24.05.2018-20:20:00   |   Juraj Littva
#Zem
#Kozmos
#Veda
Príčiny prílivu a odlivu vám z rukáva vysype každý základoškolák, teda stredoškolák, teda vlastne vysokoškolák – každý dostatočne vzdelaný človek. Príliv a odliv je predsa spôsobený príťažlivou silou Mesiaca (a Slnka). Problém je, že to, čo sa im z toho rukáva vykotúľa, nie je pravda. Teda teeeeechnicky vzaté by to pravda možno aj bola, ale viete – podstatné detaily.


Tak napríklad príliv a odliv by sa nemohli odohrávať, ak by nedochádzalo k pohybu nebeských telies. Rotácia Zeme, obeh Zeme okolo Slnka a obeh Mesiaca okolo Zeme sú zodpovedné za to, že prílivová masa vody nestojí na jednom mieste, ale sa pohybuje po zemskom povrchu. To je však stále len taký detailík oproti tomu, že gravitácia v skutočnosti nie je tým, čo spôsobuje vznik prílivového vzdutia hladiny oceánov. Väčšina ľudí sa nazdáva, že príliv vzniká tak, že Mesiac k sebe vodu doslova pritiahne. Takto:



-


Mylná predstava o príčinách prílivu. Obrázok samozrejme nie je v mierke. Zem a Mesiac sú v skutočnosti oveľa väčšie. Tiež sú od seba oveľa vzdialenejšie. Ja viem, že viete, ale viete – detaily.


V takom prípade by však Zem zažívala zhruba jeden príliv a odliv za 24 hodín a na väčšine zemského povrchu však k prílivu a odlivu dôjde zhruba dvakrát za deň. “Jednoduché,” poviete si, “stačí, tam pridať príťažlivosť Slnka, to spôsobuje ten druhý príliv!” Na čo vám odpoviem niečo, čo na stránky In viva nepatrí (ale aspoň naznačím, že moja veta by obsahovala frázy ako “mrhať kyslíkom”, “naplniť si lebečnú dutinu savom” a “nahlásiť sa na spracovanie v najbližšej kafilérii”).


Ak by druhá prílivová vlna bola zapríčinená príťažlivosťou Slnka, prílivy a odlivy by sa nestriedali tak pravidelne. Navyše, ak by sa Slnko a Mesiac dostali do jednej línie, na Zemi by došlo iba k jednému prílivu a odlivu, čo sa nedeje. No pred tým, než bejzbalkou rozbijete glóbus a pridáte sa na fejcbruchu do skupiny ZEM JE PLOCHÁ!!!! a do fanklubu tej stupí... silnej a nezávislej Emmy Drobnej, mám pre vás problém na zamyslenie. V prílivoch sa predsa ukrýva nejaká pravidelnosť – striedajú sa (zhruba) každých 12 hodín. Ak je jedna z “vybúlenín” vyklenutá smerom k Mesiacu, kam bude vyčnievať tá druhá, pol dňa vzdialená “vybúlenina”?



-


Tak tu je, koťuha jedna! Podobné obrázky prílivových “vybúlenín” zdobia väčšinu encyklopédií a učebníc. Priznajte si, však ste sa nikdy nezamýšľali, kde sa nabrala tá druhá “vybúlenina”? Ale však na to ma máte – aby som myslel za vás. Obrázok nie je v mierke a yadyadyadyadyada.


Presne tak - nachádza sa na opačnej strane Zeme, vyklenutá smerom od Mesiaca. “Ha!” vykríknete, “Ale to tá guľo-loby pekne pohnojila! Ako mohli pri zobrazovaní prílivov na tej ich “guľatej Zemi” urobiť takú školácku chybu!” Nuž, žiadna chyba to nie je milí ploskáčikovia a ploskačky, pretože to, čo vidíte, je celkom prirodzený výsledok slapových síl.

Slopavé sily?

Neľakajte sa, nikto tu nič (bohužiaľ) nejde slopať. Slapové sily sú totiž druhotný efekt gravitačných síl. Čô tô znamenáô? Všetci vieme, že čím bližšie k sebe sa nejaké dva objekty nachádzajú, tým silnejšie na seba gravitačne pôsobia. Napríklad vo výške zhruba 2500 km nad zemským povrchom budú na vás gravitačné sily Zeme pôsobiť len s polovičnou silou. Ale len málokto si vie poriadne predstaviť, čo sa stane, keď na seba pôsobia telesá s ohromne veľkými rozmermi.


