04.12.2014-02:26:00   |   Dušan Valent
#Zdravie
#Zbúrané mýty

Roj pseudo-odborníkov

Internet zaplavil dav samozvaných odborníkov na výživu. Každý z nich vám za nejaké to euro ochotne poradí, ako sa naozaj zdravo stravovať. Že ide o šíriteľov volovín prezradia tri charakteristické črty:

Po prvé, spoliehajú sa na nevedomosť čitateľa. Hoci argumentujú odborným žargónom, často postačia útržkovité vedomosti zo stredoškolskej chémie alebo biológie a uvedomíte si, že podsúvajú nezmysly (exemplárny prípad nájdete rozpitvaný TU).



Po druhé, obháňajú sa síce rôznymi štúdiami, krátky pohľad do primárnej vedeckej literatúry ale prezradí, že tak robia selektívne a z publikovaných dát vyvodzujú prehnané alebo celkom nesprávne závery.* To prezrádza buď vedomé zavádzanie čitateľa a/alebo neschopnosť porozumieť princípom, výsledkom a hodnote vedeckých výskumov (vedeckej gramotnosti sa viac venujeme na konci tohto článku).

Po tretie, šíria strach. Takmer všetko je zrazu plné jedov, takmer všetko zrazu spôsobuje rakovinu. Ako sa týmto nástrahám vyhnúť, to vedia samozrejme len oni. Ibaže keď počujete, čo o „jedoch“ a karcinogénoch v jedle hovorí niekto, kto na rozdiel od týchto samozvaných odborníkov chémii naozaj rozumie, zistíte, že sú celkom vedľa. Prečo je to tak si ukážeme na príklade kuracej polievky.

Biokarcinogény

Profesor chémie Joe Schwarcz z McGilovej univerzity upozorňuje, že aj tanier kuracej polievky zaplaví náš krvný obeh stovkami chemikálií, z ktorých mnohé, ako napríklad benzén alebo metanol, sú potenciálne „vysoko toxické“. Ich zdrojom nie sú žiadne „umelé“ aditíva. Sú to prirodzene sa vyskytujúce zlúčeniny, takže ich nájdete aj v polievke uvarenej z BIO zeleniny a BIO kurčiat.

A nejde len o benzén alebo metanol. Tak napríklad furanokoumaríny ako 8-metoxypsoralén nájdete napr. v paštrnáku a zeleri. Tieto chemikálie sú nielenže potenciálne karcinogénne, ale môžu vyvolať škaredé kožné reakcie. Mrkva obsahuje kyselinu kávovú, ďalší karcinogén. V bazalke sa nachádza estragol, ktorý u hlodavcov preukázateľne spôsobuje rakovinu. To isté možno povedať o alfa-metylpyrolíne v čiernom korení. Analýza vašej kuracej polievky by zrejme odhalila aj ďalšie zákerné karcinogény, heterocyklické aromatické amíny. A taktiež formaldehyd, ktorý sa prirodzene vyskytuje v cibuli a niektorých hubách.



„Jedy“ neškodia vždy

Karcinogénom sme vystavení prakticky stále. „Ak si budete chcieť odpočinúť pri šálke kávy, nuž, užite si akrylamid, kyselinu chlórogénovú a furfural, spolu s mnohými ďalšími prirodzene sa vyskytujúcimi karcinogénmi,“ upozorňuje Schwarcz.

Problém podľa neho nie je v „potenciálne“ karcinogénnych či toxických chemických látkach v produktoch, ktoré kupujeme. Napokon, ich koncentrácia je prísne regulovaná. Problém je predovšetkým „v zápale niektorých ľudí a aktivistických skupín“, ktorí z ideologických dôvodov a bez vedeckých dôkazov strašia príčinnými súvislosťami tam, kde žiadne nie sú. „Musíme si uvedomiť, že sme neustále vystavení tisíckam a tisíckam chemických látok, či už prírodných alebo syntetických,“ píše Schwarcz. „Niektoré majú schopnosť vyvolať rakovinu za istých podmienok. Kritické je, o aké podmienky ide.

Práve na tento bod zabúdajú alebo ignorujú internetoví pseudo-odborníci na zdravie. Všetko, čo obsahuje potenciálne jedovaté zložky, sa v ich očiach mení na nebezpečný jed nehľadiac na dávku, v ktorej je táto zložka obsiahnutá.** Pritom vo vysokých dávkach je toxická prakticky každá chemická látka, dokonca aj čistá voda (smrteľná dávka je okolo 7 litrov - a áno, aj voda je chemická látka). „Ak by sme odstránili všetky „potenciálne“ toxické produkty z pultov predajní, nemali by sme čo nakupovať,“ upozorňuje Schwarcz.



-

Poznámky
* Napríklad sú schopní obhajovať sa drobným pilotným výskumom na zvieratách a ignorovať alebo priamo popierať výsledky viacerých väčších výskumov či dokonca metaštúdií, ktoré mu protirečia.
** Kvôli logickej chybe zvanej argumentum ad naturam - odvolanie na prírodu (niekedy nie úplne presne označovanú za naturalistický omyl) je problémom obvykle len tá potenciálne toxická zložka potraviny, ktorá je „umelého“ pôvodu.

Zdroje
Schwarcz, J.: Science, Sense and Nonsense. 2009
Schwarcz, J.: The presence of a chemical is not the same as presence of risk

Obrázky: užívateľ wikimédie Hoyabird8
Páčia sa Vám naše články? Podporte nás

Zdieľajte článok






Za podporu ďakujeme

Pridať e-mail