06.12.2015-06:04:00   |   Radoslav Janoštiak
#Zdravie
#Zbúrané mýty
Karcinogén je taká substancia, ktorá má potenciál spôsobiť rakovinu. Slovíčko „potenciál“ je v tomto prípade veľmi dôležité, pretože neplatí, že daná látka spôsobuje rakovinu v 100-percentách prípadov. To, či vystavenie pôsobeniu danej substancie skutočne spôsobí rakovinu, záleží od mnohých faktorov, ako je napríklad dĺžka pôsobenia, množstvo (koncentrácia) látky a dôležitú úlohu hrajú taktiež aj genetické predispozcie.

Karcinogény by sme mohli rozdeliť do dvoch skupín: fyzikálne a chemické. Medzi fyzikálne karcinogény patria napríklad UV žiarenie, Röntgenové žiarenie či kozmické žiarenie. Chemické karcinogény predstavujú napríklad benzopyrén, nitráty (soli kyseliny dusičnej) alebo aflatoxín. Špecifickou skupinou sú rakovinotvorné vírusy ako napríklad Epstein-Barr vírus (EBV) alebo ľudský papilomavírus (HPV).



Prečo majú kominári častejšie rakovinu?

Už v 18. až 19. storočí si lekári začali všímať súvislosť medzi výskytom určitých foriem rakoviny a vonkajšími faktormi. Tak bol zdokumentovaný zvýšený výskyt rakoviny nosu u ľudí, ktorí šnupali tabak, rakoviny kože u kominárov alebo rakoviny pľúc u banníkov z Jáchymova. Navyše, vedci v prvej polovice 19. storočia ukázali, že aplikácia chemických látok obsiahnutých v uhoľnom dechte či cigaretovom dyme na kožu zvierat mala za následok vznik rakoviny. Na druhej strane. vôbec nebol jasný mechanizmus, ako tieto látky rakovinu vyvolávajú.

Prvým krokom k objasneniu mechanizmu bol výskum na vínnych muškách (Drosophila). Vedci si všimli, že röntgenové žiarenie a určité chemické látky vyvolávajú mutácie, tzn. zmeny genetickej informácie. Paralelné pokusy s týmito látkami ukázali, že tieto substancie sú schopné vyvolať vznik rakoviny u laboratórnych zvierat. Zrodila sa teda úvaha, že karcinogény sú látky vyvolávajúce škodlivé mutácie a rakovina je následok poškodenia a následných zmien genetickej informácie.

Túto myšlienku ako prvý otestoval Bruce Ames na na Univerzite v Berkeley v 80. rokoch 20. storočia. Navrhol test, ako pomocou bakterií Salmonella (podobných tým, čo spôsobujú salmonelózu) zistiť, či daná látka spôsobuje mutácie bakteriálnej genetickej informácie. Pomocou testu ukázal, že karcinogény spôsobujúce rakovinu u zvierat skutočne spôsobujú mutácie. Avšak veľké množstvo karcinogénov nebolo identifikovaných ako mutagénne.



Jeden z dôvodov bolo to, že tieto látky sa stávajú mutagénnymi až pri ich metabolickom spracovaní v organizme. V pečeni sa pozmenia, aby sa stali ľahšie vylúčiteľnými, ale nanešťastie, tieto úpravy spôsobia, že nadobudnú mutagénne vlastnosti.

To znamená, že z prokarcinogénov sa napokon stanú karcinogény.

Preto Ames pozmenil svoj test a prokarcinogény najprv zmiešal s extraktom z potkaních pečení, pričom aktívne enzýmy obsiahnuté v extrakte ich premenili na karcinogény. Tieto pridal k baktériám a zistil, že skutočne spôsobujú mutácie. Neskôr boli vyvinuté viaceré testy na zisťovanie mutagénnych vlastností karcinogénov, ktoré majú svoje výhody a tiež nevýhody.

O čom hovorí kategorizácia karcinogénov

Medzinárodná agentúra pre výskum rakoviny (IARC), ktorá patrí pod Svetovú zdravotnícku organizáciu (WHO) pomocou podobných testov zisťuje účinky rôznych substancií a rozdeľuje ich do piatich kategorií.

Sú to:

Skupina 1: Karcinogénne pre ľudí
Skupina 2A: Pravdepodobne karcinogénne pre ľudí
Skupina 2B: Možné karcinogénne účinky na ľudí
Skupina 3: Neklasifikovateľné ako karcinogénne pre ľudí
Skupina 4: Pravdepodobne nekarcinogénne pre ľudí

V prvej skupine sa nachádzajú všetky testované látky, u ktorých sa preukázala kauzálná (príčinná) spojitosť so vznikom rakoviny. Dôležité je, ako bolo preukázané to, že dané látky sú karcinogénne.

Testovaná látka je spravidla podávaná experimentálnym zvieratám vo vysokých dávkach počas niekoľkých mesiacov a následne sa vyhodnotí, aké percento zvierat dostane rakovinu. Avšak tieto látky majú rozdielne silné karcinogénne účinky.

Nie je karcinogén ako karcinogén

Napríklad aflatoxin – toxín, ktorý produkujú plesne v arašidoch – je 10 000x silnejší než benzidín, ktorý sa používa pri výrobe farbív. Navyše to, či sa prejaví účinok danej látky, závisí aj od množstva, ktoré sa dostane do organizmu.