Priemer Zeme je niečo vyše 12 a pol tisíca kilometrov. Spomeňte si, že na to, aby sa gravitačný vplyv Zeme zmenšil o polovicu, by stačilo vzdialenie “iba” o 2 a pol tisíca kilometrov. Samozrejme, vďaka veľkosti a hlavne vzdialenosti Mesiaca od Zeme nebude tento úbytok gravitácie taký silný. No i tak stačí na to, aby gravitácia Mesiaca pôsobiaca na privrátenú stranu Zeme bola o niečo silnejšia, než gravitácia pôsobiaca na odvrátenú stranu Zeme. Tieto rozdiely v gravitácii potom vedú k vzniku slapových síl, ktoré guľaté objekty rozťahujú do elipsoidného tvaru:



-


Slapové sily ako výsledok rozdielov v gravitačných silách. Zobrazené bez akejkoľvek mierky vo vzdialenostiach aj silách, lebo mierka je lož.


Ešte stále nechápete? Zdá sa vám to neituitívne? Nezmyselné? Netušíte, ako sa môže menšia šípka zrazu zmenšiť na opačnú? Nuž je čas na...

Názorné príklady!

Predstavte si, že vás unesie nejaký Bondovský superzloduch a rozhodne sa vás zabiť napríklad tak, že vás priviaže medzi dve autá. Namiesto klasického každé auto pôjde opačným smerom však tento zloduch vymyslí niečo originálne – obe autá sa rozbehnú rovnakým smerom, ibaže jedno z nich bude Ferrari a to druhé Trabant. Čo sa s vami stane, keď vodiči dupnú na plyn? Už chápete ako vás môže naťahovať sila, ktorá má pri pohľade “zvonka” rovnaký smer?


V ušiach však počujem jakot. Jakot z budúcnosti, jakot o nevedeckosti, o porovnávaní neporovnateľného. Použime teda iný príklad. Reálny príklad pozorovateľný aj v prírode. Teda presnejšie vo vesmíre.
Predstavte, že náš superzloduch vás namiesto originálneho trhania autami neoriginálne vystrelí nohami napred do čiernej diery. Čierne diery sú objekty s tak ohromne silnou gravitáciou, že od určitého bodu sa ich gravitácia prudko zväčší aj keď sa k nim priblížite čo i len o veľmi malú vzdielenosť.

V určitom bode na vaše nohy začne pôsobiť oveľa väčšia gravitačná sila než na vašu hlavu – teda vaše nohy budú k objektu “padať” silnejšie než vaša hlava. Pocítite, že vás “niečo” začne naťahovať. Ale beda! Vplyvom tohto efektu sa nohy k čiernej diere priblížili rýchlejšie než hlava, kvôli čomu došlo k jeho spontánnemu znásobeniu. A v tomto znásobovaní bude čierna diera pokračovať, až kým vás doslova nezmení na špagetu a pomaly vás v celku do seba vcucne s gustom od cestovín dvadsať rokov abstinujúceho talianskeho operného speváka.

Pravda, v praxi sme tento efekt na ľuďoch kvôli “humánnosti” vyskúšať nemohli, ale podobný efekt bol pozorovaný u hviezd, ktorého umelecké zobrazenie si môžete pozrieť tu.


Tak a je to. Disponujete ďalšou zadrapovacou muníciou, ktorou môžete ľudí opravovať ohľadom nepodstatných detailov. Len jedno upozornenie na záver. Občas sa môže stať, že keď k vám niekto počas vášho zadrapovania sa prikročí a začne sa zadrapovať, že ono je to s tou slapovou silou ešte zložitejšie, že tam napríklad pôsobia centrifugálne sily a pod., tak sa nenechajte zmiasť a použite slová klasika: “To áno, ale na detailoch až tak nezáleží.”, a čo najrýchlejšie odtiaľ vypadnite. Nechcete byť predsa v jednej miestnosti s človekom, čo vie viac ako vy, nie?

Tento článok sme Vám mohli priniesť vďaka podpore na Patreone. Aj symbolický príspevok nám pomôže zverejňovať viac kvalitných článkov.
Páčia sa Vám naše články? Podporte nás

Zdieľajte článok







Pridať e-mail

Najčítanejšie za rok