúca, o aký typ horniny ide.




Mobilní fajnšmekri ocenia aj aplikáciu Geológia v mobile. Keďže som však mobilný analfabet, s jej ovládaním vám neporadím.

Krok 3 – Experimentovanie. Teraz prichádza najzložitejšia a najzaujímavejšia časť. To, kde huby narastú, ovplyvňuje kopa faktorov (vrátane klímy, nadmorskej výšky, charakteru lesa, respektíve lúky), patrí však medzi ne aj geologické podložie ovplyvňujúce zloženie pôdy. Vzťah húb a geológie je pole neorané – zatiaľ existuje len pár vedeckých štúdií, ktoré sa ním zaoberali. Výsledky týchto štúdií, ako aj terénne pozorovania mňa a mojich kolegov, poukazujú na to, že určité druhy húb majú tendenciu rásť na určitom geologickom podloží. Keďže je tento vzťah preskúmaný len málo, neexistuje žiaden definitívny návod. Môžem vám však dať pár tipov získaných na základe vlastných pozorovaní z ihličnatých a zmiešaných lesov Nízkych Tatier. Rôzne druhy hríbov tu preferujú predovšetkým kyslejšie podložia z hornín bohatých na kremík ako sú granity (žuly), pieskovce (hlavne kremence), ílovce a rôzne druhy metamorfovaných hornín (napríklad fylity a ruly). Na vápencovom podloží sú zriedkavejšie, ale môžu sa na ňom vyskytovať (hlavne ak majú vápence kremitú prímes, ako napríklad piesčité vápence alebo sliene). Na dolomitoch sa takmer vôbec nevyskytujú. Niektoré huby dokonca preferujú určité typy hornín – najviac kuriatok rastie hlavne na kremencoch lúžňanského súvrstvia, či pieskovcoch a bridliciach lunzského súvrstvia.

Ako som už raz povedal, geologické podložie nie je jediné, čo ovplyvňuje rast húb a preto na to treba brať ohľad. Napríklad jedna naša študentka zo západného Slovenska nachádza hríby na vápencoch bez väčších ťažkostí. V geologickej mape sa niekedy môžu nachádzať chyby. Na niektoré miesta bol donesený cudzorodý materiál (napríklad riekami, zosuvmi, človekom), ktorý ovplyvnil zloženie pôd. Preto najlepšie urobíte ak si geologickú mapu vytlačíte, vyrazíte na huby a overíte si, na ktorých horninách (ne)rastú huby vo vašich podmienkach. Niekoľko takýchto skúseností by vám malo stačiť, aby ste vedeli geológiu využiť pri hubárčení vo svoj prospech. Ozaj - dúfam, že sa nejaký génius pokúsi podľa geologickej mapy nájsť huby rastúce priamo na dreve stromov a potom ofrfle, čo za blbý návod som mu to dal.



Krok 4 – Profit. Gratulujem, naučili ste sa využiť geológiu vo svoj prospech a zároveň ohúriť svojich blízkych počas hubačky („Tam nechoď, tam nič nebude“). Bonusové body pre tých, ktorí budú svojich priateľov schválne posielať tam, kde huby určite nenájdu. (Ja by som to svojim priateľom spravil. Keby som nejakých mal.) Extra bonusové body pre priateľov, ak na tých miestach napriek tomu huby nájdu.

Predtým, než sa s vami rozlúčim, neodpustím si jedno zafrfľanie na záver. Digitálna geologická mapa, ktorú ste mali možnosť vidieť je geniálnym dielkom – okrem Česka nemá podľa môjho najlepšieho vedomia žiadna zo susedných krajín na webe zadarmo dostupnú tak podrobnú (1 : 50 000) geologickú mapu. Áno, čítate správne – sme v niečom lepší ako Rakúšania. Jej autorom (a autorom mnohých ďalších diel) je Štátny geologický Ústav Dionýza Štúra. Za jeho výsledky sa mu politici roky zavďačujú tým, že mu v rámci hesla „každá snaha musí byť náležite potrestaná“ dávajú doslova likvidačný rozpočet. A niektorí géniova ho dokonca vo volebnom programe navrhovali zrušiť, pretože „celé územie Slovenska je už predsa zmapované“. Možno to znie ako logický krok, ale rozhodne tomu tak nie je. Ale o tom niekedy nabudúce. Frfľaniu zdar!

-

Obrázky: perexový obrázok pt.slideshare.net, zvyšné obrázky dodal autor
Páčia sa Vám naše články? Podporte nás

Zdieľajte článok






Za podporu ďakujeme

Pridať e-mail