Zoberme si teda tri bežné substancie. ktoré sa nachádzajú v prvej skupine podľa kategorizácie WHO – tabakový dym, červené spracované mäso a ultrafialové žiarenie (časť slnečného žiarenia).

Tabakový dym obsahuje 33 látok ktoré sa nachádzajú v prvej skupine tzn. sú preukázateľne karcinogénne pre ľudí. Väčšina priamo spôsobuje mutácie genetickej informácie vedúce k vzniku rakoviny. Ultrafialové žiarenie je tiež karcinogénne, avšak mechanizmus je odlišný od látok obsiahnutých v tabaku.

So spracovaným červeným mäsom je to trochu komplikovanejšie. Ako nebezpečné látky môžu byť klasifikované soli kyseliny dusičnej a dusitej, ktoré sa pridávajú ako konzervačné látky – tieto sa môžu podieľať na vzniku mutácií. Navyše, v roku 2015 bola objavená bielkovina, ktorá sa nachádza v svalstve všetkých cicavcov okrem človeka. Po požití mäsa táto bielkovina prichádza do styku s ľudským imunitným systémom, ktorý spustí obranný mechanizmus. Ak je konzumácia červeného mäsa príliš častá, môže to vyvolať chronický zápal, ktorý môže viesť ku vzniku rakoviny.

Vyššie spomenuté substancie však majú rozdielny karcinogénny potenciál. Svetová zdravotnícka organizácia uvádza, že vyfajčenie balíčka cigariet denne zvyšuje riziko rakoviny pľúc o 2400 % a naopak konzumácia 50g spracovaného mäsa zvyšuje riziko rakoviny hrubého čreva o 18 %. Toto porovnanie však hovorí len to, že fajčenie cigariet je nebezpečnejšie ako konzumácia spracovaného mäsa. Nič to však nehovorí o tom, či sa rakovina skutočne vyvinie u danej osoby alebo nie.

Vznik rakoviny je niekoľkostupňový proces, ktorému stále úplne nerozumieme, a je výsledkom kombinácie vplyvov viacerých faktorov.

Príčiny rakoviny

V prvom rade je to už spomenutá mutagénnosť. Cigaretový dym obsahuje látky, ktoré poškodzujú DNA a zvyšujú riziko vzniku rakoviny nielen v pľúcach, ale aj v ústach, hrtane či v prsníkoch.



Ďalšími faktormi je množstvo prijatých karcinogénov a čas, ako dlho sme im vystavení. Je jasné, že čím dlhšie bude daná osoba vystavená účinkom karcinogénov, tým bude riziko vyššie. Jeden z tých najdôležitejších faktorov, o ktorom sa často nehovorí, sú genetické predispozície danej osoby.

Každý deň je genetická informácia v bunkách vystavená poškodeniu, ale bunky sú spravidla schopné opraviť tieto poškodenia. V prípade, že je poškodenie neopraviteľné, daná bunka „spácha samovraždu“, aby sa predišlo komplikáciám, ktoré by mohli vyústiť do vzniku rakoviny.

Každý človek je iný a niektorí môžu mať také genetické danosti, že tieto ochranné a opravné mechanizmy majú menej účinné. Práve oni sú vystavení najväčšiemu riziku.

V neposlednom rade, rizikovým faktorom je aj vek. Poškodenia genetickej informácie vznikajú aj pri delení buniek a čím je človek starší, tým viac bunkových delení má za sebou, čo zvyšuje pravdepodobnosť, nejaké poškodenie uniklo dozoru.

Záver

Dennodenne sme vystavení účinkom rôznych karcinogénov, no naše telo si s nimi vie poradiť. Samotný Bruce Ames identifikoval 37 látok bežne sa nachádzajúcich v potravinách za mutagénne a karcinogénne. Čo je ale dôležité, nachádzajú sa tam v malých množstvách. Aj pri karcinogénnych účinkoch látok platí staré známe, že všetkého veľa škodí.

Zoznam karcinogénov vydaný Svetovou zdravotníckou organizáciou je teda relevantná informácia, akým látkam sa zbytočne dlhodobo nevystavovať. Na druhej strane, v rebríčku 10 najčastejších príčin úmrtia vo svete je len jedna forma rakoviny – rakovina pľúc – na piatom mieste s podobným počtom obetí ako napríklad cukrovka (1,6 a 1,5 milióna). Vedúce postavenie má ischemická choroba srdca a infarkt. Takže návod na zdravý a dlhý život je jednoduchý – nefajčiť a hýbať sa :)

-

Autor sa venuje výskumu rakoviny na Yale University.

Zdroje:
Robert A. Weinberg – The Biology of Cancer, 2nd edition, 2013, ISBN: 9780815342205
http://www.sciencedirect.com/science/article/pii/S0008621514000561
http://www.cancer.org/cancer/cancercauses/othercarcinogens/generalinformationaboutcarcinogens/known-and-probable-human-carcinogens
http://www.who.int/en/


Obrázok: používateľ portálu Deviantart elistax9
Páčia sa Vám naše články? Podporte nás

Zdieľajte článok







Pridať e-mail

Najčítanejšie za rok